Lucia Dočolomanská
Tebe, mamička
Za tvoju nehu, mamička,
za tvoju veľkú lásku,
za starosť, bozky na líčka,
za každú pribudnutú vrásku
na tvojej tvári, na dlaniach,
čo zrobené sú celé
nech táto malá kytička
tmočí vďaky tisíceré.
Vilma Šimková
Čo dám mamičke
Robím potajomky
náhrdelník z perál,
taký, aby mame
moju lásku zmeral.
Že sú tie perličky
z červenej kaliny?
Veď mama dobre vie,
že nemám na iný.
Je kúskom srdiečka
každá tá kalina.
Prijmi to, mamička,
na sviatok od syna.
Elena Čepčeková
Keď nájdete kvet
Keď sa stratia záveje,
keď sa slnko zasmeje,
keď prvý kvet nájdete,
ten nakrajší na svete,
zaneste ho svojej mamke;
poteší sa iste
a bude mať také oči
ako nebo čisté.
Vilma Šimková
Mamička má sviatok
Mamička má zajtra sviatok,
napečieme dobroty:
buchty, tortu, makovníky.
Budeže to roboty!
Ocko pôjde nakupovať,
ja prinesiem kytičku.
Babka bude piecť a variť.
Prekvapíme mamičku!
Povieme jej: – Naša drahá,
želáme ti pekný deň!
Celučký tvoj život nech je
ako živý krásny sen!
Vilma Šimková
Mamine oči
Čo v maminých očiach vidím,
to nedostať nikde kúpiť!
Sú to hviezdy, aké máva,
kto na lásku nie je skúpy.
Keď mamička na mňa hľadí,
zalieva ma radosť, šťastie.
Kiež sa mamkám v celom svete
v očiach taká hviezda zaskvie!
Nedám mamu za celý svet,
nikto mi ju nenahradí…
Jej oči a moje oči vravia:
My sa máme rady!
Len jedno si želám, mama:
nemať žiadne previnenia.
Nech sa tvoje hviezdy v očiach
nikdy v slzy nepremenia!
Vilma Šimková
Mamičkina ruka
Mamičkina ruka,
keď mi chleba núka,
keď mi hladká vlásky,
vonia teplom lásky.
Vilma Šimková
S mamou dobre je!
Akéže to oči máš,
mamička moja?
Z nich sa na mňa usmieva
dobrota tvoja.
Keď sa do nich zahľadím,
srdce ma hreje,
tichučko mi šepoce:
S momou dobre je!
Akéže to ruky máš,
mamička moja?
Tie sa veru roboty
nikdy neboja.
Keď ma nimi pohladíš
cítim celý deň,
že si moja, a ja zas
tvoja, tvoja len!
Mária Topoľská
Večer
Joj, mamka, ešte chvíľčičku
povozím macka v autíčku
a potom ozaj pôjdem spať,
no vieš, tak rád by som sa hrať!
Až raz ty budeš maličká,
kúpim ti macka, autíčka
a budeš sa môcť hrať a hrať!
Nepoviem nikdy: Choď už spať!
Tak, mamka, už len chvíľčičku
povozím macka v autíčku
a potom ozaj pôjdem spať…
Pavol Štefánik
Všetky kvety do rúk mamy
Všetky kvety do rúk mamy
vkladám ako drahokamy
za jej lásku plnú nehy,
za zelené detské brehy,
za jej štedrosť, starosť v hlave,
za dni šťastné, za dni hravé,
za rozprávku nad kolískou,
za to, že vždy stojí blízko,
aby si ma pohladila –
moja mama, nežná, milá.
