Bodliak

V poli bodliak stojí
jak stráž na postoji,
z hrubých listov trčia ihly bodákov.
K nemu len tak v letku
chodí na besiedku
iba vietor a vše dáždik z oblakov.

Preto bodliak smúti
a žiť nemá chuti:
„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!
Teraz ako vlani
všetko sa ma stráni…
Samota je strašný údel bodliaka!“

Ale čo sa stalo?
Prejde času málo,
a tu puk sa vynorí z tých bodákov…
A raz – div nad divy –
kvet sa pravý, živý
rozvil tam a zaskvel krásou storakou.

Videla kvet včela,
zavolala čmeľa,
sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!
A bodliak sa díva,
veľkú radosť skrýva:
„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“

Mária Rázusová-Martáková

Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.