Dlhé meno

V ďalekej Číne, narodil sa jeden chlapček, a jeho mamička premýšľala, aké by mu mala dať meno. Počula, že ľudia s dlhým menom majú dlhý život a sú veľmi šťastní, preto mu chcela vymyslieť čo najdlhšie meno. Premýšľala tri dni a tri noci, nespala, nejedla, až z toho ochorela. Ale vymyslela také dlhé meno, aké do tých čias ešte nikto nemal. Dala zavolať celú rodinu a povedala:
“Bude sa volať Con…” a ďalej nedopovedala, lebo už od slabosti nevládala, omdlela a už sa neprebrala. Tak sa nikto nedozvedel, aké dlhé meno mu vymyslela.
“Nuž”, povedali príbuzní, “stačila vypovedať len Con, nech sa teda chlapec volá Len-Con.”
Len-Conov otec sa po čase znova oženil, a jeho druhej žene sa tiež narodil syn. Aj ona tri dni a tri noci vymýšľala čo najdlhšie meno, ale bola zdravá a mocná, takže neochorela. Vymyslela mu takéto meno: Li-Liu-Lici-Liuci-Lico-Lioco-Coni-Coni-Conisumi-Cotaribi-Tsuni-Obo-Sobo-Amosu-Konosu-Mosu-Mosu-Jasi-Kiandony. Také dlhé meno to bolo.
Bratia vyrastali spolu, ale často sa škriepili. Mladší brat, posmieval sa staršiemu:
“Ach, ty Len-Con, Len-Con, Con-Con-Con.”
Len-Con sa hneval a tiež začal mladšieho dopalovať:
“No, a co ty Li-Liu-Lici-Liuci-Lico-Lioco-Coni-Coni”, tu sa poplietol, no a medzitým mladší brat bol už ďaleko.
Dlhé meno naozaj prinášalo mladšiemu šťastie. Keď ho chcel niekto zavolať, potreboval na to veľa času, preto keď bolo treba niečo vykonať, všetci volali: “Len-Con, prines vody”, “Len-Con, skoč po drevo”, a Len-Con robil všetko, čo mu rozkázali. A mladší? Len to, čo sám chcel.
Raz sa starší brat hral s chlapcami na dvore a spadol do studne. Chlapci začali kričať:
“Len-Con spadol do studne!”
Rodičia hneď pribehli a Len-Cona vytiahli. Jeho macocha si pomyslela:
“Veru, deti s krátkym menom sú neštastlivé, Len-Con spadol do studne.”
O dva dni neskoršie hrali sa deti opäť na dvore, mladší brat vyskočil na okraj studne a kričal: “Len-Con spadol do studne preto, že má krátke meno. A to je nešťastie. Ja mám dlhé šťastlivé meno, preto do studne nikdy nesp…”
V tom sa mu noha pošmykla a vletel do studne. Chlapci bežali k jeho rodičom:
“Chytro, chytro, váš Li-Liu-Lici-Liuci-Lico-Lioco-Coni…”, tu sa pomýlili a museli začať znova.
“Chytro, chytro, váš Li-Liu-Lici-Liuci-Lico-Lioco-Coni-Coni-Conisumi-Cotaribi-Tsuni…”, tu sa museli nadýchnuť, a pokračovali “Obo-Sobo-Amosu-Konosu-Mosu-Mosu-Jasi-Kiandony spadol do studne!”
Keď to rodičia počuli, hneď bežali k studni, ale skoro, skoro, bolo neskoro. Ledva ho vzkriesili. Vtedy si mamička pomyslela:
“Ej, nie vždy nosí dlhé meno štastie. Syn sa mi skoro utopil.”
A od tých čias ho volali, len Li.
Bratia sa potom dobre znášali, spolu sa hrávali, keď bolo treba niečo urobiť, alebo priniesť, raz išiel Li, druhý raz šiel Len-Con a už sa nikdy neklbčili.

 

Zdroj obrázka: pixabay.com

Vierka

Mama dvoch detí, ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z rozprávky: Lenočky (5) a Andrejka (4) a milujúca manželka svojho Miška :-). Jej deti najskôr s otvorenými ústočkami pozerajú na to, ako sa ich mame pod rukami menia veci na zlato a potom nelenia, opášu si zásterky a tvoria zlaté poklady (nielen) v kuchyni spolu s ňou. Zdroj pozitívnej energie, vždy usmiata a radosť rozdávajúca e-shop manažérka Vám bude prinášať zdravé receptíky pre malých aj veľkých papkáčov a rôzne tipy do domácnosti.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *