snehuliak11.jpgZimné radosti
Ešte kúštik snehu – tak!
bude z teba snehuliak.
Z snehu celý ohľad smelý.
Veľká metla z ciroku
hompáľa sa na boku.

A okolo, ajajaj,
zasnežený, biely kraj,
detí veľa, hŕba celá.
Sánky, lyže, korčule
v ruke držia premilé.

Biely sneh
Bolo snehu, bolo kriku,
pod oknami na chodníku.
Hulákali veľkí, malí
a sneh zhora len sa valí.
Plné uši kriku mám,
chcel by som byť chvíľku sám.
Postavím si snehuliaka,
takého, čo nehuláka.

Na sanici
Belejú sa stráne snehom,
letia sánky dolu brehom.
Na sanici detská chasa
od radosti výska, jasá.
Na úbočí vedľa kriaka,
robia deti snehuliaka.
Všetci majú rumeň v líci,
je zdravé byť na sanici.

Biely sniežik
Biely sniežik poľahučky
vygumoval polia, lúčky,
niet čo trhať, niet čo kosiť,
svet je sťaby čistý zošit.

Zima
Vonku padá sneh.
Mám ho plný mech.
Natiahnem si baranicu,
vysypem ho na sanicu,
čo je vyše striech.

Vonku padá sneh,
pozakrýva breh.
Spravím z neho snehuliaka,
nech k sanici deti láka
a rozdáva smiech.

Hejsa, hojsa, hoja, haj,
sneh zasype celý kraj,
napadá aj na lúčky,
na školu, na Martušky,
aj na domček Milanky,
spraví z vločiek korálky,
cencúľový zvon, cingi, lingi, bom!

Biela zima Mária Rázusová – Martáková
Skočil vietor po vysokú oblohu,
doteperil ťažkú chmáru v batohu.
Polietal po kraji trošku,
potom spravil dieru v rožku
a rozkázal: „Von sa, páper, veselo!
Pokry zem a premaľuj ju na bielo!“

Sánkovačka
Už sú biele briežky,
chystajú nás smiešky.
Smiešky, smiechy, smiešiská,
vetrisko nás potíska.

Verabože,
sneh sa kĺže,
taký ako maslo je,
prídeme si na svoje.

Rieka v zime
Tetka rieka-umelkyňa
čipky pletie vyše mlyna.
Kričia na ňu holé kríky:
„Chceme z čipiek golieriky!“

Rieka nedbá na krikľúňov.
„Prikryte sa bielou huňou!
Padá sniežik poriadne
za goliere parádne!“

Snehuliak
Snehuliak si prosí,
dva mrkvové nosy.
Vari chceš byť dvojnosý?
To sa predsa nenosí.
Ale čo by, ale čo by,
budem tatko.
Jeden nos chcem do zásoby
pre maličné snehuliatko.

Sneh
Zapadne kraj bielym snehom ,
púšťame sa dolu brehom,
hurá, s vetrom opreteky,
mihajú sa čierne smreky,
zamihá sa v očiach svet,
to je cesta, to je let!
A čo, ak aj padnem raz!
Keď narastiem spravím skúšky
na vodičský preukaz.

Zima
Prišla Zima, babka Zima,
prišla pani Meluzína.
Fučí vietor, fúka
je tu Zima skúpa.
A snehu je neúrekom
ako sladkej kaše s mliekom,
vonku je zima, vonku je mráz,
spite kvety, zimy je čas.
Sneh

Rozfúkal sa severák,
roztrhol nad nami mrak.
Zamrzli mu slzičky,
vločky sype na kríčky.
Jedna malá slzička
aj mne spadla na líčka.