Ťuki – ťuki v jeden večer Pri rybníku: Šup do vody!
ozvalo sa spod krídla. Zrazu mama pozerá:
Mama kačka natešene „Deti moje, je vás deväť…
hneď to krídlo zodvihla. Nevidím tu káčera!“
A tu ľa – ľa koľká krása „Káčer, káčer!“ volá, kričí,
na ten svet sa prediera! behá vôkol rybníka.
Víta mamka deväť kačíc, Hľadajú ho aj sestričky,
desiateho káčera. bolaže to panika!
Pred nedávnom tiché hniezdo, Keď tu zrazu z druhej strany
teraz je v ňom krik aj chlad. vedie mama zbojníka.
Túliaže sa všetci k sebe, „Predstavte si, dcérky milé,
kým utíši mamka hlad. schoval sa mi do kríka!“
Netrvalo teda dlho Kačica sa zlostí, hnevá:
a sú mocné ako nik. „Čože si to za káčera?
„Zajtra, deti, pripravte sa, Všetky sestry z tvojho rodu
ukážem vám náš rybník.“ obľubujú bystrú vodu.
“Ustráchane kričí káčer: Potom nežným hlasom vraví:
„Ale, mamka, to snáď nie? „Káčer, syn môj jediný,
Ešte máme riedke pierka, chceš počúvať z každej strany,
nezvládneme plávanie!“ že si hanbou rodiny?“
„Káčer, káčer!“ hrozí mama, „Nie, nie, mamka, nesklamem ťa,
„viac tie reči nechcem čuť! už aj idem s vami,
Zajtra budeš plávať s nami, veď mám pierka vymastené
či máš, či nie, na to chuť!“ a na nôžkach blany!“
Skoro ráno v čele radu
cupká kačka – mater
a hneď za ňou deväť kačíc,
desiaty je káčer.