Archívy kategórie: Kalendárium

Veľkonočné sviatky vo svete

Veľkonočné sviatky vo svete

Veľkonočné zvyky, ktoré sú známe na Slovensku, sa podobne oslavujú aj v Čechách, Maďarsku a Rumunsku. V nemecky hovoriacich krajinách a Holandsku hľadajú deti farebne pomaľované vajíčka a čokoládky, ktoré poschovával “veľkonočný zajac” al. Osterhase. Rodiny skrášľujú svoje príbytky ale i záhradky veľkonočnou výzdobou, rozvešanou na vetvičkách, pečú koláče v tvare jahniatka alebo zajaca. Z […]

Veľkonočná nedeľa

V tento deň si kresťania pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie je najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela, kedy sa Jeho duša opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale nepodliehalo už žiadnym obmedzeniam v priestore a čase. Sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, […]

Biela sobota

V tento deň bol Ježiš pochovaný do hrobu. V sobotu sa v chrámoch nekonajú služby Božie. Len večer bývajú v niektorých cirkevných zboroch služby Božie, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od […]

Veľký piatok

Čo sa nesmie na Veľký piatok? Je to deň hlbokého smútku na pamiatku ukrižovaného Ježiša Krista. V tento deň ľudia vstávali pred východom slnka a umyli sa vodou z potoka. Dodržiavali prísny pôst a nepožičiavali nič zo svojej domácnosti, pretože by tieto veci mohli byť začarované. Nesmelo sa hýbať so zemou, preto sa nepracovalo na […]

Zelený štvrtok

Prečo Zelený štvrtok? Ľudový názov pre deň Zelený štvrtok bol prevzatý z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova „greinen“ – nariekať. V starej Cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Bol to deň vzrušeného, ľútostivého, ale i radostného plaču, keď sa verejní hriešnici po dlhšom pokání […]

Škaredá streda

Prečo sa označuje predveľkonočná streda ako Škaredá streda? Toto označenie vraj pochádza z toho, že Judáš sa na Ježiša mrzko škaredil, aby ho potom bozkom zradil. Podľa tohto Judášovho dedičstva sorej sa v tento deň nesmie nikto mračiť, mrzko zazerať, ináč by sa mračili po všetky stredy v nasledujúcom roku. Niekde sa tiež tejto strede […]

Fašiangy

Fašiangy

Fašiangy boli odjakživa symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. V obmedzenej podobe sa s oslavami fašiangov stretávame ešte takmer vo všetkých regiónoch Slovenska i dnes. Fašiangové obdobie sa začína už v čase od Troch Kráľov a trvá do popolcovej stredy. Je v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu. […]

Vianočný čas

Vianočný čas

Keď aby pri ozdobenom stole nik nechýbal mamička dbá, a štedrú večeru začne otcova pokorná modlitba… … je tu dlho očakávaný vianočný čas, na ktorý sa netrpezlivo tešil každý z nás. … Keď sa zaligoce v detských očkách odraz stromčeka, a šťastím výska pri odbaľovaní každého darčeka… … je tu dlho očakávaný vianočný čas, na […]

Vianoce vo svete

Vianoce vo svete

Nemecko Už v dávnej minulosti si ľudia na zimu ozdobovali domy a dvere vetvičkami z jedličiek a smrekov. Mali zabezpečiť šťastie, požehnanie, mier a plodnosť. Plietli sa i vence (dnešný adventný), ktoré mali odstrašiť démonov. Tento zvyk je starý asi 100 rokov. Kedysi sa však veniec zdobil 24 sviečkami, čo však bolo dosť nepraktické, a […]