Detské hádanky

Už jabĺčko sčervenelo, už je pusté pole, padá lístok za lístočkom, už sú stráne holé. (JESEŇ)

Žlté lístie na zem padá, mrázik sa už ku nám vkráda, smutnú vonku nôti pieseň. Kto ju spieva? Pani … (JESEŇ)

Nemá štetec, ani farby, predsa lístie žltým farbí. (JESEŇ)

Visia, visia na stene, čísla čierne, červené, od jednej až do tridsiatky, povedia vám, či sú sviatky, či je zima a či jar. Čo je to? Nuž … (KALENDÁR)

Je to taká knižôčka, všetky dníčky do rôčka. Týždne, sviatky, celý rok majú v nej vždy poriadok. (KALENDÁR)

Je to voda, a predsa sa dá nosiť v košíku. (ĽAD)

Nemá ruky ani nohy, nemá oči ani nos – a maľuje celú noc. (MRÁZ)

Prišiel v noci sklár, zasklil mlákam tvár. (MRÁZ)

Nie je to plameň, zato nás páli. Menej nás páli, keď máme šály. (MRÁZ)

Rohy má, a nie je zviera, noc čo noc si svet obzerá. (MESIAC)

Dobiedzavý ako mucha, pchá sa drzo do kožucha, tlačí sa aj do bytu, cez škáročku odkrytú. (MRÁZ)

Svetla sa bojím, v noci len chodím. Tvár bledú mám, svet celý znám. (MESIAC)

Nad komínom našej chaty visí, visí rožtek zlatý. Ale Dunčo darmo šteká, nezahryzne do rožteka. (MESIAC)

Nože, deti, uhádnite, čo to svieti, keď vy spíte. Čo je to za dukát zlatý, ktorý cez deň svetlo stratí? (MESIAC)

V noci pasie zlaté stáda, ráno končí jeho vláda. (MESIAC a HVIEZDY)

Aký modrý klobúk celý svet prikryje? (NEBO)

Najprv sa hádala, potom celú noc plakala. (BÚRKA)

Trošku vody, k tomu zem a volá to: „Nechoď sem!“ (BLATO)

Keď ho niet, všetci ho čakajú, a keď príde, utekajú. (DÁŽĎ)

Oblohe pre radosť postavil maliar most, minul naň farieb dosť. (DÚHA)

Komu patria farby na dažďovej stuhe? (DÚHE)

Takú skrýšu na tyčke kúpil ocko mamičke. Mamička ju nosí rada vždy vtedy, keď dáždik padá. (DÁŽDNIK)

Visí tisíc nosov, nekosia sa kosou, oddávna až dosiaľ slniečkom sa kosia. (CENCÚLE)

Chmúrne chmáry letia svetom, hnané často silným vetrom. Musíme si obliecť plášť, lebo bude padať … (DÁŽĎ)

Keď sa otec smeje, matka tamto slzy leje, a dcéruška v také časy sedmorakých farieb pásy oblieka si. (DÚHA)

Zázračný most, utešený, na sedmoro zafarbený, možno na ňom nechať oči, nemožno naň nohou vkročiť. (DÚHA)

Visia, visia staré meče, vôkol strechy, vôkol vrát, iba slnko dokáže ich potichučky odopiať. (CENCÚLE)

Hovorí dážď, že má sestru, sestru krásnu, sestru pestrú. (DÚHA)

Sedí pani v údolí, z fajky sa jej kúdolí. (HMLA)

Letia nebom húsky, majú sivé blúzky. Dýchol víchor na húsky, rozkmásal ich na kúsky. (OBLÁČIKY)

Prevrátená krhlička kropí trávu na líčka. (OBLAK)

Vidíš mu kraj a nikdy k nemu nedôjdeš. (OBZOR)

Biele je, čierne je i červené býva, keď sa naň slniečko spoza hory díva. (OBLAKY)

Letí, dudre, píska a dverami trieska. (VIETOR)

Ruky nemá, prsty nemá, na okienko predsa ťuká, do chalupy nos nám strká. (VIETOR)

Nie je tryskáč, lietadlo, predsa rýchlo letí, strasie v sade ovocie, postrapatí deti. (VIETOR)

Pozrite sa večer hore. Uvidíte hviezd tam more. A ten hviezdny revír nazýva sa … (VESMÍR)

Rukávom mávne a strom sa ohne. (VIETOR)

Kto sa zhora díva po daždi do mláky? (OBLAKY)

Nie je to guľaté, ale hrbaté, a predsa tomu hovoríme guľa. (ZEMEGUĽA)

Poznám jeden strom, na ňom 12 konárov, na každom konári 4 halúzky a na každej halúzke 7 listov. (ROK)

Išla nočná víla, perly potratila. Mesiačik to videl, a nič nepovedal. Keď slniečko vstalo, perly pozbieralo. (ROSA)

Za horami, za dolami zlatý chlieb sa pečie. (SLNKO)

V povetrí lieta, leží na zemi, na strom si sadá, ale vták neni. Na teple zahynie, zmizne na dlani. Čo to môže byť, to mi uhádni! (SNEH)

Letia, letia hviezdy biele, z mnohých čipiek tkané celé. Plno je ich na stráni. Chytíš – voda na dlani. (SNEHOVÉ VLOČKY)

Čo máme radi, a predsa sa na to mračíme? (SLNIEČKO)

Panák, panák bruchatý, nevidí si na päty. Ruky, nohy stuhlé, miesto očí uhlie. (SNEHULIAK)

Oči čierne ako uhoľ, nos dlhý a červený. Kabát biely až po päty, čiapka – hrniec medený. (SNEHULIAK)

Nikdy sa neumýva, a predsa čistý býva. (SNEH)

Do izby oblokom vstupuje, ale oblok neotvára. (SLNKO)

Kto sa cez deň nedá vyhnať a v noci odchádza sám? (TIEŇ)

Kto príde večer do domu? (TMA)

Čo uteká bez nôh? (TôŇA)

Do hlbokej rieky skočí, a vôbec sa nezamočí, môžeš ho biť palicou a vôbec ho to nebolí. (TIEŇ)

Ide mostom, nedupká, ide jarkom, nečľupká, ide horou nešuští, ide cestou nepráši. (TôŇA)

Čo to v diaľke jasne svieti? To k nám zlatý oblak letí? Ide z neho teplučko. Deti, je to … (SLNIEČKO)

Ráno vstáva, večer líha, bez neho by za ten svet nemohol chlieb ani kniha svetlo sveta uvidieť. (SLNKO)

Cingi, lingi zvonce zvonia, koník svojim potom vonia. S tým šmýkadlom po snehu chce sa pustiť do behu.

Veru, rád si sadnem na ne, na tie pohodlné … (SANE)

Čudné perie z neba padá, skryje stromy, chodník, autá. Teplým plášťom halí sady a deti ho majú rady. (SNEH)

Za srieňovým plotom stojí ktosi bosý. Samozrejme potom červený nos nosí. (SNEHULIAK)

Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.