Biely oblak

Mária Rázusová Martáková

Vyšli mraky v čiernom rúchu,
liali vodu na zem suchú,
a keď mali prázdne krhličky,
ostal z nich len mráčik maličký.

Pozrie mráčik vôkol seba:
sám je, sám v tej hĺbke neba…
“Bratia, kde ste? Beda-prebeda,
vetrisko mi nôžky objedá.“

Keď narobil kriku mnoho,
zlaté slnko počulo ho.
Hneď vyslalo na zem lúčov moc,
zavolalo paru na pomoc.

Jemná ako páper samý,
už je para nad horami:
„Vezmi si ma, mráčik, na rúčky,
stane sa z nás oblak ľahučký.“

Márne sa už vietor zlostí,
márne chce hrýzť bez milosti,
oblak si naň sadá: „Aja-hoj!
Nes ma teraz svetom, tátoš môj!“

Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.