Veľkonočný kruh
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je pôst. Pôst je obdobie 40-tich dní pred Veľkou nocou. Štyridsať dní trvá preto, lebo Ježiš sa pred svojím verejným vystúpením postil na púšti 40 dní. V pôste sa na znamenie vážnosti tohto obdobia pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista nekonajú sobáše ani zábavy. Pôstnou dobou sa v evanjelickej cirkvi začína veľkonočný kruh cirkevného roka a je prípravným obdobím na svätenie veľkonočných sviatkov. Vážnosť tohto obdobia pripomína aj fialová farba chrámového rúcha. V pôstnej dobe evanjelické farárky a farári počas bohoslužieb nenosia bielu kamžu, ale iba čierny luterák. 

Pôstna doba sa začína tzv. Popolcovou stredou. Samotný názov popolcovej stredy má pôvod už v starozmluvnej tradícii, kedy Izraeliti na znamenie pokánia a smútku sedávali v popole. Podľa ľudových tradícií sa v tento deň konzumovali múčne jedlá, napríklad pirohy, rezance a podobne, čo malo zabezpečiť úžitok v hospodárstve, dobrú úrodu a hojnosť peňazí. Bývalo tiež zvykom, že mládenci na škaredú stredu “vinšovali” dievčatám, lebo majú údajne sviatok. Pochovávaním basi či iných hudobných nástrojov sa o polnoci podľa dávnych tradícií skončili fašiangy, čas zábav a bálov.

Prvá pôstna nedeľa – nazývala sa Čierna nedeľa. Na znamenie pokánia sa ženy museli vzdať pestrých šiat a súčasťou odevu bola čierna šatka.
Druhá pôstna nedeľa – Nazývala sa Pražná. Gazdinky v tento deň pripravovali jedlo pražením, ktoré sa podávalo s medom, cukrom, makom. Verili, že tento pokrm chráni celú rodinu pred chorobami.
Tretia pôstna nedeľa – Nazývala sa chorobná alebo kýchavá. Ľudia verili, že pomáha vyháňať choroby.
Štvrtá pôstna nedeľa – Nazývala sa družobná. Pôdľa cirkevnej tradície bol pôst miernejší a v kostoloch sa na miesto fialových a modrých rúch objavili ružové.
Piata pôstna nedeľa – Nazývala sa Smrtná. V tento deň sa pálila Morena, ktorá bola hodená do potoka. Bolo to na znak konca zimy a nástupu prichádzajúcej jari. Smrtná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti. Počas bohoslužieb na Smrtnú nedeľu sa čítajú starozmluvné texty, ktoré predpovedajú Ježišovu smrť.
Šiesta pôstna nedeľa – Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia, Palmová nedeľa.  Toto pomenovanie dostala od prvých jarných kvetín a kytičiek, ktoré sa nosili pri liturgických sprievodoch na pamiatku Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema. Aj teraz sa v kostoloch konajú malé liturgické sprievody, pri ktorých sa žehnajú palmové ratolesti (u nás sú to obyčajne vŕbové prúty, tzv. bahniatka). Veriaci si tieto požehnané ratolesti berú domov ako symbol, ktorý im má pripomínať ich osobné pozvanie do nebeského Jeruzalema. Tieto konáriky sa používali na odohnanie búrky, dávali ich za obraz a do prvej brázdy. Gazdovia na jar prvýkrát vyháňali dobytok týmto konárikom.

Za pôstnymi nedeľami nasleduje tichý týždeň, do ktorého patrí:
Zelený Štvrtok bol posledným dňom Ježišovho života. Dostal pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa pred svojim zatknutím vojakmi modlil. Hlavným dôvodom svätenia tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej.
Na Zelený štvrtok Ježiš zhromaždil svojich učeníkov k poslednej večeri, aby spolu oslávili hod veľkonočného baránka. Vo väčšine cirkevných zborov bývajú na Zelený štvrtok služby Božie s prisluhovaním sviatosti Večere Pánovej. Kedysi sa na Zelený Štvrtok v niektorých zboroch konali aj konfirmačné slávnosti. Jedli sa zeleninové jedlá, aby bola dobrá úroda a ľudia zostali zdraví. V ten deň popoludní zazvonili zvony a potom zmĺkli až do Bielej soboty. Hovorilo sa, že “zaviazali zvony”. 
Veľký Piatok – v tento deň si kresťania pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota za vlády rímskeho cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, kríža a svietnikov. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa tiež čiastočný pôst – neje sa mäso. Ľudia sa snažili umyť ešte pred východom slnka, aby boli krajší a upevnili si zdravie. Nesmelo sa nič siať ani sadiť. Po páde komunizmu sa stal Veľký piatok štátne uznaným sviatkom. 
Biela Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Nie je ani sviatkom v pravom slova zmysle, pretože Ježiš bol pochovaný do hrobu a tak sa v sobotu v evanjelických chrámoch nekonajú služby Božie. V niektorých zboroch bývajú bohoslužby večer –začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. V chrámoch katolíckej cirkvi sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera mlčali. Kedysi sa na Bielu sobotu 2 minúty pred 12. hodinou zachovávala chvíľa ticha, venovaná spomienke na zosnulých. Gazdiné pripravovali sviatočné jedlá, pretože na Veľkonočnú nedeľu sa nesmelo nič robiť. Magickú moc mal tento deň oheň, ktorým zapálili veľkonočnú sviecu – paškál.

Veľkonočná nedeľa – Počas veľkonočnej nedele si kresťania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí deň vstal z mŕtvych. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom kresťanskej cirkvi. Odvtedy kresťania svätia nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spočiatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Keď vzrástol počet kresťanov z pohanstva, nedeľa nahradila sobotný deň. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, keď cisár Konštantín Veľký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu. V tento deň sa skončil pôst. V mnohých oblastiach Slovenska bolo zaužívanie svätenie jedál v kostoloch. Stolovanie v tento deň pripomínalo štedrú večeru. Najčastejšie jedlá boli jahňa, šunka, vajcia, chlieb, baránok, huspenina.

Veľkonočný pondelok – typické veľkonočné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok – nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia. Komunistický režim sa snažil zatieniť skutočný význam veľkonočných sviatkov tým, že ich zdegradoval len na sviatky jari.

Do veľkonočného kruhu patrí ešte 5 nedieľ po Veľkej noci, ktoré ho uzatvárajú. Radostný charakter veľkonočných sviatkov symbolizuje aj biele chrámové rúcho, ktorým sú pokryté oltáre a kazateľnice počas nedieľ po Veľkej noci.

Zvyky na Slovensku

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a korbáč. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmych, dvanáctich alebo až dvadsatichštyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vyšibaná či obliata žena dává mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa používa iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou šibanie a na východe polievanie.

USA

V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.

Nórsko

V Nórsku je, okrem lyžovania v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kdo je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

Zdroj: wikipedia

Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa Mt 12,40, kde sa píše: “Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci”, musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno (Mk 16,9: “A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno…) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok.

Odkiaľ pochádza slovo “Aleluja”

Slovo aleluja alebo presnejšie halelujah pochádza z hebrejského výrazu הללו יה (halelú-jáh), ktorý znamená Chváľte Pána alebo Sláva Bohu. Tento výraz sa (vo svojich rôznych obmenách halelú-jáh, halelú-él, halelú-hú a pod.) vyskytuje najmä v starozákonných žalmoch. Kresťanské cirkvi ho prevzali a urobili z neho jedno z kľúčových a najpoužívanejších slov v liturgii, podobne ako to urobili aj s inými hebrejskými slovami (amen a pod.)
V rímskokatolíckej cirkvi (presnejšie v latinskom ríte) je výrazom charakteristickým pre veľkonočné obdobie. Preto sa v pôstnom období nepoužíva vôbec, až zaznie prvý raz slávnostne na vigílii na Bielu sobotu, kedy cirkev chválí Boha za vzkriesenie Krista.

Zdroj: wikipedia

Veľkonočné vajíčka
Vajíčko bolo odjakživa symbolom plodnosti, života a nového začiatku, zrodu. Preto nie je prekvapujúce, že sa maľovali farbami jari.
Pre kresťanov bolo vajíčko symbolom zmŕtvychvstania. Maľované vajíčka sa objavili už vo 4. storočí v ich hroboch.
V stredoveku platili statkári dane za prenajatú pôdu aj vajíčkami. Darovanie maľovaných veľkonočných vajec malo zasa priniesť šťastie.

Zelený štvrtok
Jedná sa o pripomenutie poslednej Ježišovej večere s jeho učeníkmi. V tento deň bol Ježiš i zradený a uväznený. Pre katolícku cirkev začína veľkonočné triduum – oslava umučenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista.
Označenie Zelený štvrtok bolo prebraté z nemeckého Gründonnerstag. Pôvod však nemá nič spoločné so zelenou farbou, ale so stredovekým označením gronan pre plač, plakať (spojené s uväznením Ježiša).
Napriek tomu sa nájdu kresťania, ktorí v tento deň jedia iba zelené potraviny.
Vajíčka, znesené v tento deň, majú priniesť nezvyčajné šťastie.

Veľký piatok
V tento deň bol Ježiš ukrižovaný. Je jedným z dní prísneho pôstu. Na mnohých miestach nezvonia ani kostolné zvony.
Biela sobota
V kresťanskej viere nepatrí ešte do veľkonočných osláv.
Veľkonočná nedeľa
Je dňom zmŕtvychvstania Ježiša Krista a tým i najvýznamnejší cirkevný sviatok. Zároveň ukončuje dobu pôstu.

Veľkonočné pozdravy
nemecky: Frohe Ostern
anglicky: Happy Easter
francúzsky: Joyeuses Pâques
taliansky: Buona Pasqua
grécky: Kaló Paschá
portugalsky: Feliz Páscoa
španielsky: Felices Pascuas
švédsky: Glad Påsk
turecky: Pascalyaniz kutlu olsun

Prebraté z internetu a wikipedie

Kraslice

Zdobenie vajíčok bolo, a pre niektorých ľudí dodnes je, súčasťou jarného zvykoslovia. Kraslice patria určite k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom. Rôzne spôsoby výzdoby odrážajú spôsob života ľudu v rôznych spoločenských kruhoch, jeho tradície, ktoré dokumentujú úzku spätosť človeka s prírodou.

Kraslice boli hlboko zakotvené v živote nášho ľudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc. Symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života. Boli magickým a obetným prostriedkom, pričom mali úzky vzťah nielen k záhrobnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta.

Už u starovekých národov boli vajíčka súčasťou obradov vítania jari ako významný symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti. Zafarbené vajíčka majú starú a bohatú tradíciu nielen u nás, ale u všetkých slovanských národov. Poznali ich Číňania, Egypťania či Peržania. Archeológovia našli modely vajec z pieskovca, hliny či zlata ozdobené rôznymi ornamentami v hroboch Egypťanov, Grékov, Avarov i prvých kresťanov. V ústnom podaní a zvykosloví sa kraslice spájajú s kresťanstvom, ktoré pokladalo vajíčko za symbol novunarodenia. Tvrdý obal vajíčka – škrupina sa porovnával so Starým zákonom a jeho vnútro s Novým zákonom. Vajíčko, z ktorého zázračným spôsobom vzniká nový život, má symbolizovať zmŕtvychvstanie.

V období feudalizmu sa vajíčka dávali ako povinná dávka vrchnosti, zvyčajne na Zelený štvrtok. V 17. storočí však vznikla pod vplyvom reformácie zásadná zmena. Vajíčka sa neodovzdávali vrchnosti, ale krstní rodičia nimi obdarúvali svoje krstné deti, dávali si ich navzájom priatelia, no predovšetkým mladí ľudia, u ktorých darovaná kraslica vyjadrovala vzájomnú náklonnosť, predstavovali teda dar lásky.

O starobylosti kraslíc svedčí už sám ich názov. Slovo “krásny” pochádza zo staroslovanského označenia pre červenú farbu. Tá symbolizuje jarný oheň a na krasliciach našich predkov prevládala. Červená farba pripomínala, že Kristova krv po ukrižovaní na Veľký piatok obnovila a vykúpila svet, a tak preto vajce – symbol sveta – sa ozdobilo farbou krvi. Vajcia sa nikdy nemaľovali namodro. Modrá bola farba smútku, nešťastia, smrti a choroby.

Veľkonočný baranček

pre pohanov – symbol barančeka bol veľmi rozšírený už v predkresťanskej tradícii v celej stredomorskej civilizácii, ktorý ovládali tisícročia pastieri
pre židov – ovce symbolizovali Izraelitu ako člena “Božieho stáda”, i židovský Boh je označovaný za pastiera, ktorý berie svoje ovce do náručia, baránok sa tiež zabíjal na pamiatku vyvedenia Izraela z egyptského otroctva
pre kresťanov – v kresťanskej cirkvi sa baránok stal symbolom Božieho Barančeka, Krista a znázorňuje víťazstvo

Šibačka

Malým chlapcom sa splietali prúty do tvarov vrkočov. Aby prúty viac štípali, namáčali ich do vody. Verili, že nevyšibané deivča ľahko stratí krásu a nikto ho nepozve do tanca. Hovorilo sa – čím väčší šibák, tým väčšia česť.

Prečo sa šibalo:

• aby boli dievčatá zdravé, usilovné a veselé celý rok
• predanie sviežosti, mladosti a zdravia mladého prútika
• hospodár vyšľahal čeľaď, aby nebola lenivá
• tiež na znamenie priateľstva medzi rodinami – deti nechodili k tým susedom, ktorých rodičia boli povadení

Vysievanie obilia

Znamená začiatok poľnohospodárskych prác. Do misiek na sadenie používame rýchlené jarné kvety, napr. hyacint, narcis, krokus, tulipán, snežienky atď. Súčasťou aranžmánu môže byť vysiate obilie, rýchlené vetvičky kríkov, maľované vajíčka a ozdobné zvieratká. Prevládajúce farby sú žltá, oranžová, zelená a jasno modrá, ktoré sú hrejivé, veselé a jasné.

Veľkonočný zajačik

V gréckej, egyptskej čínskej mytológii symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života. V Biblii je zajac zaraďovaný medzi stvorenie “maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“, symbolizuje chudobných skromných a pokorných, napriek tomu sa k nemu kresťanstvo stavia s istým odstupom kvôli jeho používaniu ako zmyslu zmyselnosti. Dnes je označovaný za toho, kto cez Veľkú noc prináša vajíčka, najlepšie čokoládový – tento zvyk k nám prišiel z Nemecka. Iný názor na vznik spojenia veľkonočného zajaca s vajíčkom poukazuje na zvyk, keď sa do chleba upečeného vo forme zajaca položilo veľkonočné vajce, čím sa združili tieto dva symboly. Bývalo tiež zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k tzv. naháňaniu veľkonočného zajaca, to znamenalo, hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade

Aktuálne v tomto období sú ešte domy a záhradky vyzdobené tekvicami, strašidlami, kostlivcami, náhrobnými kameňmi, … ide o pozostatok Halloweenu. V ten deň v uliciach stretnete ľudí v maskách, kostýmoch, deti tak chodia do školy. Dokonca školy majú v ten deň skrátené vyučovanie, aby všetci poriadne oslávili tento sviatok. Rovno zo školy deti „vymetajú“ obchody, reštaurácie, kaderníctva, … kde pre ne majú nachystané cukríky a dospelí robia najprv sprievod deťom a potom hor sa na párty v strašidelnom duchu.

Po Halloweene nasleduje Deň vďakyvzdania a do okien domov pribudnú obrázky moriakov a novousadlíkov v krojoch, na dverách vence s jesennou tématikou.

Potom nasledujú Vianoce – pri tejto príležitosti prepuká absolútne zdobiace šialenstvo, sú ľudia, ktorí si dokonca platia firmy, ktoré im prídu vyzdobiť dom, či záhradu, prípadne im prenajmú nafukovacieho Santa Clausa, či svetielkujúcich sobov v životnej veľkosti. V mnohých prípadoch by Slovákovi zostal rozum stáť nad tým, čo všetko sú schopní ľudia vtesnať do malej záhradky. Mojím veľkým favoritom bol dom so záhradkou 2×2 metre v ktorej boli 2 asi metrové svetielkujúce soby, veľká nafukovacia guľa so Santa Clausom uprostred a fúkajúcim „snehom“ vo vnútri, kvantum malých snehuliakov, červeno-bielych „paličiek“, vločiek, vojačikov, … Tomu všetkému velil asi 60 cm Mickey Mouse na snowboarde, ktorý bol vyložený na murovanej soche svätého Antona. Nevidieť to, neuverím .

Po Vianociach sa začína všetko srdiečkovať v duchu Valentína. Aj reklamy v televízore bežia väčšinou tie isté, pretože „lásku najlepšie vyjadrí Jared“ (klenotníctvo) .

Po Valentínovi môžete v okne zahliadnuť vlajky, Lincolna, Washingtona, či Obamu – blíži sa President’s Day.
Túto výzdobu nahradia zelené štvorlístky a ryšaví škriatkovia. Je tu deň svätého Patrika.

Nasledujú vajíčka a zajačikovia. Ale nie trochu, veľa, sme predsa v megalomanskom meste a ide Veľká noc. Aj keď musím povedať, že kraslice tam chýbajú. A ani šibačov nevidno .

Leto patrí vlajkám a národnému cíteniu, pretože sviatky ako Memorial Day, Deň nezávislosti, Labor Day či Columbus Day si to priam vyžadujú. Mňa zo začiatku priam až zarážali americké vlajky, ktoré majú ľudia v oknách, na dverách, pred domami. A nehovorím len o vlajočkách 10×15 cm, ale o veľkých zástavách na stožiaroch pred rodinnými domami. Niektorí nadšenci, teda vlastenci, majú dokonca autá upravené o držiaky na vlajky. U nás by sme sa tomu čudovali, prípadne zisťovali, ako skončil futbal, či hokej, keď sa zjaví toľké vlastenectvo. Ja som si najprv myslela, že to v televízii vo filmoch nafukujú a ide len o televízny gýč, ale realita bola vážne taká. Dokonca majitelia áut majú na svojich tátošoch nalepené samolepky, že podporujú armádu, že majú niekoho v armáde, a samozrejme nesmie chýbať „God bless America“.

Výhoda sviatkov pre bežného občana a samozrejme turistu je to, že v čase sviatkov sú vo väčšine obchodov mimoriadne výpredaje. Áno, čítate správne, obchody sú otvorené stále. Jediný deň v roku, kedy sú zatvorené je 25.12. Teda, zle som sa vyjadrila, môže sa Vám stať – ako mne, po hodinovom cestovaní v metre, že aj v pre vás bežný pracovný deň natrafíte na väčšie množstvo zatvorených obchodov. A čo to znamená? Že je práve židovský sviatok a majiteľ obchodu (siete obchodov) je Žid.
Takže aj krajina neobmedzených možností má svoje obmedzenia o ktorých doma ani netušíme.

Autorka: silviamb

Kvety
Kvety zbierame v máji – júni za suchého počasia, najlepšie dopoludnia. Celé súkvetie odstrihneme nožnicami aj s kúskom stonky. Kvety dávame do košíka, v žiadnom prípade do igelitovej tašky, aby sa nezaparili. Ak sa zaparia, môžete ich rovno vyhodiť, lebo sú znehodnotené. Najlepšie je kvety sušiť zavesené na špagáte na povale. Teplota nesmie prekročiť 45°C. Čerstvé kvety majú nepríjemný prenikavý zápach, ktorý ale sušením zmizne. Kvety obsahujú silice, sliz, organické kyseliny, triesloviny a vitamín C.
Čaj z bazových kvetov pôsobí močopudne, potopudne, znižuje horúčku a priaznivo pôsobí na steny ciev. Preto sa užíva pri nachladnutí, kašli, angíne, ako aj pri chorobách ciev. Pri nachladnutí sa baza môže kombinovať s lipovým kvetom a divozelom. Výluh z kvetov sa tiež používa pri aknóznej pleti.
Studený nesladený čaj sa pije pri žalúdočnej nevoľnosti, na uvoľnenie plynatosti, pri žlčníkových problémoch, neuralgických bolestiach a migréne. Kloktáme pri bolestiach v hrdle, vlažným čajom si vyplachujeme ústnu dutinu pri boľavých a krvácajúcich ďasnách. Obklady z teplého odvaru prikladáme aj na vonkajšie opuchy napr. po vytrhnutí zubu v kombinácii s rumančekom. Odvar sa tiež osvedčil pri krčových žilách.

Okolík s kvetmi sa dá použiť ako potravina, pripravuje sa ako bazový pampúch (šiška, dolka, palacinka). Bazové kvety sa dajú použiť aj k príprave sektu (šumivého vína).

Sekt z kvetov bazy

Koncom mája sa vloží približne 10 stredne veľkých, plne rozkvitnutých kvetenstiev s 5 litrami vody, 500g (hnedého) cukru a dvomi na plátky nakrájanými, nevytlačenými citrónmi najlepšie do demižónu, ktorý sa zavrie vatovou zátkou. Tento základ sa nechá 2 až 3 týždne na svetlom, teplom mieste odstáť a kvasiť. Za normálnych podmienok by malo kvasenie spontánne začať po asi štyroch dňoch vplyvom kvasných spór prítomných na kvetoch. V prípade, že nezačne, môže sa na jeho aktivizáciu pridať za špičku noža vínnych kvasiniek. (Ak sa nechce alebo nemôže dočkať kvasenie, môže sa prestať aj pri bazovej malinovke). Keď odznie najsilnejšia tvorba oxidu uhličitého, je čas odcediť mladý sekt, pričom sa osvedčila kaskáda cedidla, sita a vyvarenej bavlnenej plienky a a plniť do hrubostenných (najlepšie vínových) fliaš. Fľaše sa musia pevne zaštupľovať korkovým štupľom a štupeľ drôtom pevne zaistiť, pretože kvasenie sa vo fľašiach okamžite nezastaví a vzniká pritom značný tlak. Naplnené fľaše sa skladujú rovno, v chlade a tme. Najlepšie chutí sekt v prvých štyroch mesiacoch, keď sa pracovalo hygienicky vydrží aj dlhšie.

Bazový pampúch

Z 200g pšeničnej múky, štipky soli, dvoch žĺtkov , štvrť litra mlieka a polievkovej lyžice medu zamiešať palacinkové cesto. Primiešať tuhý sneh z dvoch bielkov. V hrnci rozpáliť veľa masla, 10 až 15 súkvetí za sebou chytiť za stonku, namočiť do cesta a okamžite so stonkou hore vložiť do horúceho tuku a asi 2 minúty plávajúco vysmažiť. Potom vybrať, nechať krátko odkvapkať na papieri, poprášiť práškovým cukrom a ešte teplé servírovať.

Výborný na letné dni je tiež bazový sirup. Pripravíte si ho takto:
25 kvetov bazy, 1,5l vody, 1 citrón, 1kg kryštálového cukru
Opláchnuté kvety prelejeme vodou, pridáme na kolieska nakrájaný citrón, povaríme a necháme 24 hodín vylúhovať. Šťavu scedíme, pridáme cukor a varíme, až sirup začne hustnúť. Plníme horúce do uzatvárateľných fliaš a odložíme na tmavé miesto.

Plody
Pretože sú plody bazy mierne jedovaté (obsahujú sambunigrín), nemôžu sa konzumovať surové. Po zohriatí sa môžu bez problémov použiť. Najvhodnejšia a najrozšírenejšia forma použitia je výroba želé alebo lekváru. V severnom Nemecku sa varí z plodov bazová polievka, ale uplatnenie nájde aj pri pečení a pridáva sa aj do rôznych kaší. Rovnako v severnom Nemecku je zvyčajné použitie zahustenej šťavy z plodov v grogu (zmiešané s horúcou vodou a rumom). Plody sa dajú bez problémov zamraziť. Šťava z kôstkovíc je síce požívateľná, ale veľmi trpká. Preto sa často mieša s jablčnou alebo inými ovocnými šťavami. Plody bazy sa používajú aj k výrobe liehovín.

Severonemecká bazová polievka

½ kg plodov oddeliť vidličkou od okolíka a dať s kôrou z polky citróna v litri vody polouvariť . Potom precediť cez sito a vmiešať 40g cukru. Trochu škrobovej múčky zmiešať s mliekom a vyliať do polievky. Teraz dochutiť trochou citróna a cukru, bielko vyšľahať do tuha, porciovo rozdeliť, dať na polievku a nechať 3 až 5 minút.

Bazový lekvár

Plody bazy dať do hrnca, celkom zaliať mliekom, potom variť ½ hodiny s trochou škoricovej kôry. Pripraviť riedku zásmažku, pridať k tomu a ešte krátko povariť. Dosladiť cukrom a dochutiť šľahačkovou smotanou. Nechať vychladnúť a servírovať s čiernym chlebom (nakrájaným na malé kocky).

Použité recepty z sk.wikipedia.org