Vianoce vo svete

Iný kraj, iný mrav. Na Vianoce to platí doslova a do písmena. V každej kultúre nosí darčeky niekto iný, program Štedrého dňa je rôzny, rovnako aj Štedrovečerná tabuľa. Uvarte si nejaký dobrý čajík, alebo punč, či glög a poďte sa spolu s nami pozrieť na to, ako sa oslavujú Vianoce vo svete.

V Anglicku sa začínajú Vianoce tým, že niekto z kráľovskej rodiny rozsvieti za sprievodu vianočných piesní obrovskú jedľu na Trafalgarskom námestí. Ďaľšie jedle sú už pripravené na schodoch západného vchodu do Katedrály Svätého Pavla. Najväčšia jedľa, umiestnená vo vnútri katedrály, býva ozdobená darmi a hračkami pre starších ľudí a deti z rodín v hmotnej núdzi. Angličania si svoje domovy zdobia vetvičkami cezmíny a vianočnými pozdravmi, ktoré si krížom-krážom posielajú po celej krajine. Večeria sa hrachová polievka a šunka. Pečeného moriaka krája pán domu až na druhý deň, pretože v Anglicku nasleduje Štedrý deň až po Štedrom večeri a to 25.decembra. Na stôl putujú i koláčiky plnené zmesou orieškov a kandizovaného ovocia (minced pies) a špeciálny vianočný puding. Skôr než idú deti 24. decembra spať, zavesia na kozubovú rímsu pančuchu. Father Christmas sa buď spúšťa komínom, alebo v noci príde na saniach ťahaných sobím záprahom a rozdelí im darčeky. Zaiste viete, že prvý sob s červeným nosom sa volá Rudolph. Ráno po otvorení darčekov nasleduje slávnostný rodinný obed.

Anglicko

V Írsku doposiaľ veria, že na Štedrý deň navštevuje krajinu Judáš Iškariotský. Ak sa v ten deň pozriete do zrkadla, uvidíte za sebou stáť buď Judáša, alebo diabla. Iná írska tradícia hovorí, že temnotou putuje Jezuliatko a preto Íri umiestňujú do okien horiace sviečky, aby nezablúdilo.

V Dánsku sa vo vianočnom čase vešia adventný veniec. Jeho štyri sviečky zodpovedajú štyrom obdobím života – detstvu, mladosti, zrelosti a starobe. Hlavným Štedrovečerným pokrmom je hus, kačica alebo bravčové pečené s červenou kapustou. Ako dezert sa okrem iného podáva ryžová kaša. Kto v nej nájde ukrytú mandľu, dostane darček – marcipánové prasiatko. Darčeky tu nosí Julemanden pochádzajúci z Grónska – obdoba nášho Mikuláša.

Vo Švédsku k deťom prichádza na Štedrý deň Jultombe – červený škriatok s bielou bradou. Ku Švédskej večeri sa najskôr podáva varená sušená treska v bielej omáčke a šunka potretá horčicou, zapečená do zemiakov a červenej kapusty. Hlavným jedlom sú varené hnedé fazule so slaninou, zapečené v cibuli. Za múčnik sa považuje sladká ryžová kaša poliata malinovým džemom, alebo posypaná škoricou. V kaši sa, rovnako, ako v Dánsku, hľadá ukrytá mandľa. Pôvodne sa darčeky vhadzovali do miestnosti anonymne, ako to robil Svätý Mikuláš, a dodatočne sa na ne upozorňovalo klopaním na okno (po švédsky klappa). Preto sa darčekom hovorí Julklappa.

V Nórsku k deťom prichádza na štedrý deň Nisse – trpaslík, ktorý odmietol v Betleheme venovať jediný chlp na prikrývku Ježiškovi. Za trest musí teraz rok čo rok roznášať darčeky. Keďže sa za neho obvykle prezlieka otec rodiny, nemáva trpasličiu postavu a pripomína nášho Mikuláša. Vianočné obdobie sa však začína oveľa skôr a to na sviatok Svätej Lucie. Dievčatá prezlečené do bieleho rúcha s korunou sviec na hlave, prichádzajú do domovov dôchodcov starším občanom zaspievať pieseň o Svätej Lucii – nositeľke svetla. V tento deň sa po celej krajine konajú koncerty v kostoloch.

Španielske Štedrovečerné jedlo je bohaté na mäso, predovšetkým ovčie a kozie. Miesto vecných darov sa prinášajú koše s lahôdkami, ovocím a vínom. Na uliciach sa koná bujaré veselice obdobné našim Silvestrovským oslavám. V španielskej Andalúzii sa pečú už po stáročia rôzne dezerty – tortera. Napríklad korenený mandľový koláč s ovocím, olejové a maslové placky a omelety, citrónová torta s kandizovaným ovocím alebo pečivo s píniovými jadierkami opečenými na sladkom oleji, a rôzne vaječné sladkosti. Varí sa pudingy (flan) a pripravuje sa paštéta Svätej Kataríny. Darčeky sa rozdávajú až 6. januára. V ten deň sa konajú slávnostné sprievody s tromi kráľmi na čele, nezriedka na ťavách.

Portugalské deti sa dočkajú darčekov 25. decembra, kedy im ich prinesie Pai Natel alebo Memino Jesus. Spúšťa sa dolu krbom a nadeľuje drobnosti do pripravených topánok. Sviatočným pokrmom je tu moriak, ale tiež úhor s bohatou oblohou.

Talianske tradičné Vianoce sa slávia v rodinnom kruhu, ale mladí ľudia žijúci v blízkosti hôr často vyrazia aj na hory alebo si zatancujú na diskotéke. Rimania kupujú namiesto kapra úhora, pečú kurča, artičoky na ražni a život si osladzujú tureckým medom a gaštanovým pyré so šľahačkou. 6. januára vchádza komínom čarodejnica Befana a dobrým deťom dáva drobné darčeky, neposlušným kúsok uhlia.

V Nemecku vyrastú pred Vianocami na námestiach perníkové chalúpky, v ktorých sa predáva rôzny vianočný tovar. Obzvlášť zaujímavé sú stánky, kde si deti môžu pod vedením zručných remeselníkov vyrobiť darčeky pre svojich blízkych za cenu materiálu. V časoch starých Germánom nosil darčeky Wodan – boh búrky, vetra a žatvy. Sprevádzala ho manželka Freya a chlpatý paholok Ruprecht. Ten trestal neposlušné deti a dobré obdarovával orechmi. Niečo z toho zostalo v našich zvykoch chodenia Mikuláša a čerta. Dnes v Nemecku nosí darčeky anjel Christkind.

Na francúzskej dedine bývajú predkrmom ustrice a biele klobásy. Na večeru sa podáva rybacia polievka, slimáky, pečený moriak plnený gaštanmi alebo hľuzovkovou pastou a zdobený zeleninou, ďalej čokoládové salámy alebo roláda v podobe polena zdobená cezmínovými lístkami a guľkami, ananásové rezy a samozrejme nechýba i lahodné víno. V Južnom Francúzsku dávajú prednosť pečenej husi na divoko. Darčeky dáva Pére Noel do topánok, či ešte výhodnejšie do čižiem.

V Poľsku sa pri stromčeku schádza celá rodina. Nikto nesmie chýbať, aj keby pracoval počas roka v zahraničí. Najskôr si všetci vzájomne poprajú všetko najlepšie a podľa zámožnosti rodiny nasleduje na bielo prestretom stole dvanásť chodov symbolizujúcich dvanásť mesiacov v roku. Začína sa borščom z červenej repy alebo kapustou s hubami, pokračuje sa pokrmami z morských i sladkovodných rýb. Najčastejšie to býva kapor v čiernej slivkovej omáčke, alebo mleté rybie mäso v aspiku. Nezabúda sa ani na cestovinové „ušky“ a pirôžky plnené hubami a kapustou. Na stole býva i moriak, makový závin a studená misa. Deti potom odnášajú zvyšky domácim zvieratám a bylinožravý dobytok kŕmia tým najkvalitnejším senom. Popíja sa liehovina „varzonka“ a grog. Celý večer je pripravené voľné miesto pre náhodného návštevníka. Poľský patriotizmus sa prejavuje v tom, že kulisu jasličiek netvorí jaskyňa a palmy, ale poľské historické pamiatky.

V USA nie je možné Vianoce zhrnúť jedným krátkym odsekom. Zvyky sa veľmi líšia podľa jednotlivých krajov a podľa toho, odkiaľ dnešní Američania pochádzajú. Niektorí Vianoce neslávia vôbec. Každopádne sa ich však zmocňuje predvianočná nákupná horúčka, ktorá začína prvý piatok po sviatku Vďakyvzdania. S oslavami sa končí až 6.januára. Najviac zvykov je prevzatých z Británie. Pri Štedrovečernej večeri sa podáva pečený, špeciálne vykŕmený moriak so zemiakovou kašou a miešanou zeleninou. Ako dezert poslúži puding a pije sa vaječný koňak. Stromček si Američania kupujú umelý alebo si ho nájdu v lese sami. Potom ho ozdobia ornamentmi a žiarovkami. Američania zdobia svoje domy i zvonku a neraz sa vo výzdobe pretekajú so susedmi v celej ulici. Tiež sa zvyknú pobozkať pod imelom. Darčeky tu 25.decembra nosí Santa Claus.

V krajine klokanov – v Austrálii – slávia Vianoce rovnako ako vo Veľkej Británii – len s tým rozdielom, že teploty tu dosahujú až 35°C. Tradičnou vianočnou kratochvíľou je tu preto grilovanie pod holým nebom a surfovanie niekedy i v outfite à la Santa Claus.

Štedrý deň je v Rusku obyčajným pracovným dňom. Pravoslávne Vianoce totiž pripadajú až na 6. a 7. januára. Pôvodne boli spojené s veľkým množstvom ľudových zvykov. Po zákaze Vianoc v roku 1918 však zvyky upadli do zabudnutia a teraz väčšina Rusov miesto nich slávi Nový rok s „jolkou“ a darčekmi od Deda Mráza, ktorý chodí po krajine so Sneguročkou (Snehulienka).

Tak čo, už sa tešíte na tie svoje Vianoce? Ako a kde ich budete sláviť?

Obrázky zdroj: www.pixabay.com

Lucia

Šéfredaktorka, editorka – mama dvoch slečien Chantal (14) a Laury Sofie (11), manželka admina tohto webu, Vladka :-). Autorka, prekladateľka, editorka, blogerka, manažérka, ale aj mama, gazdinká, organizátorka, multifunkčná osôbka. Písanie vždy bolo jej vášňou, či už formou blogu, alebo externe do printového časopisu pre mamičky a tiež formou prekladov kníh z anglického jazyka. Bude pre Vás zdrojom autorských článkov na rôzne spoločenské témy, ale aj kuchárkou zdravých receptov vrátane vegan a raw a inšpirátorkou pre tvorivé dielničky. Kontaktovať ju môžete na luciagaborova2@gmail.com.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.