No to všetko bolo pre mňa nové a nepoznané. Nebolo to strašné pre Emmu ale pre mňa! Môj drobec sa vo škôlke zabýval. Ráno vstáva s nadšením a chodí tam naozaj rada. Je tam šťastná. Je o ňu postarané a je v dobrých rukách….Má nových kamarátov a spieva mi nové pesničky…
No len čo mi ráno posiela pusu cez sklenené dvere, trhá mi to srdce. Tá prázdnota, ktorú v sebe cítim…To ticho v našom byte…..Zrazu neviem, čo mám s toľkým voľným časom robiť. Je mi smutno, tak strašne smutno…

V jednom kuse pozerám na telefón. Pripadám si ako puberťáčka, ktorá čaká na zamilovanú správu…No ak zazvoní, stalo sa niečo zle! Nechcem aby zazvonil, ale neviem sa od neho pohnúť. Čo ak náhodou! A ja ho nesmiem nepočuť!
Čo asi teraz robí? Či sa zasa hrá s Viktorom? Alebo s Ameli a bábikami? Ktovie koľko toho zjedla na obed? Spinká ešte alebo sa už s ostatnými blázni na dvore? Otázky ktoré na “trápia” každý deň. Otázky, na ktoré dostávam odpoveď až o štvrtej poobede!
Dni sú zrazu také dlhé! Neviem sa na nič poriadne sústrediť a robím viac chýb ako zvyčajne. Akoby môj deň začínal o štvrtej poobede, keď je Emma pri mne.
Keď ku mne pribehne a ja po celom tom dlhom dni cítim jej malé telíčko silno privinuté ku mne, zahreje ma pri srdci. Vychutnávam si toto objatie každý deň. A len čo otvorí ústočká a začne mi rozprávať čo zažila, okamžite zabúdam na moje starosti.
Niekedy si myslím, že sú moje pocity totálne prehnane a nafúknuté. No nie je to po skoro troch rokoch materskej, kde som 24 hodín strávila s mojou malou tak trocha “normálne”? Viem, že sú rodiny, kde mamička musí do práce a bábo možno už po prvých narodeninách do škôlky. Nikoho tým nechcem odsudzovať, práve naopak svojim spôsobom obdivujem. A myslím, že mamičky ktoré nechajú ročné dieťa vo škôlke ale tiež tie ktoré tam majú trojročné dieťatko, majú pravdepodobne iné dôvody….ale možno rovnaké pocity. A tiež si myslím, že aj my mamy potrebujeme nejaký čas aby sme si na škôlku zvykli. Tá hrdosť a radosť z našich detí však v minúte zrušia všetky negatívne myšlienky. A všetci čo už majú škôlkarske začiatky za sebou to prežili a stopercentne vedia, že raz sa nám podarí tú prázdnotu vyplniť.
A vraj si raz tie hodiny bez detského švitorenia budeme užívať, aj keď sa nám to teraz zdá nemožné….
Ja sa snažím tú Emminu eufóriu a zvedavosť a radosť prebrať. Vžívam sa do jej pocitov, veľa sa s ňou rozprávam a viem, že jej škôlka dá niečo čo jej ja dať nemôžem. Naučila som ju jesť vidličkou a cikať do záchoda, ale nemôžem ju naučiť tomu “sociálnemu” cíteniu, ktoré jej poskytne škôlka.

Zrazu sme nanovo objavili víkendy. A tak sme nemuseli zanevrieť na pyžamové raňajky a bláznenie sa v posteli. Napriek všetkému si užívame každučký deň. A ja pozorujem ako sa môj drobec zdokonaľuje v reči a ako objavuje samu seba. Medzitým uzatvára kamarátstva a učí sa obhajovať svoje záujmy. Je šťastná a keď je Emma šťastná, tak je cely môj svet v poriadku…….

 So zmiešanými pocitmi v nedeľu večer balím náhradné veci a prezúvky do vrecúška. Nalejem si pohár vína a zamýšľam sa nad tým, že moje bábätko ide do škôlky. Bože môj! ako tie roky utiekli. Ešte nedávno to bol malý uzlíček kompletne závislý na mojej prítomnosti a pred hodinou ten môj uzlíček so mnou diskutoval o tom, že do škôlky sa obliekajú tie modré šatky a nie červené… Uvedomujem si, že odkedy začala chodiť, začala vlastne aj sama rozhodovať. Začala byť sebestačnejšia, samostatnejšia, hrdá na svoje “úspechy”…A aká hrdá som ja!? Každý deň – dokonca niekoľko krát do dňa!
 No a zajtra ideme do škôlky. Je koniec našim ranným pyžamovým rituálom, je koniec raňajkám v posteli, už si nemôžme celý deň robit čo nám práve napadne. Už máme povinnosti a zodpovednosť. Musíme dodržiavať ďalšie pravidlá a naučiť sa prispôsobovať. To vsštko je určite úplne dôležité, ale ako mám ja zvládnuť deň bez mojej dcérky?

Veľa som toho nenaspala a ráno som nebola plná nadšenia a radosti. No ako zodpovedná mama som sa premohla a s usmevom na tvári zobudila môjho drobca.
Prvé dva týždne sme strávili v škôlke spolu. Detská zvedavosť a množstvo detí a nových hračiek zvíťazili nad našou “pupočnou šnúrou”. Bez problémov sme to obe zvladli. Dva týždne, kde sme zo dňa na deň pridávali pol hodinku spoločného hrania, kde som mala možnosť pozorovať prácu vychovávateliek, kde som sa naučila ako prebieha deň v škôlke, kde som videla ako si moja dcéra hľada nových priateľov. A kde mi zvieralo srdce keď som cez okno pozorovala ako sa moja malá po páde nechá od (pre mňa skoro cudzej ženskej) hladkať a tíšiť. Žeby to bola žiarlivosť? Ale nie! Veď mne vôbec nevadí, že celé poobedie počúvam “Brita sem a Brita tam a Brita urobila to a ono”. A že Brita nejako prebrala moju úlohu a robí Emme spoločnosť keď jej je smutno a smeje sa spolu s ňou. Nie ja nežiarlim! Práve naopak! Som rada, že vďaka Brite je moja škôlkarka zabraná do hrania a nesedí uplakaná v kúte.

Až mi z toho smutno býva,
že týmto dňom budem kývať.
Že prídem o rána v daždi,
kým do práce beží každý
a s cudzími svoj čas trávi,
pri mne sú tí moji praví…
Ja sa pod perinou schúlim,
svojich drobcov pevne túlim.

Bojím sa, čo príde potom,
keď mi za škôlkarskym plotom
drobná rúčka zakýva…
Ako budem zakrývať,
že tam plačem ako malá
a že by som všetko dala
keby aspoň tento raz
vedela som vrátiť čas?

Je mi jasné, že to nejde,
že ma ten splín časom prejde.
Vlastne sa už môžem tešiť,
čo nového budem riešiť.
Besiedky a divadielka,
isto budú sláva veľká.
A rozkošné kresbičky,
dojmú srdce mamičky.

Milé moje kamarátky,
čas materskej vám bol krátky?
Odporúčam všetkým vrelo
nezúfať a priznať smelo,
že ten život rýchlo letí
a kronika našich detí
novú stranu otvára:
Máme doma škôlkara!

(Z knihy Príbehy a básničky pre úžasné mamičky)

Prvý deň v škole sa už nikdy nezopakuje, bude navždy jediným. Pripravte sa naň teda tak, aby ste mali dostatok času pre svoje dieťa. Určite si na tento deň vybavte v robote dovolenku, dieťa vás bude v tento deň potrebovať. Je dobré, ak učiteľka čaká svoje deti už pred školou a odvedie si ich do triedy. Učiteľka sa stane na dlhé obdobie pre všetky detičky akoby ich druhou mamou, bude s nimi tráviť veľkú časť dňa a deti sa budú musie naučiť ju počúvať a rešpektovať.

Prostredie v škole je predsa len trošku iné ako boli deti zvyknuté v škôlke. Deti, ktoré budú pokračovať v škole so svojimi spolužiakmi zo škôlky to budú mať ľahšie, pretože budú poznať aspoň ich, nebude pre nich prostredie v triede také neznáme. Veľa učiteľov určite dosvedčí, že je omnoho lepšie, ak dieťa navštevovalo aspoň posledný rok pred nástupom do školy, materskú školu. Dieťa sa naučí určitej disciplíne, vie počúvať svoju učiteľku, zapája sa do kolektívnych hier, má určité spoločenské návyky. Je škoda, že sa zrušila povinná predškolská dochádzka, veľa učiteľov by to určite ocenilo.

Prvých pár týždňov sa bude dieťa adaptovať na nové prostredie, zvykať si na nové pravidlá. Je možné, že po nejakých 2 mesiacoch z dieťaťa opadne prvotná eufória a začne si uvedomovať, že škola znamená povinnosti. Dieťa si začne uvedomovať záťaž, ktorú so sebou škola prináša – každodenné písanie a čítanie, príprava kníh do školy, ranné vstávanie… Nie je zvláštnosťou, ak vtedy začne dieťa odmietať chodiť do školy. Skúste tomu predchádzať tým, že dieťaťu vopred vysvetlíte, čo má robiť, aby sa do takejto situácie nedostalo. Povedzte mu, že ak má problém, môže sa na vás kedykoľvek obrátiť. Urobte si s dieťaťom režim dňa, nenechávajte ho samo so svojimi povinosťami, pomáhajte mu zo začiatku, aby našlo systém v práci. Všetko načas podriaďte škole a riaďte sa tým.

Ak máte pocit, že vaše dieťa je pomalé, alebo mu dlhšie trvá, kým pochopí nejaký matematický príklad, nestrácajte trpezlivosť! Snažte sa mu to vysvetliť pokojne bez náznakov zvyšovania hlasu. Ak sa dieťa bude tešiť zo svojho prvého písmenka, potešte ho. Pre vás je to možno maličkosť, ale pre dieťa je to obrovský pokrok. Chváľte svoje dieťa aj za menšie úspechy. Nekričte na dieťa, nekritizujte, neporovnávajte s inými deťmi. Každé dieťa má svoje tempo a myslenie.

Dnes máte možnosť vybrať si medzi súkromnou a štátnou materskou školou, hlavne vo väčších mestách. Súkromná materská škola je pre mnohých akousi zárukou kvality (nie je to však vždy tak), treba si však uvedomiť, že sú podstatne drahšie ako štátne, pretože ich financujú rodičia a nie štát, takže aj vaša finančná situácia ovplyvní váš výber. Je pravdepodobné, že budete musieť do nej s dieťaťom cestovať, pretože ich nie je až tak veľa. Ak ste sa rozhodli pre súkromnú materskú školu, podrobne si zistite, v čom sú jej služby nadštandardné.

Avšak i veľa štátnych materských škôl ponúka rôzne doplnkové aktivity (cudzie jazyky, rôzne krúžky a rôzne kurzy – plavecký, základy korčuľovania …, niečo je v cene, niečo za poplatok). Ak sa rozhodnete pre štátnu škôlku, spýtajte sa aj na ďalšie poplatky okrem základného mesačného poplatku, ako často sa vyberajú, koľko a načo budú peniaze použité. Väčšinou sú to peniaze na nákup hračiek, pomôcok, rôzne pohostenia pri príležitosti detských osláv a pod.

Nástup do škôlky je pre malého človiečika veľkou zmenou a nie každé dieťa sa ihneď prispôsobí novému kolektívu. Preto je dôležité, ako mu kolektív pomôže začleniť sa a prijať zmenu vo svojom živote. Pri výbere škôlky sa opýtajte, ako zvykne materská škola pomáhať deťom pri nástupe. Je ideálne, keď dieťa nastupuje do škôlky nie hneď na celý deň, ale tento nástup sa udeje postupne. Teda prvé dni by pobyt mal byť kratší a za prítomnosti matky alebo inej blízkej osoby, ktorá síce bude len pozorovateľom, ale dieťa sa v jej prítomnosti bude cítiť bezpečnejšie. Je veľkou výhodou, ak má dieťa v škôlke nejakého kamaráta, alebo známu dospelú osobu, či už je to pani kuchárka, alebo dokonca učiteľka. Dieťa bude mať pocit, že tam nie je opustené, že má nablízku známeho človeka.

Je dobré si všimnúť aj celkovú polohu areálu MŠ – či sa nenachádza pri rušnej ceste, či má priestranný dvor na hranie s dostatkom zelene a dobre vybaveným ihriskom a pod.  Všimnite si aj interiér zariadenia. Neposudzujte ho podľa nábytku, pretože v tejto dobe má má málo škôlok, ktoré majú peniaze na kúpu  nového nábytku, všímajte si rozmanitosť hračiek, ich vekovú vhodnosť. Takisto výzdoba škôlky hovorí o fantázii ich zamestnankýň. Mala by byť pestrá, aktuálna, podnetná, robená s citom a fantáziou, nástenky by mali zdobiť čerstvé práce detí.

Skúste sa prejsť s vašim dieťaťom okolo škôlky v čase, keď sú deti von na dvore a pozorujte, čo sa tam deje. Venujú sa učiteľky deťom? Vymýšľajú pre ne rôzne hry? Alebo sa deti hrajú a učiteľky sa medzi sebou rozprávajú? Jednoduché a osvedčené je opýtať sa kamarátok, mamičiek z pieskoviska a známych, ktorí tam vodia svoje deti, ako sú so škôlkou spokojní, aké sú tam zvyky.

Všimnite si, ako sa správa personál s vami – sú tam ľudia ústretoví, srdeční, ochotní odpovedať vám na otázky? Najlepšie to zistíte pri rozhovore. Nebojte sa klásť riaditeľke a vašej budúcej učiteľke otázky, na ktoré by vám mala dať jednoznačné, nie vyhýbavé odpovede. Začnite narúšať vžité stereotypy v našej spoločnosti, že rodič má byť rád, že mu dieťa vezmú a nemá sa prečo vypytovať a narúšať ich zaužívanú prácu. MŠ je inštitúciou, ktorá je tu pre vaše dieťa a určite si želáte, aby sa v nej cítilo príjemne, aby sa do nej tešilo, aby si obľúbilo ľudí, ktorých tam bude stretávať. Určite v priebehu rozhovoru vycítite, či sú tam ľudia, ktorým môžete dôverovať.

Spýtajte sa na čas prevádzky, aký je denný program (v dobrej škôlky by mal byť zobrazený na nástenke, ako i rozvrh tém na jednotlivé dni), aké tu varia jedlá, či vyžadujú od detí, aby zjedli všetko, či všetky deti musia po obede odpočívať a pod. Porozprávajte sa s nimi o niektorých problémoch vášho dieťaťa (ak sa cez obed pocikáva, zistite, či sú ochotní dávať mu na poobedný spánok plienku). Zaujímajte sa, ako deti trestajú a za aké priestupky, ako riešia konflikty medzi deťmi.

Ako zapísať dieťa do materskej školy?

• Prihlášky vám poskytnú priamo vo vybranej materskej škole už od začiatku februára.
• Vyzdvihnite si prihlášku čo najskôr – pri zápise musí totiž obsahovať aj potvrdenie detského lekára o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa.
• Prihlášky musia rodičia podať do konca marca.
• Škôlky si termín zápisu určujú individuálne.
• Do konca apríla musia rodičia dostať rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí dieťaťa.
• Školné je vo všetkých škôlkach individuálne, podľa zamerania škôlky. Platí sa mesačne, k tomu treba ešte pripočítať stravné (okolo 600 korún) a polročný alebo ročný poplatok, na ktorom sa dohodnú rodičia na rodičovskom združení (obyčajne od 500 do 1000 korún na rok).
• V škôlkach, o ktoré je veľký záujem, rozhoduje aj poradie prihlásených.
• I keď podla vyhlášky môžu škôlky prijímať už aj dvojročné deti, pri vysokom počte prihlásených berú prednostne deti v predškolskom veku (pätročné) a deti, ktoré majú odloženú školskú dochádzku a mladších súrodencov detí, ktoré už škôlku navštevujú.

Školské vyučovanie v prvom polroku školského roka sa končí 31. januára 2011 (pondelok).Klasifikačná poradaza prvý polrok sa uskutoční najskôr 24. januára 2011 (pondelok). Školské vyučovanie v druhom polroku sa začne 1. februára 2011 (utorok) a končí sa 30. júna 2011 (štvrtok). Klasifikačná porada za druhý polrok sa uskutoční najskôr 22. júna 2011 (streda).

Školský rok 2010/2011 bude trvať spolu 251 pracovných dní.

My mamy to už vieme dlho, že raz tento deň v živote nášho dieťatka nastane a aj si to uvedomujeme. Naše dieťa ale vôbec netuší, čo to tá škôlka je a čo ho tam čaká. Nikdy v nej nebolo, nevie, na čo sa má pripraviť. Je s vami takmer 24 hodín denne, možno až na pár okamihov, ak bolo niekedy pri babke, tete, kamarátke. Nevie, čo to znamená, že mama ho bude pravidelne 5 dní v týždni nechávať v cudzom prostredí na niekoľko hodín a dokonca tam bude aj spávať. Ako ho teda na škôlku pripraviť?

Pripravte sa na odlúčenie

Možno si to aj vy pamätáte, alebo vám o tom vaši rodičia rozprávali, ako ste prvé dni v škôlke plakávali za mamou. Teraz to pre vás určite už trauma nie je, ale mamy stojace za dverami a počúvajúce váš nárek určite vyronili neraz nejakú tú slzu a radi by sa do škôlky po vás vrátili. Slzám sa možno ani vaše dieťa neubráni, ale možno to zmiernite tým, ak odlúčenie od vás s dieťatkom natrénujete vopred. Ako na to? Nie je dobré byť v posledné dni na materskej dovolenke príliš upnutí na dieťatku. Dieťa vaše obavy vycíti a bude v strese. Je lepšie dieťa postupne učiť, aby sa snažilo tráviť čas aj bez vás.

Spočiatku stačí, ak pôjde na návštevu ku babke, alebo na prechádzku či krátky výlet len s ockom. Môžete tiež občas požiadať kamarátku, nech vám u seba doma postráži vaše dieťa, ideálne je, ak má aj ona rovnako staré dieťa a budú sa môcť spolu pohrať. To isté môžete potom spraviť aj vy a postrážiť na oplátku dieťa zase jej. Postupne môžete intervaly zvyšovať aj na hodinku-dve. Môžete skúsiť, či dieťa vydrží u babky aj bez otca aspoň na pár hodín. Možno budete prekvapená, ak dokonca pristane stráviť u starých rodičov aj noc a to je už bližší krok k lepšej adaptácii sa na škôlku.

Aktívna motivácia

Ak je vaše dieťa natoľko zrelé, že rozumie určitým výrazom, rozprávajte mu o tom, čo ho v škôlke pekné čaká. Pripomeňte mu, že tam bude mať veľa kamarátov, je výborné, ak tam bude aj nejaký jeho kamarát, ktorého už pozná z detského ihriska, alebo dieťa od susedov. Rozprávajte mu, že tam bude veľa, veľa pekných hračiek, ktoré doma určite nemá, že tam bude veľa detičiek, s ktorými sa budú učiť nové básničky, pesničky, budú kresliť krásne obrázky a potom vám ich doma poukazuje. Choďte spolu do mesta a kúpte mu krásne papučky, ktoré si samo vyberie a ktoré pôjdu s ním do novej škôlky.

Adaptačné pobyty

Všetky štátne predškolské zariadenia by mali poskytnúť možnosť využiť adaptačné obdobie pre vaše dieťa. Môžete to využiť vtedy, ak máte obavy, či vaše dieťa zvládne pobyt v škôlke na celý deň, resp. máte na to iné dôvody. Maximálny čas strávený v predškolskom zariadení je v takom prípade 4 hodiny doobeda. Môžete sa dohodnúť s personálom, či vaše dieťa zo škôlky vyzdvihnete pred obedom, alebo po obede pred poludňajším spánkom.

Nezabudnite si vypýtať od personálu potvrdenie o adaptačnom pobyte, ktoré predložíte na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a za ten čas vám bude ešte plynúť rodičovská dovolenka. Je to výhodné, pretože v prípade, že vaše dieťa bude dlhodobe zle znášať nástup do škôlky, môžete ho z nej znovu odhlásiť a skúsiť to o nejaký ten mesiac neskôr.

Budem vám držať palce, nech váš nástup do materskej školy je bez sĺz a nárekov. Ja verím, že u nás to pôjde tiež v pohode

Prváčikovia sa do školy iste tešia, ale aj pre ne vstup do nového prostredia bude určite čiastočne stresujúci. Okrem nových kamarátov si budú musieť zvyknúť aj na nový režim. Pokiaľ v škôlke trávili väčšinu času hrami, v škole budú musieť vydržať sedieť na svojej stoličke a sústrediť sa na vyučovanie. Zvládnuť každodenné návyky v škole nebude pre deti určite jednoduché, ale ak mu s novými situáciami pomôžete, preklenie toto adaptačné obdobie jednoduchšie. Snažte sa ho za každý úspech v škole chváliť, preberajte s ním čo v škole zažil, čo robili, ak sa mu dačo nevydarí, povzbuďte ho, nekarhajte, začiatky ani u vás neboli jednoduché, len ste na to už zabudli. Chce to veľkú dávku trpezlivosti, ale úspech nenechá na seba čakať. Prvé mesiace pomáhajte dieťaťu s prípravou do školy, až kým nebudete vidieť, že dieťa už zvláda každodennú prípravu do školy samo. Kontrolujte mu peračník, spolu vypracovávajte domáce úlohy, precvičujte čítanie.

Ak ste ešte nekúpili školské pomôcke, spravte to teraz a vezmite na nákup aj budúceho prváčika. Nechajte ho, nech si sám vyberie školské potreby ako sú napríklad peračník, pastelky, papučky do školy. Na prvý deň do školy pripravte pekné oblečenie, snažte sa, aby sa s výberom stotožnilo aj vaše dieťa, nech nejde do školy mrzuté, že si muselo obliecť to, čo mu kázala mama, ale to, čo má rado aj ono. Dievčatá určite budú radi, ak sa pekne učešú a oblečú do sukničky.

Prvé školské problémy

Po pár dňoch sa môže stať, že vaše dieťa odmietne ísť do školy. Je nutné, aby ste zistili, čo je príčina. Možno to je len clivota za rodičmi, ale možno budú problémy hlbšie. Zájdite spolu s dieťaťom do školy a presvedčte sa, či problémom nie je nejaký spolužiak, s ktorým malo dieťa konflikt, alebo učiteľka, ktorá má k dieťaťu nevhodný prístup. V žiadnom prípade neustupujte dieťaťu a nedovoľte mu, aby zostalo doma, aby si uvedomovalo, že do školy musí chodiť pravidelne a nesmie vymeškávať.

Ak to pokladáte za nutné, požiadajte, aby ste mohli zostať počas vyučovania v triede, je to vaše právo za podmienky, že nebudete počas vyučovania rušiť a komunikovať s dieťaťom.
Dieťa môže mať tiež v škole problémy so sústredením sa. S tým majú najväčší problém deti, ktoré neabsolvovali predškolskú prípravu v škôlke, ale aj hyperkatívne deti. Je na učiteľke, aby dieťa dokázala zaujať tak, aby sa dieťa v škole nenudilo.

Má to svoje plusy i mínusy, ale napriek tomu si tieto lesné iniciatívy predstavujem ako raj pre deti. Naša známa mala syna v jednej takejto materskej škole a hovorila, že za ten čas jej ratolesť ani raz nebola chorá a to boli vonku za každého počasia.

Takmer všetko je tu vyrobené svojpomocne z prírodných materiálov. Drevené húpačky, preliezky, tyče, kladina, stoly s lavicami.
V prípade zlého počasia majú deti možnosť ukryť sa do dvoch maringotiek.






A tento indiánsky vigvam ma najviac zaujal a pobavil. Tak som ho odfotila i zblízka.


Až keď som sa priblížila a “skontrolovala” podozrivý objekt, zistila som, že sa naozaj jedná o funkčnú “kadibudku” pre detičky, zakomponovanú do pňa stromu.