Hádanky o zvieratkách

Vráťte sa spolu s nami do detských čias. Pripravili sme pre vás tie najlepšie hádanky o zvieratkách, ktoré nielenže potrápia hlavičky najmenších, ale zároveň zabavia celú rodinu.

V tráve žijú, ver mi, muzikanti čierni.
Cvrlikajú z lúčky celkom malé …
(CVRČKY)

Je to biela nádhera, zaodetá do peria.
Lode z diaľky čaká, jej meno je …
(ČAJKA)

Na slnečnicovom kvete pasie sa, to iste viete.
Líže nektár, ba aj peľ, veľký, čiernožltý …
(ČMEĽ)

Kto sa plazí popri skale,
naplaší tam myšky malé,
naženie strach kobylke,
čo si sedí na byľke?
(HAD)

Vo vode vie dobre plávať,
chodí však aj po zemi.
Keď je v kŕdli veľmi gága
a trepoce krídlami.
(HUS)

Nohy má ako lopaty,
zobák má rohatý,
páperové šaty.
Vo vode sa mága
a hovorí: „Gágá!“
(HUS)

V potoku si oprať skúša,
biele pierka do vankúša.
(HUS)

Tamto letí hnedý chrobák.
„Chyť ho, sliepka, otvor zobák!“
Aj mne mama často vraví,
keď ma čímsi sladkým baví:
„Zavri oči, otvor ústa,
a dostaneš chutného …“
(CHRÚSTA)

Dobre by mu občas padlo,
rozhýbať si v nore sadlo.
(JAZVEC)

Pyšný kráľ chodí v lese,
na hlave strom si nesie.
(JELEŇ)

Jabĺčka si zbiera a slimáky tiež.
Svetoznámy pichliač,
náš záhradkár …
(JEŽ)

V júni, keď je tepla dosť,
za šera v sad prišiel hosť.
Plno ihiel a krok rýchly,
skoro sme sa do rúk pichli.
(JEŽ)

Fučí, fučí, nesie horu,
dogúľal ju k nášmu dvoru.
(JEŽ)

Ostré ihly, malé oči,
pomaly si kráča tiež.
V obrane sa v klbko stočí.
Máte pravdu, je to …
(JEŽ)

Nikdy nešije,
hoc s ihlami žije.
(JEŽ)

Jáj, čo je to?
Malé je to, dobre si pamätaj
– na chrbáte horu ihiel,
popichá ťa – pozor daj!
(JEŽ)

Stále nosí ihelničku,
ale nikdy nešije.
(JEŽ)

Kto to stále kikiríka svoju pieseň strohú?
Všetky sliepky a kurence stráži pyšný …
(KOHÚT)

Je to vták, no nie je z lesa.
Má hrebeň, no nečeše sa.
Má krídla, no nevie lietať,
skoro ráno začne spievať.
(KOHÚT)

Hoc má dlhú bradu,
nevie ti dať radu.
(KOZA)

Keď som ešte veľmi malý,
nechajú ma skákať, hrať,
len čo trošku povyrastiem,
už ma začnú zapriahať.
(KÔŇ)

Chodby vŕta, nie je v bani,
koľko spraví, nevie ani.
Všetko robí bez nástroja,
červy sa ho veľmi boja,
kožúšok má hustý, krátky,
nôžky sú mu za lopatky.
(KRT)

Usilovný baník pod zem sfáral ,
kde aj svoj byt mával.
Len rukami holými,
vyryl chodbu do hliny.
(KRT)

Bol raz krásny biely dom,
čosi čudné bolo v ňom.
Ozval sa raz z neho zvuk:
Ťuki, ťuki, ťuki, ťuk.
Rozbil sa a čudo zlaté vyskočilo pápernaté!
Či ho deti nepoznáte?
(KURIATKO)

Zrniečko vždy nájde v sade, na detičky počká.
Je to mamka – sliepka – a volá sa …
(KVOČKA)

Odíde a zasa príde.
Bez, murára, bez tesára, postaví si dom,
pobýva si v ňom a po čase, hybaj zase, nechá pustý dom.
(LASTOVIČKA)

Kto si lieta, modré diaľky strihá,
pred očami sa ti rýchlo mihá?
Hosťom býva často u slniečka.
Ktože iný …
(LASTOVIČKA)

Už je jar, už slnko svieti.
Čierny vtáčik vzduchom letí.
A za ním aj druhý, tretí …
Už sú veru teplé dníčky, prileteli …
(LASTOVIČKY)

Červený, na krovkách bodky,
chrobák užitočný, krotký.
Lezie po pršteku Lenke.
Neubližuj nikdy …
(LIENKE)

Kto obchádza kurín, chlievy?
Kto sa húskam líška?
Je to zlodej prefíkaný,
vlastným menom …
(LÍŠKA)

Prvá stopa, druhá, tretia …
V polotme jej oči svietia.
Stopuješ ju – už si pri nej,
nachytáš ju pri kuríne.
(LÍŠKA)

Umýva sa, vody nemá,
učeše sa bez hrebeňa.
Sadne si mi na kolená
a začne priasť bez vretena.
(MAČKA)

Kto pradie, a nikdy nič nenapradie?
(MAČKA)

Dlhé fúzy, ostré drápy.
Sivú myšku raz-dva lapí.
(MAČKA)

Keď je malý, milo hrá sa,
veľký mrmle ako basa.
Maliny zje hneď,
potom líže med.
(MEDVEĎ)

Je to dravá šelma,
ktorá v mene MED má.
(MEDVEĎ)

Živí sa z ničoho, lebo vyžiera iba diery.
(MOĽ)

Za mladi sa plazím, dlho tak nežijem,
sám sa ja pochovám a v hrobe nezhnijem.
Po krátkom čase uvidíš ma zase,
ako letím z hrobu v celej svojej kráse.
(MOTÝĽ)

Maľovaná knižka letí na kvetovú stráň.
Tá knižočka, milé deti, má len párik strán.
(MOTÝĽ)

 V lese žijú v takom kopci,
pekne spolu ako v obci.
Šikovný hmyz, neboja sa žiadnej práce.
Sú to pracovité …
(MRAVCE)

Poza pníček, malinku, cestičku malilinkú bežia z lesa,
bežia z krovia malilinkí …
(MRAVČEKOVIA)

Chodí nad nami hore nohami.
(MUCHA)

Strýko ľahol na pohovku,
zaspal hneď pri druhom slovku.
Lezie mu do nosa, ucha nezbednica malá …
(MUCHA)

Ostré zúbky, dlhý chvostík,
v komore sa tajne hostí.
(MYŠ)

Podnájomník u nás býva,
prichádza keď spíš.
A ty možno ani nevieš, že sa volá …
(MYŠ)

Lieskovce sú v poli, v pivnici je skrýša.
Na slaninku chodí ku nám malé …
(MÝŠA)

Poletuje nocou tmavou,
cez deň visí dolu hlavou.
(NETOPIER)

Myš, čo v noci vonku lieta …
Aký je to zver?
To vie predsa každé dieťa. Je to …
(NETOPIER)

Rada chodí včelám na med,
ona sama má iba jed.
„Ľudia pozor! Vaše nosy rady šteklia malé …
(OSY!)“

Na kravičku sadne rád,
najmä keď má veľký hlad.
Cicia krv, vtom krava, zrada, pľasla chvostom na …
(OVADA)

Korunu má, no nie je kráľ,
perie sťa by maľoval.
Z chvosta krásny vejár spraví,
napasie sa čerstvej trávy.
(PÁV)

Ktoré zviera má oči na chvoste? (PÁV)

Je to majster v tkaní siete.
Ako iste, deti, viete,
muchám tých nití nasúka.
Ony sa boja …
(PAVÚKA)

Vo dne mlčí,
v noci vrčí.
(PES)

Stráži dom a nemá pušku,
zbadá letieť každú mušku.
(PES)

Havká, havká, hryzie kosti,
aj na mňa sa občas zlostí.
(PES)

Krúti sa, pod nohami moce sa.
Ak ho ľúbiš naozaj, chlieb mu veru nedávaj!
Daj mu radšej veľkú kosť,
nebudeš mať starosť.
(PES)

Každý mu to prepáči,
že všade pchá rypáčik.
(PRASIATKO)

Abraka – dabraka, veru je to tak
– klepietkami vlnky strihá spiatočnícky …
(RAK)

Vie strihať, no nevie šiť,
v čistej vode musí žiť,
keď chce bežať cúva,
pod kameň sa vsúva.
(RAK)

Som krajčírom dobrej módy,
nožnice mi trčia z vody.
Ja nešijem z ovčej vlny,
ale strihám vodné vlny.
(RAK)

V mokrom zámku žije panna,
peniažkami posypaná,
nikto nič tej panne,
nepredá však za ne.
(RYBA)

Kto to pláva v zátočine,
v tej najväčšej hlbočine?
Pláva sem a pláva tam,
plutvou máva púpavám.
(RYBA)

Po smetisku nohou hrabe, žitko hľadá, možno mak.
Keď vajíčko v hniezde znesie,
zaspieva si kotkodák.
(SLIEPKA)

Najväčší silák som,
unesiem vlastný dom.
(SLIMÁK)

Pomaly si chodí bosý,
chalúpku so sebou nosí.
Nerobí to nikdy inak.
Uhádli ste! Je to …
(SLIMÁK)

Ktorý beznohý sa škriabe na strom?
(SLIMÁK)

Pomaly sa k lesu vlečie,
večera mu neutečie.
Už mu na ňu tečú slinky,
má plný dom huspeninky.
(SLIMÁK)

Je sťa malý koník.
Nie, to nie je poník.
Žerie bodľač, robí „hík“,
pracovitý …
(SOMÁRIK)

Sivú srsť má – nie je vlk,
dlhé uši – nie je zajac,
kopýtka – a nie je kôň.
(SOMÁRIK)

Má štyri dlhé nohy,
niekedy aj dva krátke parohy.
Má tiež krátky chvost,
nabehá sa v lese dosť.
(SRNEC)

Čiernožltý ako osa.
Dám ti radu, veru,
boj sa hmyzu, čo vrndží sťa rušeň.
Viem, že vieš, že je to …
(SRŠEŇ)

Nevraví, repetí, ešte nikto neprišiel, už o ňom klebetí.
(STRAKA)

Kade letím,
sama si svietim,
ampa som malá.
(SVÄTOJÁNSKA MUŠKA)

Vo dne spáva, večer vstáva,
keď po hore letí, na cestu si svieti.
(SVÄTOJÁNSKA MUŠKA)

Jarnú pieseň krásnu nôti.
avše zalietne pod oblok.
Oráč, daj sa do roboty!
Spieva zrána …
(ŠKOVRÁNOK)

Stojí domček maľovaný,
vnútri zlatom vykladaný,
prilož ucho zo strany,
počuješ hrať organy.
(ÚĽ)

Sadá zľahka na trstinu,
na pálku aj trávu inú.
Krídelká má, nie je ťažká.
Pri vodičke lieta …
(VÁŽKA)

V kvietkoch bzučí a peľ zbiera bystrá, pracovitá …
(VČELA)

Bzučí cestou na stý kvet,
do košíčka zbiera med.
(VČELA)

Keď má ten hmyz veľký smäd,
sadne na ružu a kvet.
Pije nektár, robí med,
no v žihadle má aj jed.
(VČELA)

Má väčší chvost ako celé telo,
nikdy to zo stromu nezletelo.
(VEVERIČKA)

Skáče z výšky bez padáka,
a nič sa jej nestane.
Behá sem – tam po haluzách,
nájde šušku – zastane.
(VEVERIČKA)

Vysoký stromček, v stromčeku domček.
Chvostíkom kýva tá, čo v ňom býva.
Oriešky hľadá, lebo ich má rada.
(VEVERIČKA)

Keď sa pustí do orecha,
len škrupinku z neho nechá.
(VEVERIČKA)

Ryšavé jak líšky,
skáču dolu z výšky
a od stromu po strom,
kormidlujú chvostom.
(VEVERIČKY)

Keď nadchádza chladný čas,
na drôty si sadne zrána.
Krákoravý čuť jej hlas.
Ktože je to? Čierna …
(VRANA)

Šesť nôh má a po hlave chodí.
(VOŠ)

Prečo jedno dlhé uško sedí ako pajác?
Prosí trochu ďatelinky, veď je predsa …
(ZAJAC)

Prečo bocian zdvihol nohu, prečo sklonil hlavu?
Lebo zazrel čupieť v tráve zelenkavú …
(ŽABU)

Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Prečítajte si tiež

1 Response

  1. miska píše:

    Su piati bratia a kazdy ma z nich izbicku ze je to??? (rukavica

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.