Básničky mamičkám IV.

mamicke2Mamičke
Šetrím si korunky, už ich mám päť,
kúpim dnes mamičke najkrajší kvet.
Taký kvet červený ako lienka,
ľúbim ťa, ľúbim mamulienka.

Mamička moja
Akéže to oči máš mamička moja?
z nich sa na mňa usmieva dobrota tvoja.
Keď sa do nich zahľadím, srdiečko mi hreje
tichučko mi šteboce s mamičkou dobre je.
Akéže to ruky máš mamička moja?
Roboty sa nijakej nikdy neboja.
Keď ma nimi pohladíš cítim celý deň,
že si moja, a ja zas tvoja, tvoja len!

Mama
Mama je slnko so zlatým vlasom
Malé slniečko – to zasa ja som
Preto sa na svete krásne máme
Mne svieti mama a ja mame

E. Čepčeková – Mamička
Maľujem, maľujem krásny kvet,
taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem ako viem,
mamičke tento kvet zanesiem.
Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička,
rozjasní u nás deň úsmevom mamička.

Bozk pre mamičku
Každé ráno mamička
pobozkáš ma na líčka.
Keď ma izbou roztočíš,
smiech mi skočí do očí.
Bozk ti vrátim na líčka,
milá, drahá mamička.

Moja mama
Moja mama rada ma má,
lepšej mamy niet.
Už som poznal veľa mám,
najlepšiu však len ja mám.
Ja jej za to božtek dám,
taký ako svet.

Pozdrav
Natrhám kytičku, hoc´ skromnú maličkú,
pôjdem s ňou pozdraviť najdrahšiu mamičku.
Pobozkám, postískam obe milé líčka:
Ži dlho, buď šťastná, najdrahšia mamička.

Mamičke – Jozef Kráľ
Ešte mám len štyri rôčky,
robím iba malé krôčky,
ale to už dobre viem,
aký je dnes vzácny deň.

Táto malá kytička
je pre teba mamička.
Keď si ľahnem do postieľky,
dám ti ešte božtek veľký.

Mamulienka
Vraj som motýľ, vraj som lienka,
vraj som ako holubienka, ale je to klam!
Krajšiu ako holubienku svoju mamku mám.

Tá má také milé oči a v nich svetielka
a má také tmavé vlasy, tmavé asi ako tma,
také tmavé ich má.

Keby mala ale vlasy hoci ako ľan,
nestratila by z tej krásy,
bola by vždy krásna asi
ako jarná stráň.

Naša mamka
V srdci nosím svoju mamku
ako vzácny drahokam.
Ku všetkým je dobrá, milá,
najlepšia však býva k nám.

Po celé dni u nás vládne
vrelý nádych pokoja.
Iba ruky našej mamky
v kľude nikdy nestoja.

Neviem ako všetko stihne,
veď má toľko roboty.
Ale ona, mamka zlatá –
ešte si aj zanôti.
Chcel by som byť ako ona,
pracovitý, veselý,
chcem, aby jej nežné oči
úsmevom vždy hľadeli.

Nech vravia ruže – E. Čepčeková
Nesiem ti ruže mamička moja,
lebo dnes veľký sviatok máš.
Keď sa nám oči potichu spoja,
želanie bez slov rozoznáš.

Tá jedna ruža bude ťa hladkať,
keď budeš moje šaty prať,
a šepkať bude: “Mamička sladká,
vždy si ťa budem milovať.”

Keď budeš krájať okrušky chleba,
druhá ruža sa usmeje,
že v očiach skrývaš po kúsku neba,
že s tebou, mama, dobre je.

Tá tretia zase večerom riekne,
keď ja už budem sníček sniť:
“Ďakujem mama, ďakujem pekne,
chcem ti dobrou dcérou byť.

Pre mamičku
Keby som bol malé vtáča,
čo si nôžky v rose zmáča,
zniesol by som, ak to treba,
tebe mamka modré z neba.

Zobkal by som ti len z dlane
spieval piesne nevídané.
Keby som bol vietor,
všetko by som plietol
Lietal by som ponad vráta,
aj cez vrecko do kabáta.

Keby som bol hviezdička,
svietil by som z nebíčka.
Žmurkal by som na mamku,
dal by som je hádanku.

Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Prečítajte si tiež

1 Response

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.