Lavínová naháňačka
Treba trochu väčšie územie. Jeden hráč začne naháňať. Všetci, ktorým dal babu, stávajú sa postupne jeho pomocníkmi a pomáhajú mu chytať. Kto vydrží najdlhšie?
Chytač a jeho pomocníci musia byť zreteľne odlíšení. Začnite hrať napr. so šatkami na hlave a kto dostane babu, musí si šatku strčiť do vrecka.

Na jednorukú babu
Obyčajná naháňačka, len ten, kto naháňa ostatných, musí si jednou rukou pridŕžať miesto na tele, kde dostal babu.

Na čísla
Dve družstvá. Každé sa posadí na jednu koncovú čiaru ihriska, oproti súperom. Hráči si rozdelia poradové čísla. Vedúci zakričí niektoré číslo, napr. sedem. Všetci vyskočia. Obe sedmičky bežia cez celé ihrisko na koncovú čiaru, kde pred chvíľou sedeli súperi, obehnú métu (vlajku, kameň,…) a vracajú sa späť ku svojej čiare. Ostatní hráči sa medzitým rozptýlili v hernom území a prekážajú sedmičkám súperov v pohybe. Môžu sa im len pasívne stavať do cesty, i s roztiahnutými rukami, ale nesmú ich chytať, ani do nich strkať alebo im podrážať nohy. Sedmičky zatiaľ rýchlo kľučkujú medzi súpermi, aby boli čo najskôr späť. Keď sa blížia k cieľu, sťahujú sa ku koncovej čiare aj ich spoluhráči a posadajú si. Družstvo, ktoré skôr celé sedí v rade na pôvodných miestach, získava bod. Vedúci potom vyvolá iné číslo. Vyvolávajte čísla preskakovane a tak, aby sa všetci vystriedali raz alebo dvakrát v behu okolo mety.

Závody na lúke
1. Beh na 50 (60,100) metrov z rôznych štartovacích polôh – zo sedu, kľaku, ľahu na bruchu, ľahu na chrbte.
2. Závody na kratšiu vzdialenosť, 10-30 metrov – zakaždým meníme spôsob pohybu – najprv beh dozadu, potom po štyroch a nakoniec na jednej nohe. Ďalšie možnosti: skoky znožmo, beh v hlbokom drepe, s loptou medzi kolenami, s nohami zviazanými okolo kolien, cval bokom.
3. Beh s úlohou – medzi štartom a cieľom sa musí urobiť kotúľ vpred (zbierať šišky, viesť nohou loptu alebo tenisovú loptičku).

Štafety
Súťažia družstvá s rovnakým počtom súťažiacich. Každé družstvo stojí v zástupe za sebou, na znamenie prví z každého družstva vybiehajú k méte vzdialenej 15 krokov pred každým družstvom, métu obehnú, bežia späť a dotykom ruky o dlaň druhého v družstve predávajú štafetu. Ten hneď vybieha. (Rozhodca kontroluje, aby nedošlo k vybehnutiu skôr, ako po dotyku – pri nepoctivej hre diskvalifikácia družstva v najbližšom kole.) Po predaní štafety ten, čo práve dobehol, sa postaví na koniec svojho družstva. Keď dobehne aj posledný a zaradí sa na koniec, kapitán zdvihne ruku a rozhodca zaznačí čas (alebo poradie). Závod sa skladá z piatich až desiatich kôl. Body z jednotlivých kôl sa spočítavajú.
1. možnosť: Obyčajný beh, skoky na jednej nohe (k méte na pravej, od méty na ľavej), skoky znožmo, beh dozadu, cval bokom, beh po štyroch, žabie skoky (v siedmych kolách).
2. možnosť: Beh obyčajným spôsobom, ale cestou musia splniť tieto úlohy (vždy jednu úlohu v jednom kole): kotúľ vpred, kotúľ vzad, podliezť nízku bránku s prútov, zacvičiť 10 hlbokých drepov, zdvihnúť povraz zviazaný do kruhu, preliezť ním a znovu ho odložiť (v piatich kolách).
3. možnosť: Štartuje sa z rôznej polohy: z kľaku, z tureckého sedu, z ľahu na chrbte, z ľahu na bruchu, zo vzporu ležmo vpredu, zo vzporu ležmo vzadu (v šiestich kolách).
4. možnosť: Z každého družstva štartujú súčasne dvaja závodníci: držia sa za ruku, držia sa za obidve ruky, prvý nesie druhého na chrbte a od méty sa vymenia, prvý robí fúrik k méte, naspäť sa vymenia.

Bojové prieťahy
Pozdĺž rovnej čiary sa rozmiestnia dve rovnako početné družstvá, každé na jednej strane, čelom proti sebe. Obe sa snažia pretiahnuť súpera cez čiaru na svoju stranu. Kto sa dostane celým telom na územie protivníkov, je zajatý a odchádza z boja. (Nemusí ísť len o boje dvojíc, môžu si aj vzájomne pomáhať.) Družstvo, ktoré je vyradené skôr, prehráva.

Obchod s obuvou
Hráči si vyzujú topánky. Tie dajte na kopu a dôkladne premiešajte. Na signál sa všetci rozbehnú od čiary, vzdialenej dvadsať metrov, ku kope a začnú v nej hľadať svoje topánky. Kto ich nájde, rýchlo sa obuje a vráti sa na svoje miesto. Víťazí družstvo, ktoré stojí skôr v rade na štartovacej čiare, dobre obuté (aj zaviazané šnúrky).

Útok na hradby
Hra, pri ktorej sa útočník pokúša prejsť spojenou radou protihráčov.
Na začiatku si dvaja kapitáni vyberú striedavo po jednom hráčovi do svojho družstva. Potom sa každé družstvo zoradí na jednej obrannej línii. Línie sú od seba vzdialené 3 metre a družstvá na nich stoja čelom proti sebe v spojenej rade (držia sa za ruky). Kapitán rozostavuje svojich ľudí tak, aby nikde nevzniklo veľmi slabé miesto, zaraďuje striedavo silnejších a slabších.
Keď je všetko pripravené k boju, vyšle kapitán prvého družstva jedného útočníka, aby prerazil „hradby“ súperov – prenikol medzi dvomi protivníkmi. Útočník ich môže prinútiť nárazom alebo silným tlakom, aby sa pustili, smie sa pokúsiť podliezť pod spojenými rukami alebo medzi nohami súperov. Keď sa mu na jednom mieste útok nepodarí, môže sa pokúšať o prerazenie hradieb inde, najviac však 3 krát po sebe. Ak prenikne hradbou súperov, vezme so sebou do zajatia tých dvoch hráčov, medzi ktorými prešiel. Ak je však odrazený aj jeho tretí útok, zostáva sám u súperov ako zajatec.
Potom vyšle jedného útočníka druhé družstvo. Obe strany sa pravidelne striedajú. Zajatci sa zaraďujú medzi súperov a od tej chvíle musia pomáhať zo všetkých síl tomu družstvu, na ktorého strane sa ocitli. Hra končí, keď je jedno družstvo zajaté do posledného muža.

Hu-tu-tu-tu
Vyznačte hraciu plochu veľkú 30×15 metrov a rozdeľte ju na polovicu. Pred zahájením hry sa v ľavom štvorci rozostaví družstvo A, pravom štvorci družstvo B. Potom obe strany vysielajú na územie súperov jedného útočníka, ktorý sa tam má dotknúť jedného alebo viacerých protivníkov a vrátiť sa na svoje územie. Útočník sa v čase svojho pobytu medzi súpermi nesmie nadýchnuť – inakšie je zajatý. Pred vstupom na cudziu polovicu sa teda u hraničnej čiary naposledy zhlboka nadýchne a potom už len pomaly vydychuje s tým, že musí zreteľne vyslovovať hu-tu-tu-tu-tu-tu… Obrancovia sa útočníkovi vyhýbajú, ale vo vhodnom okamihu po ňom skočia a snažia sa ho všetkými prostriedkami zadržať na svojom území, pokiaľ mu dôjde dych. Keď sa útočník nadýchne, je zajatý a odchádza z hry. Ak sa mu však podarí pred novým nádychom návrat na vlastné územie (stačí, keď sa dotkne hraničnej čiary aj jedným prstom), všetci súperi, ktorých sa dotkol, sú zajatí a odchádzajú z hry.
Obe družstvá sa pravidelne striedajú a útočník B môže prekročiť hranicu hneď, ako sa útočník A vráti na svoje územie alebo je zajatý. Družstvo, ktoré zajme všetkých súperov, zvíťazí.
Na začiatku sa môžu hráči očíslovať a vyrážajú potom k súperom podľa čísel (výhodou očíslovania je prehľadné striedanie všetkých hráčov, nevýhodou znížená možnosť taktiky útokov).
Obmena: Zajatí hráči neodchádzajú z hry, ale začlenia sa k družstvu, ktoré ich zajalo, a hrajú za nich (v tomto prípade je však často hra nekonečná a niektorí pomalí hráči neustále menia miesto svojho pobytu zo strany na stranu).

Boj o kruhy
Vyznačte štvorcovú plochu 30×30 metrov a vyznačte v nej na rôznych miestach kruhy o priemere 1,5-2 metre. Polovica hráčov sú obrancovia a každý z nich obsadí jeden kruh. Druhá polovica, útočníci, sa rozostavia za hranicami štvorca a na signál rozhodcu vtrhnú do herného územia. Do minúty majú obsadiť čo najväčší počet kruhov. Za obsadený sa považuje kruh, ktorého obranca bol z neho dovoleným spôsobom vytiahnutý alebo vystrčený tak, že je celým telom za obvodom. Útočníci môžu bojovať s obrancami jednotlivo alebo aj v skupinkách.
Za minútu hlási píšťalka koniec boja. Obsadené kruhy sa zrátajú a strany si menia úlohy. Víťazí družstvo, ktoré obsadí viac kruhov.

Hry boli prevzaté zo stránky www.animator.sk