Náš učiteľ

Po dnešnom predpoludní začína sa mi páčiť i môj nový učiteľ. Kým sme sa schádzali, sedel už na svojom mieste. Z času na čas nazrel do dverí niektorý jeho žiak z minulého roku, aby ho pozdravil. Niektorí vstúpili aj dnu, dotkli sa jeho ruky a odbehli. Bolo vidieť, že ho majú radi a že radi by sa vrátili k nemu. Odpovedal im na pozdrav, stisol ruky, ktoré mu podávali, ale nepozeral na nikoho; pri každom pozdrave ostal vážny s priamou vráskou na čele. Obrátený k obloku hľadel na strechu susedného domu. Zdalo sa, že ho tieto pozdravy skôr bolia, ako tešia.

Potom si nás prezrel pozorne jedného za druhým. Pri diktáte zostúpil, prechádzal sa medzi lavicami a uvidel chlapca, ktorý mal tvár celú červenú od vyrážok. Odmlčal sa, vzal jeho hlavu do rúk a zadíval sa na neho. Spýtal sa ho, čo má v tvári a položil mu ruku na čelo, aby skúsil, či je horúce. V tej chvíli vztýčil sa nezbedný chlapec za ním na lavici a začal robiť neporiadok. Učiteľ sa zrazu obrátil. Chlapec si hneď sadol a tŕpol so sklonenou hlavou, očakávajúc trest. Učiteľ mu položil ruku na hlavu a povedal:
Nerob to viac! – Nič iného mu nepovedal. Potom sa vrátil ku stolíku a dokončil diktát. Keď diktoval, pozeral sa na nás mlčky a o chvíľu povedal celkom pomaly, pevným, ale dobrým hlasom:
Počujte, musíme žiť spolu rok. Snažme sa, aby sme žili dobre. Učte sa, buďte dobrí. Nemám rodinu. Mojou rodinou ste vy. Minulého roku som mal ešte matku: umrela mi. Ostal som celkom sám. Nemám už na svete nikoho, len vás. Nikoho nemám rád, na nikoho nemyslím, iba na vás. Na vás je byť mojimi deťmi. Mám vás rád, aj vy mňa musíte mať radi. Želám si, aby som nemal koho trestať. Dokážte mi, že ste dobrého srdca, naša škola bude rodinou a vy budete mojou útechou, mojou pýchou. Nežiadam od vás slovami vyslovený sľub, lebo viem, že vo svojom srdci ste mi už povedali “áno”. Ďakujem vám!

Tu zazvonil školský zvonček, aby ohlásil koniec vyučovania. Opustili sme všetci veľmi ticho lavice. Chlapec, ktorý vyskočil na lavicu, pristúpil k učiteľovi a povedal mu trasúcim sa hlasom:
Odpustite mi, pán učiteľ!
Učiteľ ho pobozkal na čelo a povedal mu:
Choď, synček môj!

Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.