Pri obliekaní
Do tunela ide vláčik,
je to vláčik päťprstáčik.
Už je celý vláčik dnuka
a von vyjde – tvoja ruka.

Pri obliekaní II.
Oblečiem si bundičku
nasadím si rukavičku.
Obujem si topánočku
vykračujem potichúčku.
Na hlavu si čiapku dám
oviniem si dlhý šál.
Keby silný vietor vial.

Začíname s obliekaním
Začíname s obliekaním jeden, dva, tri štyri, päť,
jedna nôžka, druhá nôžka, do gatiek sa šuchne hneď.
Pančuchové nohavičky, ponožky tiež dať si viem,
cez ručičky, cez hlavičku biele tielko natiahnem.
A na tielko patrí pekná košieľka či blúzočka,
gombíky si pozapínam, bude to len chvíľočka.
Chlapček si dá nohavice a dievčatko sukničku,
obliekanie nie je ťažké, už mám všetko v malíčku.
Topánky si zašnurujem, zaviažem aj mašličky.
V zime zasa veľmi rýchlo zazipsujem čižmičky.
Ešte sveter, teplú bundu a na hlavu čiapku dať.
Mami, mami, len sa pozri, ako sa viem obliekať!

Pri šnurovaní
Jedna šnúrka a dva konce,
každý dnu, a potom von chce.
Dva konce a jedna šnúrka,
už mašlička na nás žmurká.

Pri umývaní
Cupi, cupi nožičky,
nebojte sa vodičky.
Ktorá sa dá umyť,
bude lepšie chodiť.
Ktorá by sa nedala,
za druhou by krivkala.

Pri užívaní lieku
Bŕ, bŕ, ja som medicína.
AK si smelý, vezmi si ma!
Som čarovná vodička,
tak ma vypi rybička.
Som zázračná pilulka,
otváraj sa papuľka!

Pri umývaní zúbkov
Chcem mať zúbky ako sniežik.
Čistím si ich, dych mám svieži.
Vľavo, vpravo, vpredu, vzadu,
rýchlo do druhého radu!
Zúbky biele ako briezky,
už som čerstvý, už som rezký!

Pri umývaní zúbkov II.
Beriem kefku otvor ústa,
vyčistím ti zúbky z vnútra.
Čistím zúbky sem a tam,
biele zúbky raz dva mám.

Ak chceš zdravé zúbky mať,
nesmies sladké papať.
Žiadny cukrík ani lízanku,
čistiť zúbky večer a ráno po spánku.

Hore dolu, hore dolu,
umyjeme zúbky spolu.
Tuti fruti do zákruty,
zúbkom sladká pasta chutí.

Na umývanie zúbkov
Čistím zúbky, rezy, rezy,
nech sú biele ako brezy.
Vpravo, vľavo, vpredu, vzadu,
hornú a aj dolnú radu.
Nech sú ako sniežik biele,
nech sa nám vždy dobre smeje.

Čarovné slovíčka
Kto to klope na okienko
a šepká nám hláskom tenko:
Dobré ráno, moji malí,
ako ste sa vyspinkali?
Moje šnúrky neposlušné
vôbec nie sú ku mne slušné.
Chcú sa so mnou iba hrať.
Prosím si ich zaviazať.
Mamička mi stále vraví:
„Nezabudni na pozdravy!“
aj pred domom susedia
Dobrý deň si povedia.

Po obede jeden, dva, tri …
Dobrú chuť sa želať patrí.
Vtedy dobre viem,
že ten obed zjem.
Nech sa páči, čerešničky,
urob si z nich náušničky!
Hurá, babka, Ďakujem,
rada si ich zoberiem.

Ja som s deťmi kamarát,
na dvore sa hrávam rád.
Dovidenia, kamaráti!
Zajtra sa sem opäť vrátim.
Na oblohe mesiac svieti,
sníčkom hladká všetky deti.
Aj hviezdičky haji-haju,
Dobrú noc vám zaželajú.

Tri čarovné slová viem,
vždy sú so mnou ako tieň.
Keď svoj sladký cukrík zjem,
poviem: “Pekne ďakujem”.

Ľahké je to slovko druhé,
podobá sa jarnej dúhe,
neprekáža máčny máčik,
vravieť slušne: “Nech sa páči”.

Tretie slovko v ústach nosím,
keď niečo chcem, pekne prosím.
Za to slovko ocko hneď,
dá mi hoc aj celý svet.