Práve čítate: Detský kútik

Statočný cínový vojačik

Bolo raz dvadsaťpäť cínových vojačikov a boli to bratia, lebo ich uliali zo starej cínovej lyžice. V rukách držali pušky, pozerali rovno pred seba a mali krásne červeno-belasé rovnošaty. Prvé, čo počuli na tomto...

Starý Bodrík a vlk

Mal bača psa Bodríka. Ten mu už od rokov strážil ovce. Vlk sa ani zblížiť nesmel ku košiaru. Ale čože! Na staré dni Bodrík ochromel a stratil všetky zuby. “Starého psa iba na smetisko!”...

Vasilisa Premúdra

Žili kedysi dávno myš a vrabec a priatelili sa už celých tridsať rokov: ak daktorý čo našiel, vždy sa rozdelili. Raz našiel vrabec makové zrno. “Čo tu deliť?” pomyslel si. “Zobnem raz, a je...

Dvanásť mesiačikov

Jedna matka mala dve dcéry. Jednu vlastnú a druhú pastorkyňu. Svoju mala veľmi rada, ale na pastorkyňu sa ani pozrieť nemohla. A to len preto, že Maruška bola krajšia ako jej Holena. Maruška nevedela...

Cár a tkáč

Či už bolo, či nebolo, žil raz jeden cár. Sedel si on raz na tróne, a tu k nemu prišiel cudzozemský vyslanec. Nepovedal ani slova, len urobil kriedou čiaru okolo cárskeho trónu a mlčky...

Dlhý, Široký a Bystrozraký

Bolo to za oných čias, keď mačky črievice nosili, žaby v čepcoch chodili, somáre ostrohami po uliciach štrngali, zajace naháňali psov. Vtedy žil v jednej krajine kráľ a mal utešenú a veľmi bystrú dcéru....

Zázračný mlynček

Dávno-pradávno žili dvaja bratia: jeden bol bohatý, druhý chudobný. Raz, keď bedár nemal čo do úst vložiť, vybral sa, neborák, za svojím bohatým bratom. Len čo ho boháč zazrel, vyhodil z obloka obhryzenú kosť...

Janko Hraško

Keď sa Janko Hraško narodil, hneď sa mu na svete zapáčilo. Ale jeho mamka lamentovala: “Bože, bože, aké je len to chlapca drobné, ani hrášok! Čože z nebo, takého malinkého, bude?” A poplakúvala, že...

Čierny vták

To bolo tak dávno, že sa už nikto nepamätá, kedy. Na severe, pri samom Ľadovom mori, žili lovci-zverobijci. Žili si, sa niť sa neponosovali. Ale potom prišiel mrcha rok a lovci, čo ako sa...

Popolvár

Jeden otec mal troch synov. Dvaja starší boli vždy vycifrovaní, len tak hvižďalo za nimi, ale najmladšieho každý len pecúch a Popolvár-hnusná tvár prezýval, lebo najviac pri ohnisku vysedával. Neboráčik bol veľmi dobrý a...