Trasa: Žiarska dolina sa nachádza v južnom podhorí Západných Tatier a patrí k ich najkrajším a najnavštevovanejším dolinám. Jej štart začína v obci Smrečany, časti Liptovského Mikuláša a je vhodným východiskovým bodom na turistiku do Západných Tatier. Cez dolinu preteká potok Smrečianka, nachádza sa tu bohatá flóra a fauna. Na rázcestí sa môžete rozhodnúť, či pôjdete lesným chodníčkom alebo po asfaltovej ceste. Trasa trvá približne rovnako, 1 1/2 hodiny voľným tempom. My sme išli ku Žiarskej chate lesným chodníčkom a späť po asfaltovej ceste.

Zážitky: Momentálne je Žiarska dolina hodne navštevovaná aj kvôli lavíne, ktorá padla v doline túto zimu a narobila obrovskú spúšť. “Zvalcovala” všetko, čo jej stálo v ceste. Asi 15 minút pred koncom trasy sa nám zrazu hora rozostúpila a videli sme celú tú kalamitu. Bolo to neskutočné, čo dokáže narobiť prírodný živel. Pohľad na okolité končiare vrcholov Baranec, Tri kopy, Baníkov, Príslop a ostatné bol však krásny a zase sa potvrdilo, že máme nádherné bohatstvo v takýchto krásnych oblastiach.

Pri ceste naspäť sa môžete zastaviť na salaši v Smrečanoch, kde si môžete pochutnať na typických bryndzových haluškách so žinčicou.

Ku vodopádu vedie malá alej so stromami. Vo vode lávajú drobné rybičky, popri brehu sú rozmiestnené lavičky, kde si môžete posedieť. V okolí sa nachádzajú rôzne bary, reštaurácie, kde sa môžete tiež občerstviť.

Kostol sv. Anny

Dominanta obce – kostol postavený v secesnom štýle. Je národnou kultúrnou pamiatkou a pýchou nielen obce, ale celého Slovenska. Strecha kostola je pokrytá šindľom a interiér tvorí jedinečnú kombináciu dreva a kameňa.
Viac informácií o tomto kostole nájdete na tejto adrese.

Oravská lesná železnica (OLŽ)

OLŽ je časť kysucko – oravskej úvraťovej železnice, ktorá predstavuje svetový unikát, ktorý tvorí systém úvratí (ďalší takýto technický skvost možno nájsť v Peru). OLŽ bola zrekonštruovaná a od júna 2008 premáva vláčik (počas letnej sezóny) na oravskej strane v časti Tanečník – sedlo Beskyd.
Počas čakania na vláčik v stanici sa deti môžu pohrať na detských preliezačkách. Trasa vláčikom po zastávku Beskyd trvá 15 minút a potom je tam prestávka, počas ktorej sa môžete prejsť až k posedu. Je tam nádherný výhľad na okolie.

Lesnícky náučný chodník

Nenáročný, dobre označený náučný chodník je veľmi vhodný na pomalé prechádzky s malými deťmi. Krátka trasa (dĺžka 3,7 km) je obohatená lavičkami a deviatimi tematicky zameranými informačnými tabuľami, kde si môžete prečítať zaujímavosti z histórie obce, lesníctva a ochrany prírody. Začiatok náučného chodníka sa začína za základnou školou v obci a trasa trvá 1 – 2 hodiny.

Hvezdáreň

Za priaznivého počasia a hlavne vo večerných, či nočných hodinách je nezabudnuteľným zážitkom návšteva privátnej hvezdárne s najväčším amatérskym ďalekohľadom na Slovensku.

Trasa: V Liptovskom Mikuláši sa dáte na Liptovský Trnovec – pokračujete až do Jalovca na koniec dediny. Nasmerujete sa na parkovisko pri hoteli Mních. Odtiaľ pôjdete peši asi 30 minút príjemnou chôdzou po asfaltovom chodníku cez chatovú sadu Bobrovecká Vápenica. Dostanete sa na rázcestie pod penziónom Ďumbier. Tam sa dáte doľava a budete pokračovať chodníkom až k poľovníckej chate s veľkým nápisom “Lovu zdar”. Pár metrov za ňou sa nachádza Poľovníkov vodopád.

Zážitky: Cesta nám ubiehala rýchlo a bola krásna hlavne teraz v jeseni, keď nám opadané lístie šušťalo pomedzi nohy. Celú cestu sme v pohode tlačili pred sebou kočík, až pri odbočke na poľovnícku chatu sme drobca z kočíka vybrali, lebo sme išli do kopčeka cez lúku. Ale bolo to len nejakých 20 metrov a boli sme pri vodopáde. Vopopád je vysoký 12 metrov a padá dolu skalnou stenou do potoka Stará voda. Na vrchole vodopádu sú vytvorené v koryte potoka dva krútňavové hrnca, ktoré dobre vidieť aj zdola. Tie vznikli pôsobením vody v málo odolnej vápencovej hornine. V zime vodopád zamŕza a stáva sa z neho ľadopád.
Túto trasu radi využívajú aj cykloturisti.

Zlý dojem: Krásnu prechádzku nám prekazili dvaja nezodpovední mladí ľudia, ktorí boli na prechádzke s pitbullom, ktorého nemali na vodítku a nemal ani náhubok. Možno si poviete – no a čo? Lenže videli sme už na parkovisku, ako sa pes rozbehol k dvom mladým ľuďom, ktorí sedeli na lavičke a absolútne si ho nevšímali, a začal do nich štekať. Už vtedy som sa hrozne preľakla, čo by sa stalo, keby na nich zaútočil. Celú cestu išli buď pred nami, alebo za nami a mala som nepríjemný pocit, že nám môže skočiť na chrbát. Mladý muž sa síce tváril, že psa ovláda a má ho pod kontrolou, ale jednoducho toto plemeno je natoľko nebezpečné, že by malo byť mimo svojho domu na vodítku a s náhubkom.

Najznámejšie stredisko na brehu priehrady je Slanická osada. Celá oblasť Oravskej priehrady je vhodná na vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie a windsurfing, jachting a iné. Príjemným spestrením vašej dovolenky môže byť plavba výletnou loďou na Slanický ostrov, ktorý je pozostatkom jednej zo zatopených obcí – Slanice. Na ostrovčeku sa nachádza Kostol Povýšenia sv. kríža, v ktorom sa nachádza múzeum ľudovej plastiky a maľby, diela neznámych ľudových rezbárov a kamenárov z minulých storočí. Sezóna trvá od 15. mája do 15. septembra.

Ako sa tam dostanete: Na ostrov premáva loď vyhliadková loď z prístavu pod hotelom Goral. Vyhliadková plavba z prístavu loďou pre 162 osôb trvá 60 min + 25 min. na ostrove. Prvá plavba o 8:00, posledná o 16:00.

Koľko zaplatíte: plavba loďou Slanica trvá asi 1 1/2 hodiny a zaplatíte 100,- Sk za dospelého, za deti 50,- Sk

Kde ich nájdete: Odbočka za Stupavou na biofarmu a je dosť nenápadná, treba sústredene sledovať značenie. Prekvapilo nás množstvo návštevníkov a to, že kúsok za Bratislavou sme sa ocitli v lone panenskej prírody. V areáli bez vstupného sme našli veľmi nápadité detské ihrisko so šmýkačkami a trampolínou. Potom, ako sa naša dcéra dostatočne vyšantila, sme sa vybrali za zvieratkami. Boli tam kone, ovce, kozy a psy. Kolorit areálu dotvárali sochy z dreva a koč, ktoré mu dodávali pravý Slovenský ráz.

Čo ponúkajú: Návštevníci si mohli po tom, ako si vystáli dlhý rad, zakúpiť rôzne BIO mliekarenské výrobky. My sme si kúpili bryndzu a syrové korbáčiky a musím povedať, že boli oveľa lepšie a mali výraznejšiu chuť ako tie, ktoré poznáme bežne z obchodov. Kúsok za obchodíkom sme našli pieskovisko aj s hračkami, čo považujem za skvelý nápad, pretože vziať si hračky z domu by nás určite nenapadlo.

Vedľa pieskoviska nájdete reštauráciu. Musím povedať, že ceny boli naozaj veľmi vysoké. My sme jesť tam nemali v pláne, ale kávičku sme si dali veľmi radi. Jedinou nevýhodou ktorú sme na reštaurácií aj na biofarme ako takej našli, boli veľmi otravné osy ktoré boli naozaj všade.

Tip pre všetkých návštevníkov: kočík typu golfové palice nie je do tohto terénu vhodný )

Ako sa tam dostanete: Samotná obec Šútovo, kde pramení Šútovský potok, stojí na ceste medzi Martinom a Ružomberkom. Chodník je dobre prístupný, udržiavaný, s miernym stúpaním, takže trasu zvládnete kľudným tempom za hodinku. Mohutný vodopád sa nachádza v nadmorskej výške 765 m.n.m. a dostať sa k nemu vôbec nie je obtiažne. Dokonca aj s malým bábätkom vo vaku ako sme boli my, túto ľahkú túru zvládnete.

Vodopád vysoký 38 metrov je napájaný z Mojžišovych prameňov, na ktoré sa dá tiež dostať po turistických značkách a dostanete sa k nemu za ďalšiu hodinku od informačnej tabule. Pramene vyvierajú pod Hromovým v nadmorskej výške 1250m a sú zaujímavé tým, že vytekajú priamo z kolmej steny tohto vrchu. Pramene nie sú ovplyvňované poveternostnými podmienkami, takžemajú aj v čase sucha dostatok vody.

Atrakcie: V Šútovskej doline je vybudovaný hotel, ku ktorému sa môžete dostať po asfaltovej ceste, alebo tí odvážnejší môžu prejsť po rebríku. Nás deti nahovorili tiež, aby sme tam išli po ňom, ale bolo to asi prvý a posledný raz Museli sme sa oboma rukami držať, pretože nás riadne kývalo a aj tak som mala stále pocit, že idem cez bočné laná prepadnúť. Najviac sa na nás dospelých pravdaže smiali naše deti

Pokračujúc ďalej sme zistili, že potok sa stráca v podzemí a opäť sa objaví až na konci doliny. Z križovatky „Sokol“ sa možno dostať k 15m vysokému vodopádu „Červené piesky“ a ďalej pokračovať do skalnatej časti doliny. Tieto skalné rokliny je potrebné zdolávať rebríkmi, ktoré však majú pevnú konštrukciu, takže sa niet čoho obávať. Rebríky by mali zvládnuť i starší návštevníci.

Prekvapením pre každého je prítomnosť železničných koľajníc zabudovaných v skalnatých bralách. Zdolajúc túto skalnatú časť, dostávate sa na idylickú lúku Svorad, odkiaľ môžete pokračovať v náučnom chodníku na Veľké Borové, prípadne obohatiť vašu túru výstupom na Prosečné. Tiež je možnosť odbočiť do doliny Liptovskej Anny. Kto sa však dostal až sem a má dostatok času, nemal by si nechať ujsť pokračovanie v ceste na Mlyny oblazy, z ktorých sa dá zídením Kvačianskou dolinou vrátiť do východiskového bodu túry.

Náročnosť: po vodopád je náročnosť nízka, vhodné pre rodiny s deťmi, ďalej sme sa nedostali. My sme boli pri vodopáde v septembri a v období sucha, takže nás vodopád trochu sklamal. Krajší je pohľad vraj na jar, keď sa topia ľady, lenže vtedy je horšie sa dostať cez Vráta, potok je riadne rozbujnený.