Alinkin pestrofarebný svet » Starostlivosť o dieťa

Nájsť si čas na masáž svojho dieťatka znamená nájsť si čas aj na seba

Alinka — Tue, 13 Dec 2011 07:00:24 +0000

Je to neuveriteľné,ale je to tak. Ani si to neuvedomujeme, ale tým, že dávame masáž svojmu malému či veľkému stvoreniu, nášmu potomkovi, tým vlastne ošetrujeme aj seba. Masáž je výživou pre detskú dušičku a pre našu rodičovskú je takým pohladením a potešením, že vieme nášmu dieťatku zabezpečiť nielen nevyhnutné, ako oblečenie a stravu, strechu nad hlavou,ale i dopriať ten najskvelejší pocit , ktorý len medzi rodičmi a deťmi existuje. Pocit istoty, bezpečia a lásky.

My rodičia s našimi deťúrencami tvoríme jeden celok, ktorý sa pravideľne rozdeľuje počas pracovného nasadenia. Rodičia zarábajú peniaze na obživu. Výživa v podobe duševnej je nemenej dôležitá. Mnohé historické dokumenty, či už medicínske, náboženské a filozofické dokazujú, že tomu tak bolo je a bude.

A my sa môžeme tešiť, že sa aj k nám dostávajú informácie z rôznych zdrojov a my máme možnosť si vybrať, čo nám najviac vyhovuje, čo nám sedí a čo je pre nás to pravé.

My v Rybičke Vás radi oboznámime so všetkými možnosťami, ktoré poznáme. Na individuálnych i skupinových kurzoch v Bratislave, v Liptovskom Mikuláši i po celom Slovensku.
Od nového roku pripravujeme pre Vás nadstavbové a špecializované kurzy, ktorými doplníme základný kurz detskej masáže. Podľa ročných období, rôznych zdravotných problémov, prípadne i podľa Vašich individuálnych požiadaviek

Neustále sa vzdelávame, aby sme Vám počas našich stretnutí zodpovedali všetky Vaše zvedavé a často ustráchané a opatrné otázky. Neváhajte sa nás kedykoľvek opýtať na všetko, čo Vám nie je jasné, v čom ste si nie istý a váhate. Neváhajte a kľudne nás kontaktujte, alebo nás navštívte.

Najbližšie budete mať možnosť sa s nami stretnúť i v Inchebe v Bratislave – “Dni vianoc od 2.12. – 21.12.2011

Tereza: 0917 – 840 657, Centrum Rybička, Rovniakova 6, Bratislava – Petržalka
Andrea: 0917 – 779975, Liptovský Mikuláš a okolie (pre skupiny aj v rámci celej SR)

Bye bye cumlík

Kamila — Thu, 15 Sep 2011 07:00:53 +0000

Aj vy ste sa dopracovali k fáze, keď už vášs drobec “dospel” a cumlík v puse už nie je roztomilý, ale skôr nejako “nepasuje”…???
Aj vám sa stalo, že niektorí ľudia na ulici už nejakou nevhodnou poznamkou “upozornili” na to, že vaše dieťa je už na cumlík veľké…???
Vyrástlo vaše bábätko na škôlkara a vy ste si povedali, že nadišiel čas zbaviť sa tejto novorodeneckej nutnosti??? Neviete ako na to? Ponúkam pár internacionálnych tipov….

NEMECKO

Tu je známa víla, ktorá chodí v noci a vymieňa cumlík za drobnú hračku. Tiež veľmi obľúbené sú aj cumlíkové stromy. Na kus papiera sa napíše meno a dátum alebo nejaka krátka rozlúčková básnička a spolu s “najlepším kamarátom” sa dá do igelitového sáčku, alebo do fľaše, ktorú uviažete na šnúrku. Potom sa ide k stromu a dieťa ho tam zavesí. A cumlíku vôbec nie je smutno, lebo tam visí s množstvom iných cumlíkov.

FRANCÚZSKO

Najdôležitejšie je nájsť ten správny moment, napríklad narodeniny alebo koniec prázdnin. Rodičia tým skúsia drobcom ušetriť stres a preto sa deti nemusia s cumlíkom rozlúčiť tesne pred sťahovaním.
Pomáha aj známa obrázkova kniha “Adieu tetine”/sbohom cumeľ/, v ktorej zajačik Coretin stratí ten svoj. Deti sa vedia s malým zajacom dobre stotožniť. Samozrejme, že bez cumlíka vie zajko oveľa lepšie rozprávať a spievať a náhle mu všetci lepšie rozumejú.

TALIANSKO

Treba cumlík položiť pod detský vankúš, potom príde víla(alebo malá myška), aby ho vzala a zanechala malý darček. Aj lekári odporúčajú tento alebo aj iný rituál,aby sa rozchod ulahčil. Tiež je dôležitý správne zvolený moment.

POĽSKO

Tu nepoznajú vílu, ktorá vymieňa cumlíky za darčeky. Niektorí rodičia jednoducho povedia deťom, že sú už veľké pre cumlíky. Niektorí použijú trik….alebo cumlik prestrihnú alebo naň natrú niečo horké s tým, že ho už dieťa nemôže alebo nechce použiť.

ŠPANIELSKO

Ani tu neexistuje víla, rodičia musia použiť svoju kreatívnosť. Najlepšie je naučiť dieťa najprv deň prežiť bez cumľa a keď to zvládne, skúsi sa nepoužívať cumeľ aj v noci – ale bez toho aby to vyzeralo ako trest.
V ťažších prípadoch rodičia oznámia, že cumeľ stratili a pokúšajú sa ho aj s deťmi nájsť. Až nakoniec oznámia, že zmizol. Je to trik, ale vraj funguje…

RUSKO

Doktori radia mamičkám cumeľ od začiatku vôbec nepoužívať. Dieťa má radšej cmúľať prsník. Keď sa cumeľ používa, je ťažké sa ho zbaviť. Najobľúbenejšie triky: 1.vyhodí sa z okna. 2.oznámi sa dieťaťu, ze ho zjedol pes.3. potvrdí sa, že cumeľ išiel na dovolenku.

Ako pripraviť deťom aj sebe krásnu dovolenku

Alinka — Fri, 17 Jun 2011 07:00:36 +0000

Dovolenka pri mori je čas, ktorý má slúžiť k odpočinku a načerpaniu nových síl. Letné dni strávené s rodinou môžu byť zdrojom úžasných zážitkov a spomienok. Aby skutočne boli krásne a pohodové, venujte trochu energie príprave. V siedmych bodoch vám prinášame tipy, ktoré dovolenku spríjemnia a z detí spravia roztomilých anjelikov.

1. Ideálne all-inclusive na poslednú chvíľu
Pokiaľ na začiatku leta stále nemáte vybranú dovolenku nie je ešte nič stratené. Hľadajte lacnejší last moment. S predškolskými deťmi zvážte cestu po sezóne. Oceníte väčší kľud, teplo nie je až také úmorné. Keď zvolíte variantu all-inclusive, bývajú v cene napríklad popoludňajšie zmrzliny. Vy tak nebudete musieť odolávaťpýtaniu pri každom stánku. Ušetríte si nervy a aj peniaze.
2. Pred cestou
Zapojte deti do príprav na cestu Rozprávajte im o mieste kam pôjdete, pustite im dokument, nájdite obrázky na internete. Ponúknite deťom nech podľa sprievodcu vymyslia výlet. Pred odjazdom ich požiadajte, aby si samé pripravili veci na zabalenie. Ich kôpku potom už len skontrolujte, aby sa nezabudlo na nič dôležité.
3. Pre kľud v lietadle alebo v aute
Pokiaľ cestujete lietadlom, pripravte deti na pomerne dlhé čakanie na letisku. Na túto príležitosť sa hodí DVD prehrávač alebo rozprávková knižka. K odbaveniu sa dostavte včas, aby ste poprípade mohli posadiť dieťa k oknu. Ak idete autom, máte šancu robiť pravidelné prestávky. Počas nich sa môže dieťa prebehnúť. Majte pripravené občerstvenie, ktoré sa nemrví a nápoje, ktoré dieťa nerozleje. Pokiaľ na sklá nainštalujete okenné fólie, zabránite prístupu UV žiarenia a deti nebudú toľko trpieť nevoľnosťou. Z rovnakého dôvodu sa snažte zabezpečiť prívod čerstvého vzduchu. Nevoľnosť sa môže zmierniť pokiaľ dieťa zabavíte nejakou hrou alebo rozprávaním. Môžete aj púšťať CD s obľúbenými rozprávkami. Po liekoch proti nevoľnosti budú deti ospalé. Pri cestovaní to nie je nutne na škodu.
4. Zdravie a bezpečnosť na mieste
Pokiaľ si nie ste niečím istý, spýtajte sa ošetrujúceho lekára dieťaťa na čo si dať pozor. Na ochranu pred slnkom zvolte vodeodolné prípravky na opalovanie a nezabudnite na uši. Majte pripravené tričko v ktorom sa môže dieťa kúpať pokiaľ sa spáli. Existujú aj špeciálne šortky a tričká s ochranným filtrom. Hodiť sa môžu aj topánky do vody, chránia nohy pred úrazom aj pred rozpáleným pieskom.
5. Prvý zážitok s vlastnými peniazmi
Aby ste nemuseli počúvať , ako sa dieťa snaží niečo vyžobrať, určite mu vreckové na drobnosti, ktoré si potom môže samé kúpiť. Ale nech sa v prvých dňoch porozhliadne po okolí čo všetko sa mu páči. Vyhnete sa tak tomu, že všetky peniaze utratí hneď pri prvom stánku.
6. Stále nejaká zábava
Deti začnú vystrájať, keď sa nudia. Nedokážu sa dlho sústrediť na jednu činnosť, je preto vhodné ponúknuť im vhodné aktivity. Zistite si, či vaše letovisko nepripravuje animačné programy pre deti. V okamihu keď nie sú žiadne v ponuke, operatívne vymýšľajte jednoduché činnosti. môžete napríklad školákov nechať aby si zábavne precvičili matematiku: prepočítajú peniaze, prevedú rôzne meny, spočítajú, koľko krokov je to na niektoré miesta… Ako prekvapenie môžete aj malým deťom pribaliť jednorázový fotoaparát. Nestojí veľa a dieťa si ho zamiluje. Niektoré sa dajú použiť aj pod vodou.
7. Bez stresu a výčitiek
Nenechajte si skaziť náladu drobnosťami hneď na začiatku pobytu. Dieťa sa potrebuje v novom prostredí 1–2 dni adaptovať než sa začne cítiť bezpečne. Skúste sa vrátiť do detských rokov. Spomente si čo sa vám na dovolenke s rodičmi najviac páčilo. Pokiaľ budete svoje deti vhodne motivovať, budú ochotnejšie napríklad chodiť pešo. Dovolenka bez fňukania a scén, zato so štastnými deťmi, bude príjemnejšia hlavne pre vás.

Zdroj: Topgal.sk

Ako nás všetko obišlo, alebo Mamičky, buďte radi, že máte to čo máte

Alinka — Mon, 25 Oct 2010 07:00:41 +0000

V posledných dňoch sledujem v médiách, ako sa búria mamičky na materskej dovolenke, pretože im idú krátiť ich rodičovský príspevok. Sťažujú sa, že im idú zobrať cca 60€. Nedá mi, aby som s troškou nadhľadu nenapísala svoj názor, alebo príbeh, ako som prišla o všetky výhody od štátu ja.
Pred 10-timi rokmi sa nám narodila dcéra. Dostali sme od štátu “pôrodné” nejakých 5 tis. Sk, chvalabohu aj za ne, už ani neviem, na čo sme ich minuli

O pár rokov neskôr zdvihli túto sumu na krásnych 25 tisíc. Fúúha, to by sa nám teda žilo. Ale život išiel ďalej. Odtrpeli sme minimálnu materskú, vtedy tuším 4tis. korún, nebolo to nič moc, krútili sme peniaze, ako sa dalo, ale sme tu, a spomíname na to doteraz s úsmevom, ako sme si každú korunu vážili a myslím, že nás to aj poučilo, že sa dá žiť aj z mála.

V roku 2007 som otehotnela a veľmi sme sa tešili na bábätko, ktoré sa nám narodilo v decembri. Rok na to, myslím 1. januára 2009 vláda začala dávať príspevky aj pri narodení druhého a tretieho dieťatka vo výške 25.000 Sk. No, povedala som si, že sme my s tým druhým nepočkali Samozrejme sme to brali s úsmevom. Ľúto mi bolo mamičiek, ktoré porodili 31. decembra svoje druhé dieťa

Materskú dovolenku v trvaní 6 mesiacov som dostávala v slušnej výške, môj posledný príjem v zamestnaní bol fajn, nepocítili sme nejakú finančnú stratu, i keď viem už teraz, že je možnosť si tento príspevok ešte viac “umelo” zvýšiť a dostávať maximálnu možnú výšku 600€, no to by sa nám žilo!!!

O čo väčšie bolo moje rozčarovanie po zistení, že vláda pripravila (mám pocit že vrámci predvolebných kampaní) zvýšenie rodičovského príspevku pre matky od 1. januára 2010 na výšku 256€. O čo bolo väčšie prekvapenie, že túto sumu dostanú len matky, ktoré majú deti do veku 2 rokov!!! No tak toto ma už pobúrilo! O čo som ja horšia matka ako tá, ktorá má ročné dieťa ako ja, ktorej, bohužiaľ, od decembra 2009 má dieťa už 3 roky. Vari ja mám iné výdavky ako tá matka ročného??? Stále sa oháňajú tým, že príspevok je pre matku a nie pre dieťa. Tak sa pýtam, kde na to prišli??? Pokladala som to za čistú diskrimináciu. No vytočená som bola riadne, ale povedala som si, že už to nejako ten rok bez 100€ navyše vydržíme, i keď by mi veru dobre padli. A tak sme teda tento rok dostávali len 160€.

No a čuduj sa svete, je tu október 2010 a vláda pripravuje znovu zmenu, od januára 2011 sa chystá zrušiť toto diskriminačné rozhodnutie predchádzajúcej vlády a dať rovnaký príspevok spriemerovaný z oboch príspevkov vo výške 190€ všetkým matkám. Povedala som si, konečne, že to dakto vymyslel, ale bohužiaľ, pre nás to bude znovu neskoro Materská dovolenka mi končí v decembri a tak z nového vyššieho príspevku uvidím tak… Štastné to tie mamičky, ktoré majú k dobru ešte pár mesiacov a vyšší príspevok dostanú.

Nuž, aj takáto je realita, obišli nás všetky možné výhody, aké sme mohli dostať. Muž vraví, že nám treba tretie dieťa, aby sme dostali všetky príspevky Ale mám obavu, že pri našej smole by zase vláda pripravila dačo nové, aby sme zase o výhody prišli. A povedzme si narovinu, deti nemáme predsa pre peniaze, ale preto, že ich chceme a milujeme ich. A to, či mať tretie dieťa alebo nie, neovplyvní ani vláda so svojimi balíčkami.

Ako nepodľadhnúť depresii počas jesenných precházok

Alinka — Fri, 13 Nov 2009 07:00:21 +0000

Včerajšia prechádzka s mojim synátorom ma inšpirovala, aby som napísala tento článok, o tom, ako sa nezblázniť, keď je von upršané počasie, vaše dieťa si vynucuje prechádzky a vy viete, ako to dopadne, ak ho na chvíľu necháte behať po mokrých a zablatených cestách…Je to len opis našich takmer každodenných prechádzok, voči následkom ktorých som už našťastie odolná

Čo budete potrebovať: jednu dospelú osobu, jedno 2-ročné (môže byť aj mladšie, alebo staršie) dieťa, teplé oblečenie (čo najstaršie, nech vám nie je ľúto, že ho dieťa zašpiní), vhodnú obuv (nepremokavú, dostatočne vysokú), balík vlhkých vreckoviek, detský kočík

Ako na to:

Pripravte si oblečenie, ktoré oblečiete svojmu dieťaťu. Oblečte najprv svoje dieťa, pretože obliecť dieťa je ako navliecť všetky chápadlá chobotnice do sieťovanej tašky a budete riadne spotená, ak sa oblečiete prvá.
Ak plánujete ísť aj do obchodu, odporúčam na prvú časť prechádzky dieťa vložiť do kočíka, aby ste do obchodu išli čistý, nech si nemyslia ľudia naokolo, že doma nemáte práčku.
Pred obchodom dieťa vyberte z kočíka. (Kým si stihnete odopnúť tašku z rúčky kočíka, dieťa vám pravdepodobne ujde a tak sa ho snažíte vybrať z vnútra stojana na bicykle a snažíte sa ho prehovárať vidinou kúpy tyčiniek, len aby odtiaľ vyšlo).
Úspešne ste sa dostali aj s trepotajúcim sa dieťaťom do obchodu. Smola je, ak v obchode nemajú nákupné košíky a musíte sa predierať pomedzi regály s košíkom v ruke a dieťaťom, ktoré vám pravdepodobne zase ujde. Namieri si to priamo k obľúbenému regálu s tyčinkami a jedni vám hodí do košíka. Pokračuje nákupom milovanej kukurice v konzerve a dožaduje sa, aby ste mu ju otvorili. Keďže vám nerozumie, že nemáte so sebou otvarák, tak dieťa spustí rev a rozhodne sa vás zase potrápiť tým, že si to namieri ku regálu s diavou a hrká si ňou v ruke. S panikou v očiach mu ju vyberáte z rúk, pretože už máte v očiach priam desivé obrázky, čo by sa stalo, keby mu fľaštička spadla a roztrepala sa na zem!!! Ako-tak si počas naháňačky s dieťaťom nakúpite, čo ste chcela a idete to všetko zaplatiť do pokladne. Dieťa si medzitým zase odniekadiaľ vezme rožtek a či chcete, alebo nie, musíte ho tiež kúpiť, pretože už do neho stihlo zahryznúť. V žiadnom prípade si nezabudnite kúpiť dobrú čokoládu pre vás, tá bude veľmi dôležitá!!!
Idete s nákupom von ku kočíku, kde vykladáte nákup. Zistíte, že ste polovicu vecí zabudla nakúpiť, ale pri predstave, že máte to isté s dieťaťom absolvovať znovu, radšej nákup odložíte na druhý deň. Dieťa vám zase utečie na cestu a sledujete, či nejde auto, aby ste ho stihla chytiť.
S úsmevom na perách, ako to zvládate, sa vydáte smerom domov. Dieťa necháte, nech si cupitá popri vás. Cestou musí obísť všetky kaluže, ktoré sú po ceste, občas zdvihne nejakú skalku a hodí ju do vody. Prvý raz vyťahujete z tašky vlhké utierky na jeho ruky.
Dieťa sa rozbehne k ďalšej kaluži a vtedy zakopne a rozpľasne sa na ceste po celej dĺžke. Zdvíhate ho zo zeme 1. raz, utierate mu znovu ruky ďalšou vlhkou utierkou, snažíte sa trochu blata zotrieť aj z kolien a pokračujete ďalej.
O pár metrov sa scéna zopakuje zase, vlhké utierky sa už nesnažíte ani odkladať naspäť do tašky. Z tašky vyťahujete spomínanú čokoládu a s radosťou sa do nej pustíte – dieťa vám medzitým uteká a skáče do každej kaluže, ktorú zbadá, do niektorých skočí aj 2x po sebe, pretože kvôli ich hĺbke z nich krásne špliecha voda.
Pár metrov pred domom sa dieťa rozpľaští na ceste po tretí raz a dieťaťu sa nesnažíte už ruky vôbec utierať.
Vojdete do dvora, nákup vyberiete s kočíka, všetko dnu vyložíte a idete von po dieťa, ktoré sa zastavilo ešte na pieskovisku, kde našlo zabudnuté hračky, značne špinavé od mokrého piesku. Trepotajúce sa dieťa vezmete do náručia, pred dverami ho povyzliekate a vyzujete a namierite si to s ním do kúpelne, kde mu umyjete ruky a tvár. Oblečenie hodíte do práčky a operiete, topánky umyjete od blata a dáte na radiátor usušiť. Spravíte si dobrú kávu a s radosťou skonštatujete, že to nebolo vôbec také hrozné, však sa nikomu nič nestalo, to špinavé oblečenie je to najmenšie zlo. Nemyslíte radšej na to, že zajtra sa to isté zopakuje znovu …

V akom veku by mali deti zvládnuť …

Alinka — Fri, 30 Oct 2009 07:00:26 +0000

My rodičia, zvlášť mamy, sme na svoje deti veľmi citlivé a bojíme sa o ne odkedy sa samé prvýkrát nadýchli. A vždy to tak bude. Ale ako sa hovorí – ak nechceme deti pripraviť o skúsenosti, nesmieme im brániť, aby ich zažili. Nie vždy budú mať všetko ľahké a čím skôr si zvyknú na samostatnosť, tým lepšie sa im bude neskôr prispôsobovať realite. Čo by teda mali naše deti vedieť v tom ktorom veku?

Samo sa obliecť
Už okolo 1 1/2 roku si môžete všimnúť, že dieťa vám pri obliekaní nenápadne pomáha – natrčí ruku na tričko a svetrík, pomáha pri obúvaní. Najlepšie mu určite ale ide zhadzovanie čiapky z hlavy – to ovláda už odkedy sa naučilo ovládať svoje končatiny Okolo druhých narodenín dieťa už asistuje pri obliekaní a dožaduje sa, aby sa mohlo obliecť samo, ale našu pomoc bude ešte určite potrebovať. Až okolo tretích narodenín by deti mali zvládať obliecť a vyzliecť si niektoré jednoduché časti oblečenia. Tričká a jednoduché nohavice už nemôžu byť problém, horšie to môže byť s gombíkmi, zipsom alebo zaväzovaním šnúrok na topánkach. Vo veku 4 – 5 rokov by sa už deti mali samé vedieť kompletne obliecť, problém ešte môže byť s takou kombinézou alebo so šnúrkami od topánok.

Ustielanie postieľky
Od útleho detstva treba ísť deťom príkladom a názorne im ukazovať, že je dôležité si po zobudení ustlať posteľ. Dvoj- trojročné dieťa vám bude určite rado “asistovať”, ale samo ustlať si svoju posteľ bude vedieť až okolo šiestich narodenín. Možno nie vždy budú periny rovno na sebe, ale dôležitejšie je, že to spraví, ako kritizovať formu. Dieťa treba v tomto kroku motivovať a chváliť.

Poznať hodiny
Už v predškolskom veku sa nás často deti pýtajú na čas, kedy bude napr. ich obľúbená rozprávka a stačí im povedať “keď bude ručička hore, dole, alebo na nejakom čísle”. Aj to je prvý náznak učenia sa rozpoznávania času. Šesť až osem ročné deti sa začínajú pomaly zoznamovať s pojmom celá hodina, polhodina. Skôr je zbytočné dieťaťu hovoriť – Príď domov za hodinu, za 15 minút, nebude mať predstavu o tom, ako dlho to trvá. Vo veku 8 rokov by už deti hodiny mali ovládať.

Zohriať si jedlo
Moderná doba prináša aj moderné spotrebiče, akým je určite aj mikrovlnná rúra. Deti sa s ňou zoznamujú postupne, keď sledujú rodičov, ako do nej dávajú a vyberajú jedlo a pomaly sa chcú aj oni samé naučiť ju ovládať. Vhodné je začať asi vo veku 8 rokov, za predpokladu, že dieťa má k nej dobrý prístup a nehrozí obarenie sa jedlom alebo nápojom, ak je mikrovlnná rúra príliš vysoko. Mala by byť umiestnená vo výške minimálne očí dieťaťa. Dieťaťu treba ukázať názorne, ako mikrovlnná rúra funguje a dať mu inštrukcie, čo sa do nej smie a čo nesmie dávať.
Na plynový alebo elektrický sporák treba nejaký ten rok ešte počkať, kým dieťa ešte viac dozreje, ideálne je až okolo 10.-11. roku veku dieťaťa.

Telefonovanie
Je moderná doba a to, čo sme my neovládali do pubertálneho veku, vedia už naše 9-ročné deti. Jednoducho, doba a technika pokročili a deti už od malička sa stretávajú napr. s mobilnými telefónmi, počítačmi, mp3 prehrávačmi. Deti dostávajú mobilné telefóny už niekedy vo veku 6-7 rokov, podľa toho, či už ovládajú písmenká a číslice, aby mal mobilný telefón pre dieťa zmysel. Tie šikovnejšie deti ale dokážu prijať telefónny hovor aj oveľa skôr, lenže ak nie je nablízku rodič, asi vám neodovzdá odkaz, kto volal, pretože na takéto úlohy ešte nie je pripravené. To je asi tak vo veku 8 – 9 rokov. Akonáhle dieťa dostane svoj mobilný telefón, treba ho poučiť, ako s ním narábať, komu smie a nesmie volať, ako má preberať hovory a čo smie a čo nesmie do telefónu za žiadnych okolností povedať.

Prechádzanie cez cestu
Určite sa všetci najviac obávate asi momentu, keď vaše dieťa bude chcieť ísť samo do obchodu, alebo ku kamarátke, resp. do školy. Pokiaľ obchod nie je za rohom, budete určite tŕpnuť, aby sa vášmu dieťaťu nič nestalo. Je dobré ho teda vopred upozorniť, ako sa má na ceste správať, aby si neublížilo alebo nespôsobilo kolíziu neopatrným správaním. Už počas vašich spoločných prechádzok dieťaťu vysvetľujte, ako sa chodí po chodníku, ako sa prechádza cez cestu a naučte ho základné pravidlá aj pri bicyklovaní. Takisto ho poučte, že sa nesmie dať do reči s cudzími ľuďmi a nesmie k cudzím ľuďom ani nastupovať do auta. Dieťa vo veku 8 – 9 rokov je už natoľko rozumné, že sa bude držať vašich rád a bude sa podľa nich aj správať. Deti vo veku 10-11 rokov by už mohli tiež vedieť samé cestovať autobusom a vedieť, kde majú nastúpiť a vystúpiť.

Zostať samé doma
Pre rodičov môže byť nechať doma dieťa samé hotovým strašiakom. Niektoré deti sa na to tiež vyslovene tešia, iné sa boja, pretože sa cítia samé a nechcú zostať doma samé za žiadnu cenu. V tomto smere je ťažké povedať ideálny vek, záleží od vyspelosti vášho dieťaťa. Moja 8-ročná dcéra párkrát prišla domov vtedy, keď som bola na prechádzke s mladším dieťaťom a s plačom ma išla hľadať, pretože nechcela ísť domov, i keď mala so sebou kľúčik od domu. Na druhej strane bola už párkrát doma, keď som jej vysvetlila, že idem na 15 minút len do obchodu a hneď som späť. Ide o ten pocit, že mama niekde šla, viem o tom a príde, lebo to sľúbila. Zvyčajne ale od 10-tich rokov deti nemajú problém zostať doma samé, i keď si treba tiež stanoviť pravidlá, čo môže a nemôže robiť. Zvážte, či je rozumné, aby si vodilo domov kamarátov počas vašej neprítomnosti, aby ste neboli prekvapení, že vám zmizne nejaká cennosť, alebo hoci váš obľúbený rúž z poličky v kúpeľni. Vtedy je ťažké hľadať vinníka. Deťom určite nechajte na viditeľnom mieste telefónne čísla, kde majú v prípade núdze volať. S vymoženosťou zostať samé doma súvisí aj schopnosť zamknúť za sebou dvere, ak dieťa z domu odchádza.

Pozor! Ak si vaše maloleté dieťa počas neprítomnosti rodičov ublíži, môžete byť stíhaní za nedbanlivosť.

Postieľkový stan

Alinka — Sat, 05 Sep 2009 07:00:16 +0000

Možno vás zarazím týmto článkom, ale vo svete je to už bežná vec, ktorú rodičia kupujú svojim ratolestiam kvôli ich bezpečnosti v postieľkach. Skúsim vám trošku predstaviť, o čo sa jedná.

Patentovaný a bezpečnostne testovaný dizajn tohto postieľkového stanu pomáha predchádzať zraneniam pri páde z postieľky, počas nestráženého lezenia, ponechávania detí v postieľke počas dôležitej činnosti a tiež chráni pred nechcenými návštevníkmi ako napríklad komáre, muchy, dokonca ani domáci maznáčik nemá šancu sa dostať k dieťaťu.
Stan poskytuje dostatočný priestor pre hlavu a má dlhý mäkký zips, určený pre rýchly a ľahký prístup k dieťaťu. Hodí sa na všetky štandardné postieľky a tiež sa ľahko montuje, nie sú potrebné žiadne nástroje. Je vhodný pre vekovú kategóriu novorodenca až do veku 3 rokov.

Veľa rodičov si pochvaľuje tento postieľkový stan ako výbornú pomoc pri prevencii úrazov. Tu sú niektoré ich komentáre:

Tento výrobok je záchranca života! Moje trojročné dieťa by preliezlo a vypadlo z postieľky!!! Toto ho udržalo v bezpečí a dal mi pokoj v duši!!!
Bála som sa, že môj dvojročný syn si bude myslieť, že jeho nový stan bude väzenie. Avšak po mesiaci sa už sám “zipsuje” a je šťastný počas spania. Bolo ľahké ho namontovať na postieľku. Má to cenu!
Môj syn často vyliezal z jeho postieľky. Samozrejme nechcel ešte spať, alebo cez obed si zdriemnuť. Teraz, keď máme postieľkový stan, znovu prespí celú noc a 2 hodiny cez deň odpočíva. Toto bola naozaj skvelá kúpa. Zdá sa, že má rád svoj stan a cíti sa v postieľke bezpečne. Som rada, že vyrobili tento výrobok!!!
Už mám túto vec doma, pretože môj drobec miluje lezenie dovnútra a von zo svojej postieľky. Nedávno som kúpila druhý do domu jeho starých rodičov, pretože raz môjmu synovi uviazla noha medzi tyčami v postieľke. Sieťka pokrýva všetky strany postieľky, takže sa toto už nikdy nezopakuje. Budem kupovať túto vec na prípadné budúce postieľky, ktoré budem mať. Kiež by to spravili aj pre postele väčších detí!

Ako a kedy môžem svoje dieťa preložiť z detskej postieľky do postele?

Alinka — Tue, 18 Aug 2009 07:00:23 +0000

V skutočnosti nie je určený čas, kedy máte nahradiť detskú postieľku veľkou posteľou, aj keď najviac detí robí túto zmenu niekedy vo veku 1 ½ roka až 3 ½ roka. Je najlepšie počkať, kým vaše dieťa bude blízko troch rokov, nakoľko veľa drobčekov nie je pripravených skôr spraviť tento presun. Samozrejme, musíte svoje dieťa preniesť do veľkej postele, keď je jednoducho príliš veľké alebo príliš aktívne, aby spalo v malej postieľke. A akonáhle bude naučené byť v noci bez plienky, bude potrebovať, aby zišlo z postele, aby sa dostalo na nočník alebo na toaletu.

Veľa rodičov robí tento presun, pretože sa boja, že ich aktívne dieťa môže spadnuť pri zliezaní z postieľky a toto je pre nich skutočne bezpečné riešenie. Neunáhlite sa však a nekupujte hneď novú posteľ v deň, keď vaše batoľa prvý raz vylezie z postieľky. Nemusí byť pripravené na presun do veľkej postele a nemusí to byť pre neho bezpečné, keď sa môže cítiť nesvoje a mohlo by sa v noci kvôli tomu budiť.

Kúpu postele môžete oddialiť na istý čas znížením roštu matraca čo najnižšie, ako je to možné, aby bočnice boli čo najvyššie a bolo pre dieťa ťažšie preliezať. Tiež dajte preč bočné chrániče akonáhle vaše batoľa začne liezť, aby sa nemalo o čo zaprieť. Okrem toho, zvážte inštaláciu postieľkového stanu, ktorý je zo sieťoviny a upína sa na postieľku suchými zipsmi, aby sa vaše dieťa cítilo bezpečne a pohodlne vo svojej postieľke.

Ďalšie dieťa na obzore

Častým dôvodom, prečo rodičia robia prechod na posteľ, je blízky príchod ďalšieho dieťaťa. Ak je to váš prípad, spravte tento presun aspoň šesť až osem týždňov pred príchodom ďalšieho dieťatka do domácnosti. Chcete, aby sa vaše batoľa dobre usadilo v jeho novej posteli predtým, ako zbadá vo svojej postieľke iné dieťa. V závislosti od veku vášho batoľaťa môžete tiež zvážiť odloženie tohto presunu, keď nové bábätko bude mať 3-4 mesiace. Váš novorodenec zrejme strávi tieto mesiace spaním v kočíku a vaše batoľa bude mať čas na prispôsobenie sa novému miminku, takže prechod na lôžko bude znášať ľahšie, keď sa to stane.

Avšak uistite sa, že načasujete presun vášho pripraveného dieťaťa skôr, než budete potrebovať uvoľniť postieľku. Mnohí rodičia zistili príliš neskoro, že by bolo jednoduchšie požičať alebo kúpiť ďalšiu postieľku, ako presúvať svoje staršie dieťa do postele, keďže nebolo ešte pripravené.

Niektoré deti sa ľahšie prispôsobia tejto zmene, zatiaľ čo iné si na zmenu zvykajú ťažko. Každé dieťa je iné. Nie je to nič nezvyčajné hlavne pre prvorodené deti, prispôsobiť sa. Môže byť veľmi pripútané k svojej postieľke a ku všetkým veciam s ňou spojenými. Prechod na spanie vo veľkej posteli je len jednou z mnohých zmien v tejto fáze života batoľaťa – môže sa spájať tiež s tréningom používania WC, začiatkom dochádzky do škôlky a iným tlakom pri jeho napredovaní. Ak je ďalšie dieťatko na ceste, vaše prvé dieťa si môže začať privlastňovať svoje veci, vrátane postieľky. Neskôr narodené deti to majú často ľahšie, aby zvládli prechod na veľkú posteľ, pretože sa chcú vyrovnať svojmu staršiemu bratovi alebo sestre. Sú dychtiví po presune z postieľky, ktorá je “pre malé deti”, do “veľkej detskej postele.”

Nezabúdajte na detaily

Aby ste uľahčili prechod do veľkej postele, umiestnite novú posteľ vášho batoľaťa na rovnaké miesto ako bola jeho postieľka. Taktiež nemôžete okamžite zmeniť veľkosť jeho obľúbeného vankúšika a perinky, ktorou sa prikrývalo. Na vaše dieťa môže dobre vplývať, ak môže naďalej spať s jeho malou prikrývkou, aj keď je už príliš malá. Nezabudnite pripevniť k posteli zábradlie proti pádu vášho dieťaťa počas spánku, alebo použite inú zátarasu.

Docieľte, aby vaše dieťa bolo nadšené z toho, že bude mať „veľkú posteľ“ tým, že ho môžete zobrať so sebou, aby si novú posteľ išlo vziať, ak kupujete novú, alebo zdôraznite, kto túto posteľ mal pred ním, ak tú osobu pozná osobne, napr. „Toto bola posteľ tvojho bratranca Matúška a teraz je tvoja! Si už skoro taký veľký ako on!“ Nechajte vaše dieťa nakupovať nové obliečky na posteľ, aby si vybralo, čo sa mu páči, napr. obľúbené postavičky z rozprávky. Povzbuďte ho, aby ukázal svoju novú „veľkácku“ posteľ pri návšteve kamarátov alebo rodine.

Inou taktikou, aj keď to vyžaduje trochu viac práce, je spraviť party pri príležitosti výmeny postele. Vyberte dátum, keď vám prinesú novú posteľ hovorte o tom okamihu už týždeň vopred. V ten veľký deň spravte oslavu a pozvite priateľov a starých rodičov.

Inou stratégiou je použiť špeciálnu posteľ pre dojčatá. Používajú sa do nej matrace ako do postieľky, ale vyzerá skôr ako obyčajná posteľ. Veľa z nich má vstavané mriežky a niektoré sú vyrobené vo veľmi lákavých témach a tvaroch, ako sú autá, vlaky, alebo ružové postieľky so štyrmi stĺpmi na baldachýn pre dievčatká.

Ak to na prvý raz nevyjde

Ak zistíte, že ste vykonali prechod príliš skoro a vaše batoľa je smutné, nedávajte veľkú posteľ hneď preč. Podporujte vaše dieťa, aby ju skúšalo. Ak je nepokojné aj po niekoľkých dňoch, prineste jeho postieľku späť. Niektoré batoľatá jednoducho nie sú pripravené na posteľ. Trvá určitý kognitívny vývoj pre vaše dieťa pochopiť, že posteľ má imaginárne hranice, cez ktoré sa už nedá prejsť. Ak zistíte, že vášmu veľkému spáčovi zrazu trvá príliš dlho, aby zaspalo v noci, zlieza z postele niekoľkokrát za noc a potuluje sa po dome, asi nie je pripravené na svoju vlastnú posteľ. Rovnako ako pri nočníkovom tréningu, niekedy je cennejšie vrátiť sa o krok späť a používať znovu plienky – alebo v tomto prípade postieľku – a skúsiť to neskôr znova. Ale uistite sa, že nebudete považovať znovuprinesenie postieľky ako krok späť vo vývoji alebo trestanie.

Na záver, uvedomte si, že prechod z postieľky do postele je tiež míľnikom vo vašom živote. Je to jeden zo znakov, že vaše dieťa rastie. Zaspomínajte si, s akou láskou ste priniesli túto postieľku do izby, keď ste svoje dieťatko len očakávali a ako ste ju krásne pripravili, nachystali, aby sa tam cítilo príjemne. A potom si na oslavu tohto spravte svoju vlastnú súkromnú párty

Pravidlá pri vode

Katka — Wed, 05 Aug 2009 07:00:01 +0000

Je čas dovoleniek a prázdnin. Ak nám počasie dopraje, určite sa každý z nás rád osvieži kúpaním na jazere či kúpalisku. A samozrejme takúto zábavu radi doprajeme i našim deťom. A práve s nimi sa návšteva kúpalísk často končí tragicky.

Ak vaše deti nevedia plávať, nespoliehajte sa na dozor plavčíkov. Iba a len rodičia sú zodpovední za 100 % bezpečnosť svojich ratolestí. Pre deti, ktoré nevedia plávať, nie je nebezpečným iba skok do bazénu či silné prúdy, ktoré ich zanesú spolu s nafukovačkou na otvorené more. Pre takéto deti sú nebezpečné aj sudy s dažďovou vodou, drobné jazierka v záhrade a pod.
Takisto sa nemožno spoliehať ani na pomôcky k plávaniu, akými sú napr. nafukovacie kolesá, rukávniky, nafukovačky a pod.
Môže z nich unikať pomaly vzduch alebo sa z nich deti môžu vy(zo-)šmyknúť. Pomôckami sú skutočne iba vtedy, ak máte svoje deti stále na očiach.

Tipy pre rodičov:
Voda priťahuje magickou silou všetky deti. Preto potrebujú byť v jej blízkosti vždy pod dozorom dospelej osoby, keďže nedokážu dostatočne odhadnúť následky svojho konania, jednajú spontánne a i veľa riskujú.
Zoznamujte dieťa už v rannom veku s vodou, naučte ho pravidlám, ako sa pri vode správať, načo dávať pozor. A pravidelne mu to pripomínajte.
Asi vo veku 4-5 rokov sa deti dokážu naučiť plávať.
Aj keď vaše deti plávajú s kolesom, nenechajte ich ani na minútu osamote.

Kedy sú deti bezpečné
DLRG – Nemecká spoločnosť záchranárov upozorňuje, že deti sú dostatočne bezpečné v blízkosti vody, ak:
- sa pod hladinou vody správajú s takou istotou ako nad ňou
- vydržia plávať v hlbokej vode 15 minút bez akejkoľvek pomoci či pridŕžania sa
- na chrbte plávajú rovnako dobre ako na bruchu
- bez problémov zvládnu niekoľko skokov do vody
- ak sa nahltajú vody a napriek tomu zostanú kľudné a nepotrebujú žiadnu pomoc či prestávku

Spracované podľa “Bademythen und Baderegeln: Eltern, aufgepasst!”, BR-online

O autosedačkách s Isofixom

Alinka — Fri, 24 Jul 2009 07:00:22 +0000

Do povedomia verejnosti sa čoraz viac dostávajú informácie o novej generácii autosedačiek s tzv. isofixom. Čo to vlastne isofix je?

Je to najinovatívnejší a najbezpečnejší systém upevnenia autosedačky v aute. Systém Isofix umožňuje nielen jednoduché upevnenie autosedačky do auta, ale stáva sa jeho súčasťou. S trojbodovým uzamykacím nástrojom je Isofix najbezpečnejší systém, ktorý umožňuje upevnenie dieťaťa prostredníctvom stabilnej konštrukcie a zabezpečuje maximálnu bezpečnosť a ochranu v prípade nehody. Na rozdiel od tradičných autosedačiek, sedačky so systémom Isofix sa môžu upevniť do auta bez použitia bezpečnostných pásov auta, čo minimalizuje nebezpečenstvo nesprávneho upevnenia. Detská sedačka Isofix sa dá niekoľkými úkonmi pevne spojiť s karosériou vozidla a takmer vylučuje chyby pri obsluhe.

Systém Isofix sa používa iba pre autosedačky skupiny 0, 0+ a 1 (max. do 18 kg). V súčastnosti neexistuje autosedačka so systémom Isofix pre skupiny 2 a 3. Systém Isofix musí mať 3 úchytné body: dva konektory, ktoré sa upevňujú priamo na sedadlo auta a tretí bod, ktorý pozostáva buď zo záchytnej nohy alebo bezpečnostného pásu nazývaného zadná uzda. Veľa modelov je vybavených len s klasickými prvkami (s bezpečnostným pásom auta) a svojou univerzálnosťou sa hodia do všetkých áut.

Ako funguje Isofix?
Na špeciálne upravenom type autosedačky, vajíčku, sú umiestené rastrové ramená Isofix s blokovacou mechanikou. Pomocou pohyblivých rastrových ramien sa vajíčko posúva k rastrovým strmeňom umiestneným na karosérii vozidla medzi operadlom a plochou sedadla. Rovnomerným posúvaním smerom k operadlu sa detská sedačka Isofix napína. Nakoniec musí ešte skontrolovať, či blokovacia mechanika správne zapadla.

Ktoré vozidlá ponúkajú ukotvenie Isofix?
Ukotvenie Isofix sa čoraz častejšie vyskytuje v sériovo vyrábaných nových autách. Čiastočne existuje možnosť dodatočného vybavenia. Vonkajšie zadné miesta na sedenie väčšinou už majú ukotvenie Isofix. Menej rozšírený je Isofix na sedadle pre spolujazdca. Je to len vtedy, ak je možné deaktivovať airbag spolujazdca. Predajca automobilov poskytne informáciu, či je vaše vozidlo vybavené ukotvením Isofix, alebo sa môže dodatočne vybaviť. V prípade, že vaše auto systém upínania isofix nemá, je možné upevniť detskú sedačku Isofix pomocou 3-bodového pásu.

Zdroj: internet