Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu. Výška stien hradu Likava v jeho severnej časti dosahuje miestami až 36 metrov. Obdobie i objednávatel’ výstavby hradu sú nejasné. Podľa niektorých ho postavili templárski rytieri, iní za jeho budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókakőiho, kráľovského vrátnika a liptovského išpána. V roku 1315 ho dostal ako donáciu majster Doncs od Karola Róberta. On dal hrad do poriadku a dal ho rozšíriť. V rokoch 1431 – 1434 bol v rukách husitov, od 1435 ho vlastnili Hunyadyovci. V tom čase sa do hradu vstupovalo severnou štvorbokou vežou, ktorá má to isté datovanie. Hrad bol pomerne skromným sídlom, klenby tu boli iba v pivničných priestoroch, ostatné miestnosti mali drevené stropy, jediným prepychom boli sklenené okná, ktoré vyrobili sklárne v Ľubochnianskej doline v stredoveku patriace k hradu. Pôvodný horný hrad v druhej polovici 15 storočia prestavali a do severozápadnej časti postavili štvorposchodový palác. Od roku 1478 patril Jánovi, nemanželskému synovi kráľa Mateja Korvína, na prelome 15. a 16. storočia Zápoľským.
Renesančné úpravy, najmä v juhozápadnej časti hradu, sa týkali fortifikačných systémov, v roku 1642 vznikol nový vchod vo východnej bráne. Najmladším stavebným zásahom bolo vybudovanie opevnenia na južnej a západnej strane (1678 a okolo 1700). Od roku 1651 časť majetkov patrila Thőkőlyovcom a po potlačení Thőkőlyho povstania v roku 1670 pripadli aj s hradom eráru. Vtedy tu bolo ubytované vojsko a slúžil ako župná väznica. Hrad bol začiatkom 18. storočia dejiskom bojov stavovských povstaní medzi rákocziovskými a cisárskymi vojskami, ktoré ho v jeseni 1707 dobyli a na rozkaz Františka Rakócziho II. zničili.
Hrad je od 80tych rokov 20.storočia upravovaný a v súčasnosti nesie stopy po viacerých prístupoch rekonštrukcie tejto ešte donedávna zachovalej pamiatky. Po rozsiahlych rekonštrukčných prácach bola v roku 2004 sprístupnená verejnosti Hunyadyho veža, v ktorej je umiestnená expozícia dejín hradu, prostredníctvom obrazových i hmotných exponátov.

Otváracie hodin: júl-september: 9.00 – 17.00
Vstupné: Základné vstupné: 1 €, zľavnené vstupné: 0,50 €

Zdroj: www.muzeum.sk

Ako sa tam dostanete: Spišský hrad sa nachádza na ceste medzi Levočou a Prešovom. Z hlavnej cesty vás tam nasmerujú smerové tabule. Parkovisko je bezplatné. Na hrad sa dostanete po asfaltovom chodníčku, cesta je vhodná aj pre kočíky, ale po areáli to už nepôjde, takže buď choďte bez kočíka, alebo si ho nechajte niekde v informačnom centre, ak budú ochotní vám ho počas prehliadky uskladniť.

V areáli hradu je množstvo stánkov s rôznymi drobnosťami a občerstvením. Pri zakúpení vstupeniek dostanete brožúrku s históriou hradu, ale komu sa nechce čítať, v informačnom centre si môže požičať audio sprievodcu, ktorý vám bude celou cestou rozprávať. Pre väčšie skupiny dostanete živého sprievodcu. V hrade sú vyznačené jednotlivé stanovištia, aby ste mohli sledovať, kde sa nachádzate.

V hrade nájdete niekoľko zreštaurovaných miestností, v ktorých môžete objaviť hradnú kuchyňu, izbu, kaplnku, hradnú mučiareň a tiež rôzne vykopávky, ktoré sa v okolí našli. Z hradu je krásny výhľad na všetky svetové strany a tiež môžete s údivom sledovať rozlohu hradu.

Počas roka bývajú na hrade rôzne akcie a podujatia. Stačí len sledovať oficiálnu stránku hradu.

Vznik Trenčianskeho hradu sa kladie do 10.storočia. Bol to však Matúš Čák Trenčiansky (1296-1321), uhorský palatín a slávny Pán Váhu a Tatier, ktorý Trenčín najviac preslávil. Ďalšie výsady poskytol mestu kráľ Karol Róbert z Anjou a v roku 1402 a 1412 uhorský a český kráľ, rímsky cisár Žigmund Luxemburský. V listine z roku 1412 udeľuje Trenčínu také výsady slobodného kráľovského mesta, aké mali mešťania Budína či Belehradu.

Okrem Trenčíanskeho hradu Trenčín ponúka svojim návštevníkom ďaľšie historické objekty ako napr. Piaristický kostol Františka Xavevrského postavený v ranobarokovom štýle, Farské schody z roku 1568, Rímskokatolícky farský kostol a pri ňom stojaci Karner sv.Michala z 15.storočia, Archeologickú lokalitu na Vajanského ulici – Barbakan, Novoromantickú Synagógu z roku 1913, Morový stĺp z roku 1712, Trenčíanske múzeum, Hotel Tatra postavený v roku 1901 z okna ktorého môžeme vidieť už spomínaný Rímsky nápis na hradnej skale, či Mestskú bránu z 1.pol. 15. storočia na ktorej je uvedený text: “Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži.”

Trenčín, mesto s počtom obyvateľov okolo 60 tisíc je mesto, ktoré má svoju charakteristickú atmosféru. Je to mesto, ktoré má čaro. Má samozrejme aj svoje nedostatky, ako napr. nedostatok parkovacích miest. Má však množstvo predností, ktoré tieto nedostatky hravo zatienia. Je to mesto ktoré buď samé, či jeho blízke okolie, ponúka množstvo možností mladým rodinám s deťmi, nadšencom umenia, tínedžerom či ľuďom v zrelom veku. Nájdete tu všetko čo moderný človek potrebuje a zároveň na vás dýchne duch doby. Ak si chcete atmosféru mesta vychutnať naplno, navštívte ho napr. v čase konania známeho filmového festivalu Art Film, či počas festivalu Pohoda.

Tipy na zimné obdobie: Vonkajšie klzisko pri Vodníkovi, Indoorové ihrisko Eniky Beniky (oproti Prioru za ČSOB), Cafe Verde – kaviareň s detským kútikom, Čajovňa pod Hradom, Čokoládovňa, Krytá plaváreň so saunou a Relax centrom.

Tipy na letné obdobie: Filmový vestival Art Film každoročne v júni, Hudobný festival Pohoda (najväčší na Slovensku) každoročne v júli, Splanekor, nočné prehliadky hradu, Hradné slávnosti, terasa U Vodníka s detským kútikom a nedalekou trampolínou.

Celoročne: Materské centrum Srdiečko ponúkajúce pestrý program pre detičky a ich mamičky ako aj besedy s odborníkmi a rôzne kurzy.

Viac tipov nájdete na:http://www.trencin.sk

Samotné mesto je zvláštne tým, že sa okolo jeho historickej časti nachádzajú pôvodné opevnenia zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2km. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardtovská brána.

Možno niektorým z vás pri slove Levoča napadne aj Mariánska púť. My sme tiež o tomto počuli, ale nevedeli sme, kde sa toto miesto nachádza a z akého dôvodu tam pútnici chodia. Keď sme stáli pred Chrámom sv. Jakuba, pozreli sme sa na neďaleký vŕšok a videli sme tam maličký kostolík. Rozhodli sme sa, že tam pôjdeme pozrieť. Ani sme netušili, že sme sa rozhodli ísť na Mariánsku horu. Cesta tam bola jednoducho vyznačená smerovými tabuľami. Zaparkovali sme na neďalekom parkovisku a potom sme prešli asi 5 minút pešo a boli sme na vŕšku.

Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. Roku 1311 do Levoče prichádzajú františkáni – minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. Farár Servác roku 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie.

Roku 1847 dal rímskokatolícky farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu – gréckokatolíkov. Celestín Kompanyik r. 1906 začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol, ktorý po jeho smrti dokončil a zariadil nový farár Jozef Krššák. 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží sluha – kandidát na blahorečenie. Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa na hore zhromaždilo vyše 650 tisíc pútnikov.

Oficiálne stránky Chrámu sv. Jakuba: www.chramsvjakuba.sk