1. Hlásenie o narodení dieťaťa – túto dostanete ešte v pôrodnici. Toto hlásenie vezme so sebou otecko, keď pôjde na matriku vybavovať rodný list dieťaťa. Rodný list obdržíte na Okresnom úrade, oddelenie matrík v obvode ktorého sa dieťa narodilo. K vybavovaniu rodného listu je potrebné, aby si manžel vzal aj sobášny list a občianske preukazy oboch rodičov. Spravte si z rodného listu viac kópií, pretože ich budete potrebovať viac na rôzne inštitúcie. Jednu kópiu rodného listu zašlete svojmu zamestnávateľovi.
2. Jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa – pri preberaní rodného listu dostanete na matrike žiadosť o jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa – tzv. pôrodné. Je to jednorazový príspevok, o ktorý treba požiadať najneskôr do prvých narodenín dieťaťa. Spolu s kópiou rodného listu a vašim občianskym preukazom (resp. OP otca) ju predložíte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výška príspevku je momentálne 151,37 € na jedno dieťa. Ak patríte medzi tých „vyvolených“ a súčasne sa vám narodia dve či viac detí, nárok na príspevok má každé z nich a jeho výška sa zvyšuje o jednu polovicu uvedenej sumy.
3. Príplatok k príspevku – Osobitná podpora sa poskytuje pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Výška príplatku k príspevku je od 1. 2. 2008 678,49 €
4. Správa o novorodencovi + zdravotný preukaz dieťaťa – pred prepustením novorodenca z nemocnice dieťatko vyšetrí lekár a spíše o jeho zdravotnom stave správu. Túto vám lekár odovzdá a vy ju musíte doručiť do 24 hodín od prepustenia vášmu pediatrovi (je dobré si ho vybrať už pred pôrodom, pretože na jeho meno sa vás budú v pôrodnici pýtať). Túto správu spolu so zdravotným preukazom pravdepodobne zanesie lekárovi váš manžel, aby ste vy nemuseli krátko po pôrode chodiť po nemocnici, vyhnete sa tak zbytočnému nakazeniu sa nejakou chorobou.
5. Návšteva pediatra – do 24 hodín od odovzdania správy príde k vám na návštevu detská sestra. Preverí zdravotný stav dieťatka, vysvetlí základy starostlivosti o dieťatko, jeho kúpanie, ošetrovanie, dojčenie, poradí, čo robiť v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu… O návšteve sestra informuje detského pediatra, ktorý vykoná do 7 dní návštevu bábätka. Pediater dieťatko dôkladne vyšetrí, poinformuje o podávaní vítamínov K a D.
6. Správa o rodičke – pri prepustení z pôrodnice ju tiež obdržíte. Túto dáte vášmu gynekológovi, keď pôjdete na kontrolu po šestonedelí.
7. Zdravotné poistenie pre dieťa – pri narodení dieťaťa máte povinnosť oznámiť to príslušnej poisťovni, ktorú si vyberiete do 60 dní od narodenia. Do tej doby je dieťa ošetrované na zdravotné poistenie matky. Pri vybavovaní zdravotnej kartičky nezabudnite na jednu kópiu rodného listu.
8. Prihlásenie na trvalé bydlisko – dieťa je treba prihlásiť na trvalé bydlisko na mestskom, resp. obecnom úrade do 3 pracovných dní po tom, čo dostane rodný list. Treba prísť osobne – stačí originál rodného listu dieťaťa a občiansky preukaz matky.
9. Prídavok na dieťa – vybavíte ho na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Potrebujete k tomu kópiu rodného listu dieťaťa a občiansky preukaz žiadateľa. Výška prídavku je momentálne 21,25 € mesačne.
10. Daňový bonus – momentálne predstavuje sumu 153,85 € mesačne na každé vyživované dieťa. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. Daňový bonus si bude pravdepodobne uplatňovať otec dieťaťa, ktorý mal v zdaňovacom období príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo z podnikania aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov. Daňový bonus si môže otec uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo.

pri kontrole webu som zistila, že z dotazníka k hodnoteniu pôrodníc vypadli roky pôrodu 2010 a 2011. Už je chyba odstránená a tak môžete vkladať svoje postrehy z pôrodov z týchto rokov. Za zmätok sa ospravedlňujeme.

Redakcia Alinka.sk

Tu je ukážka z knižky:

Aj vy máte pocit, že si vás deti omotali okolo prsta a vlastne skáčete tak, ako oni pískajú? Aj vás zožiera hlodavý pocit, či všetko robíte tak ako treba a či z vašich detí vyrastú rozumné, sebavedomé, dobré a úspešné bytosti? A máte niekedy pocit, že vám to prerastá cez hlavu a najradšej by ste sa niekde utiahli a mali konečne svätý pokoj? Ak ste aspoň na časť z otázok odpovedali áno, potom je tu pre vás novinka od Toma Hodgkinsona „Pohodoví rodičia“.

Predstavte si – aj z prehnane zanieteného rodičovstva vedie cesta von. Existuje celkom jednoduché riešenie, ktoré vám urobí život s deťmi ľahší, finančne menej náročný a hlavne radostnejší. Tom Hodgkinson je expert, ktorého uznávajú mnohí odborníci a on pozná zaručený návod, ako sa stať pohodovým rodičom.

To čarovné slovo, či slovká znejú: „Nechajte ich tak.“ Lenivý rodič je totiž dobrý rodič.

To, samozrejme, neznamená, že ich máte zanedbávať, len by ste im mali dopriať viac priestoru, aby z nich raz vyrástli sebestačné, sebavedomé a šťastné stvorenia. No ak chcete, aby sa nám to podarilo, musíte sa prestať strachovať a začať v deťoch podporovať ich prirodzenú kreativitu a nezávislosť. Popri tom si prekvapivo uvedomíte, že sa z vás stali šťastnejší a lepší rodičia. Priznajte si – aj vy občas robíte príliš veľa. Prehnane zasahujete do života svojich detí, čím im bránite, aby vyrástli a postarali sa samé o seba. Stiahnite sa a nechajte ich žiť.

Tom Hodgkinson vynaliezavo a hlavne humorne aplikuje svoje mierne ľavicové teórie v praxi na tie najnepríjemnejšie oblasti výchovy detí, aké rodič pozná. Kniha „Pohodoví rodičia“ je ideálna pre všetkých, čo majú problémy s rodičovstvom a potrebujú rozumné rady a príklady z praxe. Dozviete sa, ako si užiť jedlo a stolovať na úrovni. Čo je to hračkársky mýtus. Ako hovoriť „áno“ a skoncovať s nariekaním.

Manifest pohodového rodiča

• Nesúhlasíme s myšlienkou, že rodičovstvo je namáhavé.

• Bez obáv nechávame dieťa o samote.
• Odmietame konzumný spôsob života, ktorý útočí na život našich detí už od narodenia.
• Bez zábran im čítame poéziu i fantasy.
• Alkohol pijeme bez pocitu viny.
• Odmietame puritána zakoreneného v našom vnútri.
• Nemíňame priveľa peňazí na detské akcie a drahé dovolenky.
• Pohodový rodič je šetrný a kreatívny.
• Ležíme v posteli tak dlho, ako je len možné.
• Hráme sa na lúkach a v lesoch.
• Čas je dôležitejší ako peniaze.
• Neporiadok zo zábavy je lepší ako poriadok z nešťastia.
• Dom zapĺňame hudbou a radosťou.
• Odmietame cudzie pravidlá a bezpečnostné predpisy, budujeme si vlastnú zodpovednosť.
• Existuje mnoho ciest, po ktorých sa môžeme vydať.

Prvá desiatka ženských mien pre deti narodené v roku 2010:

1. Sofia 973
2. Viktória 895
3. Natália 883
4. Laura 810
5. Nela 711
6. Nina 711
7. Kristína 607
8. Ema 604
9. Vanesa 570
10. Lucia 547

Prvá desiatka mužských mien pre deti narodené v roku 2010:

1. Jakub 1248
2. Samuel 1195
3. Tomáš 978
4. Lukáš 955
5. Martin 935
6. Filip 934
7. Adam 839
8. Michal 809
9. Matúš 788
10. Matej 746

Podľa údajov z registra obyvateľov je najčastejším menom na Slovensku stále Mária. Toto meno u nás nosí 225 471 žien. V rebríčku ženských mien Máriu nasleduje Anna /161 812 nositeliek/ a Zuzana /88 276 nositeliek/. U mužov si udržiava prevahu meno Jozef so 175 593 nositeľmi, tesne za ním je meno Ján /174 949 nositeľov/. Na treťom mieste je meno Peter /158 593 nositeľov/.

Prvá desiatka ženských mien v SR:

1. Mária 225471
2. Anna 161812
3. Zuzana 88276
4. Katarína 88001
5. Eva 85952
6. Jana 85518
7. Helena 66898
8. Monika 48667
9. Marta 47586
10. Martina 44738

Prvá desiatka mužských mien v SR:

1. Jozef 175593
2. Ján 174949
3. Peter 158593
4. Martin 87283
5. Štefan 80647
6. Milan 78781
7. Michal 78548
8. Miroslav 78093
9. Tomáš 59653
10. Ladislav 58927

Po celé stáročia vedci bádali, skúmali a kládli si otázku, kde sa nachádza skutočná kolíska ľudstva. Archeológovia sa domnievajú, že sa pravá kolíska ľudstva nachádza v prírodnej rezervácii Serengeti v Tanzánii. Túto lokalitu si vybral praveký opočlovek k svojmu poľudšteniu. Archeológovia túto lokalitu stále skúmajú. Na dosah ruky tu máte pozostatky 900 000 rokov starej domácnosti. Pravekí ľudia nemali ani potuchy o spojení medzi súložou a tehotenstvom. O svojej nevedomosti nám síce nezanechali žiadnu správu, môžeme ju však predpokladať na základe porovnania s príslušníkmi primitívnych kmeňov, ktorí sa ešte dnes na zemeguli vyskytujú.

Okrem zariekavaní, kúziel a šamanských rituálov si tu na svoje prišli najmä prírodné liečivé prostriedky, ktoré mali za úlohu buď tehotenstvu zabrániť, alebo keď už k najhoršiemu došlo, tak aspoň vyvolať umelý potrat. Prírodní liečitelia kolísali medzi úspechom a neúspechom. Používali niektoré huby obsahujúce mykotoxíny s účinkom ženských hormónov – estrogénov, alebo hľuzy sladkých zemiakov – majúcich pre zmenu účinok druhého pohlavného hormónu – progesterónu.

Výplachy pošvy

Hitom pravekých antikoncepčných metód boli pravdepodobne rôzne výplachy pošvy. Dodnes príslušníci prírodných národov na ostrove Martinique v Malých Antilách používajú k výplachom pošvy roztok z citrónovej šťavy a mahagónových luskov. Tomuto prostriedku priznáva antikoncepčnú účinnosť i najmodernejšia veda, pretože citrón pôsobí adstringentne a výťažok z luskov mahagonovníka preukázateľne znehybňuje spermie.
Z času na čas sa k celkom dobrej účinnosti už v predhistorických dobách dopracovali takzvané zábranné metódy. Áno, nie je to nič iného, ako modernou sexuológiou rehabilitovaný orálny a análny koitus.

A nakoniec je tu ešte praveká chirurgická intervencia, ako prostriedok ovplyvňujúci plodnosť. Nie je to nič iného, ako nejaké narezanie kože a vývodných ciest v oblasti hrádze – teda vytvorenie falošného vyústenia močovej rúry. Muž je síce odsúdený k močeniu v sede, pri súloži však týmto otvorom v hrádzi odchádza ejakulát a do ženských rodidiel sa spermie nedostanú.

Je isté, že staroveké civilizácie nemali ani náznak informácií o činnosti ženských vaječníkov, a vôbec nie o pravidelnej produkcii vajíčka. Vaječníky boli v starovekých spisoch označované za „ženské semenníky“ a ani tak zreteľný biologický fenomén, akým je periodická ruja niektorých zvierat, neviedol k objavu, že by sa práve v tejto dobe mohlo jednať o produkciu samičej zárodočnej bunky.

Dokonca aj tak slávny mysliteľ, akým bol Aristoteles, považoval ženské telo len za akýsi rezervoár, do ktorého sa ukladá semenný zárodok, ktorý sa potom zväčšuje a rastie. Zakladateľ lekárstva Hippokrates prišiel na to, že k ľudskému rozmnožovaniu je potrebné spojenie muža a ženy. Bližšie detaily reprodukcie i pre neho ostali zahalené závojom tajomstva, rovnako ako pre ďalšieho vedca Pythagora.

Krokodílí trus ako pesar

Od roku 1850 pred Kristom máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácií počatia. K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy. Zábrana otehotnenia sa zrejme uskutočňovala pomocou metódy pokusu a omylu. Všetky tieto pokusy však niesli ešte nutnú dávku čarodejníctva a povier. 3850 rokov stará písomnosť pochádza z Egypta – Papyrus Petri, bola objavená v roku 1889 a pochádza z obdobia XII. dynastie. Medzi záplavou rôznych povier a nezmyslov v nej však existuje jedna racionálna rada. K zabráneniu otehotnenia sa doporučuje pasta obsahujúca krokodílí trus, použitá ako pesar. V niektorých ďalších predpisoch je miesto krokodílieho trusu použitý sloní trus. Ďalším celkom rozumným prostriedkom je akýsi prvodobý pesar, ktorý obsahuje menej odpudivú substanciu – včelí med a uhličitan sodný. Okrem spermicídneho účinku mohli mať tieto špeciálne pošvové upchávky taktiež charakter mechanický a pôsobiť ako bariéra.

Papyrus Ebers (asi 1550 pred Kristom) uvádza použitie rozomletých špičiek akácií obsahujúcich arabskú gumu. Dnes vieme, že fermentáciou v prostredí pošvy sa pravdepodobne uvoľňovala kyselina mliečna, ktorú obsahujú mnohé moderné, dnes používané antikoncepčné želé. Pridaním včelieho medu sa zvýšil adhezívny a bariérový účinok.

Vykurovacia technika

Starí Egypťania taktiež používali pred súložou takzvanú vykurovaciu techniku. Zapálením zmesi rôznych voňavých bylín vykurovali bezprostredne pred súložou ženskú pošvu. Ako antikoncepčná metóda to veľký význam nemalo, ale dnes sa nám táto procedúra javí ako zaujímavá sexuálna predohra. Existujú dohady, že olivový olej používala k antikoncepcii slávna kráľovná Kleopatra. Miešala ho vraj ešte s olejom cédrovým, olovnatou masťou a kadidlom. Vďaka tejto pošvovej polypragmázii bola za celý život tehotná len trikrát. /S Caesarom syna a s Markom Antoniom ešte jedny dvojčatá/.

Mužský kondóm

Mužský kondóm je podstatne viac známy a predstavuje určite jednu z najstarších antikoncepčných metód. Už náhrobné dosky v starom Egypte totiž znázorňujú muža, ktorý má na svojom penise natiahnutý akýsi plátený obal. Tieto obaly boli jasne farebné, preto dodnes nie je jasné, či sa snáď nejednalo o akýsi módny doplnok, ktorý mal zvýšiť mužskú príťažlivosť. Zvieracie mechúry boli celkom v obľube u starých Rimanov, ale pravdepodobne slúžili viac ako ochrana pred venerickou infekciou než ako antikoncepcia.

Kýchanie

V histórii bolo popísaných ešte mnoho praktík, ktorých účinnosť je však viac ako diskutabilná. O skutočný antikoncepčný prelom sa postarali starí Gréci. Napríklad grécky lekár Soranos z Efezu v 2. storočí n.l. odporúčal ženám vyhnúť sa orgazmu. Domnieval sa, že v dôsledku toho sa ejakulát nedostane do maternice. Ako antikoncepčné opatrenie doporučoval špeciálnu gymnastiku spojenú s panvovými pohybmi, zadržaniu dychu vo chvíli ejakulácie, zvláštny sed s pokrčenými kolenami a vyvolanie kýchania. Ešte účelnejšie by bolo zrejme zavedenie rôznych látok do pošvy pred súložou, ako napríklad medu, výlisku z cédru, alebo olovenej beloby s myrtovým olejom.

Bariérové metódy

Ako bariérová antikoncepčná metóda mu slúžilo vretienko ovčej vlny zavádzané do pošvy pred súložou, niekedy vylepšené ešte namočením do vína. Je zaujímavé, že väčšina v staroveku používaných prostriedkov zavádzaná do pošvy mala skutočne čiastočne spermicídny a čiastočne bariérový efekt, zatiaľ čo substancie hltané ústami nemali antikoncepčné účinky. Ďalšou zaujímavosťou boli drvené granátové jablká a figy, ktoré sa zavádzali do pošvy pred pohlavným stykom v Grécku už v šiestom storočí nášho letopočtu. Nemali len chemický účinok, ale predstavovali akúsi bariéru pre spermie.

Obezita ako antikoncepcia

Výlet do staroveku nemôže byť pochopiteľne ochudobnený o nekorunovaného kráľa celej antickej medicíny Hippokrata. Jedna jeho zásluha v regulácii plodnosti by mala byť navždy zapísaná v histórií medicíny zlatým písmom. Jedná sa o jeho bystré pozorovanie dobre živených skýtskych žien, ktoré boli nápadne často postihnuté neplodnosťou. Hippokrates správne usúdil, že u týchto iránskych kočovných kmeňov neschopnosť otehotnieť súvisí práve s ich nadmernou obezitou. Prezieravo potom doporučoval ženám ako zábranu otehotnenia zvyšovanie telesnej hmotnosti. V dobách, kedy nemal nikto ani tušenie o súvislosti podkožného tuku s metabolizmom estrogénov, bolo ordinovanie výkrmnej diéty ako antikoncepčného prostriedku činnom naozaj nadmieru prezieravým.

Žubrienky a marhuľové jadrá

S príchodom kresťanstva ako jediná metóda regulácie plodnosti bola uznávaná periodická sexuálna abstinencia. Snáď najviac kurióznymi antikoncepčnými predpismi oplývala staroveká Čína. Okrem marhuľových jadier sa odporúčalo zhltnutie šestnástich žubrienok osmažených v ortuti. I tu sa starí Číňania osvedčili ako majstri kulinárskeho umenia, i keď na tie žubrienky bol už asi potrebný skutočne silný žalúdok.

Pokrokový Rhazes

Nekorunovaným kráľom stredovekej islamskej gynekológie je určite muž nazývaný skrátene Rhazes. Častokrát ho považujú za stredovekého Hippokrata. Najmä v oblasti antikoncepcie zastával pomerne pokrokové názory. Prehlasoval napríklad, že mužské semeno by nemalo vstúpiť do maternice pokiaľ by tehotenstvo a pôrod predstavovali pre ženu nebezpečie. Bol propagátorom prerušovaného pohlavného styku svojim poučením, že „pred ejakuláciou sa má muž od ženy odsunúť“. Preniknutiu spermií do pošvy však zabraňoval rôznymi pošvovými čípkami. Zloženie týchto „pesarov“ bolo značne kuriózne, i keď ich spermicídny účinok nie je úplne vylúčený.

Al-Rázi doporučoval napríklad železnú strusku, smolu, tamariškovú gumu, z rastlín kapustu a zo živočíšnych produktov hovädziu žlč, ušný maz zo zvierat, alebo už zo staroegyptských predpisov prevzatý sloní výkal. Ak sa mužské spermie dostali do pošvy alebo maternice, prišlo na radu doporučenie, že by mala žena ihneď vstať, prinútiť sa ku kýchaniu, smrkať a hlasno kričať, čo vraj spôsobí, že semeno sa zase vypudí z rodidiel von.

Asi o 50 rokov mladší ako Al-Rázi bol ďalší perzský antikoncepčný odborník Alí ibn Abbas al Majúsí, ktorý propagoval celkom jednoduchý recept – zaviesť do pošvy pred súložou kamennú soľ. Ako spestrenie tohto slaného koitu sa potom môže mužský penis natrieť dechtom a k pošvovej soli pridať ešte kvety, alebo semená kapusty. Aké kulinárske potešenie! Všetky tieto predpisy ešte rôzne vylepšil snáď najslávnejší lekár stredovekého Islamu, slávny Avicenna. Decht , kapustu a kamennú soľ vylepšil, ako inakšie, korením a sloním výkalom.

Staroveké pravidlá antikoncepcie

Do antikoncepcie však fušoval len tak trochu bokom, inak sa právom zaraďuje medzi najslávnejších filozofov. Na začiatku 11. storočia sa zrodilo jeho najslávnejšie dielo: Avicennov Kánon ( Quanún fit-Tibb ). Táto práca uvádza celkom osem antikoncepčných postupov:

1. vyhýbať sa pokiaľ možno súčasnému orgazmu,
2. praktizovať prerušovanú súlož,
3. nesúložiť v období najväčšej plodnosti (keďže mechanizmus ovulácie nebol známy, bolo toto pravidlo sporné),
4. násilné skoky ženy k vypudeniu semena,
5. zaviesť do pošvy decht, alebo dechtom či olovenou masťou potrieť penis,
6. zavedený decht zmiesiť s rôznym lístím či semenami,
7. zaviesť pesar vyrobený z kolokvinty (je to tekvicovitá rastlina, ktorej plody sa podobajú pomarančom a majú silný účinok preháňadla), k tomu ešte koreň mandragory (takmer magická bylina z čeľade ľuľkovitých), ďalej síra a železná škvára a kapustové semená, to všetko zmiešané s olejom,
8. natretie penisu sladkým olejom (možno ako podpora orálneho sexu, o ktorom sa ale Avicenna v tejto súvislosti nezmieňuje)

Kresťanská Európa zaostávala

Kresťanská stredoveká Európa, ako bolo už povedané, v antikoncepčnom úsilí značne zaostávala za islamským svetom. Európske chovanie a mravy boli v tomto období absolútne ovplyvňované rímsko-katolíckou cirkvou.
Okrajové zmienky o antikoncepcii nájdeme len ojedinele u lekára, astrológa a alchymistu Arnolda de Villa Nova (1234-1311) a minoritu Frátra Rudolfa z polovice 14. storočia. U týchto autorov sa dočítame, že neotehotnie tá žena, ktorá pľuvne žabe trikrát do tlamy, vypije ovčí moč alebo zajačiu krv, zje včely, alebo pije po tri dni ráno vždy jeden liter vody, v ktorej kováči chladili kliešte. Mimochodom, táto posledná rada nie je tak úplne nezmyselná, pretože by sa mohlo jednať o chronickú otravu olovom. Nie je totiž vylúčené, že pri chladení horúceho kovu môžu do vody prenikať stopové množstvá olova spôsobujúce neplodnosť. Fráter Rudolf taktiež doporučoval, aby žena sedela alebo ležala na toľkých prstoch, koľko rokov nechce otehotnieť. Keby bol tento spôsob naozaj funkčný, určite by bolo po starostiach.

Prvý kondóm

Skutočný kondóm, ako ďalšia antikoncepčná metóda, sa podarilo vyrobiť v roku 1564, kedy taliansky anatóm Gabriel Fallopius prišiel s nápadom navliecť na penis akési puzdro zhotovené z ľanového plátna napusteného olejom, do ktorého sa pridával ešte zvláštny roztok proti infekcii. Toto puzdro malo plniť ochrannú funkciu. V 18. storočí bol v príprave kondómu postupne vyraďovaný textilný materiál a ochrana bola zhotovovaná zo zvieracích slepých čriev. V 18. storočí sa používanie kondómov dosť rozšírilo. Známym užívateľom kondómov bol i Giovanni Giacomo Casanova (1725-1798).

Informácie o stredovekej antikoncepcii by neboli úplné, keby sme sa ešte aspoň v krátkosti nezastavili v Číne a Japonsku. Čínske antikoncepčné predpisy zo 6. a 7. storočia doporučujú výrobu akýchsi lekvárov z jačmeňových kvasníc a liehoviny. Žena používala akúsi pastu vyrobenú z uvedených surovín, alebo si dávala každý deň na lačný žalúdok pohárik alkoholu.
Z Japonska pochádzajú správy o používaní zvláštnych kondómov. Jeden japonský prezervatív sa volal kabutogata a bol vyrobený z korytnačky. Vzhľadom k svojej tvrdosti mal asi viacnásobné použitie. Taktiež gumový kondóm má vraj svoj pôvod v Japonsku a dokonca aj ženský okluzívny pesar. Volal sa misugami a bol to tampón z bambusového papieru napustený olejom.

História antikoncepčnej tabletky

Nápad na útlm ovulácie vaječníkovým steroidným hormónom sa však nezrodil v Amerike, ale v Rakúsko – Uhorsku. Už na začiatku 20. storočia začal profesor fyziológie Ludvig Haberland v spolupráci s viedenským gynekológom Otfriedom Ottom Fellnerom podávať myším a iným cicavcom potravinový doplnok za účelom znižovania plodnosti – extrakt z vaječníkov. V roku 1931 profesor Haberland oficiálne predstavil preparát s názvom Infecundin, čo bol vlastne prvý prípravok na znižovanie plodnosti. Začiatkom 30. rokov 20. storočia však bola technológia farmaceutického priemyslu v plienkach, potrebné substancie sa získavali zo zvieracieho tkaniva, takže priemyselná výroba pre širšie použitie bola science fiction. Napríklad na výrobu 12 mg hormónu estradiolu bolo potrebné 80 000 prasačích vaječníkov. Súbežne s Haberlandovým výskumom prebiehal aj výskum hormónu žltého telieska – progesterónu. Objav útlmu ovulácie týmto hormónom patril medzi veľké objavy 20. storočia. Avšak 1 gram čistého extraktu progesterónu stál vtedy 200 USD.

Historický zlom nastal objavením možnosti získavať substancie podobné vaječníkovým steroidom z rastlinných zdrojov. Objavitelia vychádzali z poznatkov „zelenej medicíny“. Už odpradávna mexickí Indiáni k zníženiu plodnosti odporúčali extrakty lianovitej rastliny Cabeza de negro. To viedlo profesora Markera k získaniu suroviny na výrobu progesterónu. Potom sa už roztrhlo vrece. Progesterón sa získaval z koreňov ľaliovitej rastliny Trillium, z koreňa rastliny Discorea mexicana.

Za rok zrodu antikoncepčnej tabletky sa považuje rok 1956. Práve v tomto roku Američan Gregory Pincus prednášal na vedeckej konferencii v Tokiu o účinku žltého telieska vo vaječníku na rozmnožovanie králikov. Prvá antikoncepčná tabletka uvidela svetlo sveta v roku 1960. Prvýkrát sa objavila antikoncepčná metóda, ktorej spoľahlivosť v období zrodu bola 98%.
Avšak už dlho predtým predpovedal zrod spoľahlivej antikoncepčnej metódy zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud. V roku 1898 napísal: „Teoreticky by jedným z najväčších triumfov humanity bolo, keby sa akt rozmnožovania povýšil na úroveň dobrovoľného a cieľavedomého jednania a bol oddelený od imperatíva zabezpečiť prírodnú nutnosť.“

História vnútromaternicového telieska

S prvými náznakmi akéhosi vnútromaternicového telieska (IUD) sa stretávame v arabskom svete. Arabi v severnej Afrike mali odpradávna značné ťažkosti s tehotnými ťavími samicami, ktoré znamenali závažnú komplikáciu na dlhých púštnych karavánach. Práve tieto problémy inšpirovali mužov vkladať ťavím samiciam do maternice kamienok veľkosti fazule. A predstavte si, po celý čas zavedenia kamienka sa ťavy prestali množiť.
V starovekom Grécku podobnú metódu používal Hippokrates, ktorý zavádzal do maternice predmety zo slonoviny, neskoršie aj z platiny, ktoré boli ozdobené diamantami. Po tomto období však poznatok, že cudzie teleso zavedené do maternice spôsobuje dočasnú neplodnosť, upadlo do zabudnutia.

Až v 20. rokoch 20. storočia sa k tejto myšlienke vrátil nemecký gynekológ Ernst Gräfenberger. Ako IUD používal telieska v tvare krúžku, ktoré boli vyrobené zo zlatého, alebo strieborného drôtika. Antikoncepčný účinok bol dokonalý, takže sa zrazu zdalo, že problém s ľudskou antikoncepciou je elegantne vyriešený. Zrazu sa začali všetkým ženám zavádzať vnútromaternicové telieska. Vôbec sa nepozeralo na to, či je tento druh antikoncepcie pre ženu vhodný, alebo nie. Treba si uvedomiť, že začiatkom 20.storočia boli hygienické opatrenia na gynekologických pracoviskách na veľmi nízkej úrovni. Veľmi často dochádzalo k zaneseniu infekcie do dutiny maternice a následným nepríjemným infekčným zápalom.

V rokoch 1934 – 1959 nenájdeme o IUD ani zmienku. Až v 60. rokoch, keď došlo k rozkvetu používania plastických hmôt, sa z tohto materiálu začali vyrábať aj IUD, ktoré sa používajú dodnes. Výhoda je v tom, že telieska z plastickej hmoty majú takzvanú tvarovú pamäť, po zavedení do dutiny maternice zaujímajú pôvodný tvar a veľkosť. Niektoré typy plastových teliesok však obsahujú aj kov, hlavne meď. Niektoré zase obsahujú malé množstvo hormónu, ktorý sa z telieska postupne uvoľňuje.

Výťah z knihy: 4000 let antikoncepce, MUDr. Radim Uzel, CSc., Praha 2003

Ráno začína už večer

Toto heslo by sa malo stať vašou mantrou. Prečo? Čím dokonalejšia bude vaša večerná príprava, práve tým hladší priebeh bude mať ráno. Už večer pripravte spoločne s deťmi školskú tašku, skontrolujte, či má dieťa hotové všetky dôležité domáce úlohy a zbalené pomôcky na ďalší deň.
Okrem týchto základných vecí tiež môžete už večer s deťmi vybrať oblečenie, ktoré si ráno vezmú. Vyhnete sa nielen hysterickému hľadaniu čistých ponožiek, ale aj zdĺhavému zvažovaniu najmä malých slečien, či bude tentoraz lepšie vybrať sukienku so srdiečkami alebo s kytičkami. Rovnako môžete na stôl pripraviť všetko potrebné na raňajky: od príborov a hrnčekov, až po krabice s cereáliami.

Osvedčené vylepšenie: Majte v chladničke tácku a na nej všetko potrebné pre servírovanie raňajok. Maslo, syr, údeniny, mlieko, jogurt, ovocie… Všetko potom len vytiahnete, dáte na stôl a ušetríte ďalších niekoľko drahocenných minút.
Všetko pripravené? Potom prichádza ďalší nevyhnutný večerný krok pre kľudnejšie ráno. Zaistiť, aby mali deti dostatok spánku. Na to existuje jediný recept – pravidelnosť až rutina.

Keď zazvoní budík

Vstaňte o niečo skôr než deti. Vychovávate ich predsa svojim príkladom. Keď sa budete po byte prechádzať v pyžame ako zombie, len ťažko vám budú veriť, že „ranní vtáčik ďalej doskáče“. Zaistite si pri vstávaní náskok, získate nielen chvíľku pre seba vo voľnej kúpeľni, ale tiež možnosť načerpať trochu psychického kľudu napríklad zo šálky kávy.

Rada: Prečo vlastne máte deti budiť vy? Možno by ich potešilo, keď by dostali vlastný budík a mohli samy rozhodovať, kedy budú vstávať. Možno to chce trochu tréningu, ale skúsiť to s deťmi môžete.

Ak máte viac detí, postupujte strategicky. Najskôr buďte tých, o ktorých viete, že im prebudenie trvá najdlhšie. Keď je niektorý z vašich potomkov naopak ranný vtáčik a vyžíva sa v tom, že už od rána pobieha a skôr sa vám pletie do cesty, dajte mu úlohu. Prideľte mu nejakú pravidelnú povinnosť a odmeňte ho, ak ju bude dobre plniť.

Ako všetky otázky týkajúce sa výchovy detí, je aj ranné vstávanie predovšetkým otázkou vytvorenia určitého pravidelného návyku a stereotypu. Ak si deti zvyknú, že každý deň nasledujú vždy rovnaké úkony, v podobnom poradí a s podobným výsledkom, ľahšie sa prispôsobia a vstávanie pre nich bude zase o niečo príjemnejšie. Tiež pomôže, keď budú vždy vedieť, kde nájdu školskú tašku, oblečenie alebo okuliare. Nebudú potom v zhone prehrabávať hromady vecí v skrini. Môžu všetko len zobrať a ísť.

Realistické požiadavky

Ráno nie je tou pravou chvíľou, keď by ste mali deti učiť, ako sa zaväzujú šnúrky na topánkach, zapínajú gombíky a zamykajú dvere. Chcete predsa predovšetkým zvládnuť všetko v kľude a bez zbytočného stresu. Všetky tieto zručnosti môžete s deťmi trénovať k dokonalosti v popoludní alebo inokedy behom dňa. Okrem toho, že zbytočne stratíte niekoľko minút, nie je učenie v strese veľmi efektívne a deti môže zbytočne nervovať.

Zostavte zoznam vecí, ktoré sa jednoznačne musia urobiť každé ráno. Sami zvážte, ktoré sú naozaj nevyhnutné. Ak skutočne potrebujete, aby si ustlali posteľ a zložili pyžamo, trvajte na tom. Keď nie je nevyhnutne nutné, aby dávali hrnček od čaju do umývačky, nechajte to. Môžu ho tam dať poobede. Zbytočne nestresujte seba ani deti, radšej vymyslite, ako by ste mohli neškodne niektoré časovo náročné ranné úlohy oklamať. Nie je predsa dôležité, aby ste všetko zvládli tak, ako to vyzerá v reklame. A už vôbec nie každé ráno.

zdroj: topgal.sk

Jedna americká štúdia dokazuje, že vďaka televízoru klesá komunikácia medzi rodičom a dieťaťom o okolo 770 hovorených slov – čo je asi 7% z rozhovorov z celého dňa. Pred ukončením druhého roka dieťaťa by deti radšej nemali pozerať televízor. Potrebujú totiž na výučbu reči veľa slovnej pozornosti.
Štúdia publikovaná v časopise Child Development odkazuje, aby rodičia vypínali čo najviac televíziu. Bolo zistené, že aj neaktívne sledovanie televízie znižuje komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom.

V jednom teste boli rodičia s deťmi zavretí v izbe s televízorom na 30 minút a potom do miestnosti bez televízie na ďalších 30 minút. V miestnosti s televízorom strávili asi o 20% menej času rozhovorom s deťmi a boli menej aktívni, menej pozorní a menej citliví voči deťom. V experimente boli použité programy pre dospelých ako “Riskuj!” , ale odborníci sa domnievajú, že kvalita interakcie medzi rodičom a dieťaťom sa zníži ešte viac, keď sú zapnuté programy pre deti. Štúdia tvrdí, že asi jedna tretina všetkých detí vyrastá v domácnostiach, kde je televízia zapnutá stále alebo väčšinu denného času, aj keď je nikto nesleduje to.

Priveľa TV je aj v neskoršom veku nevhodné, ako dokazujú kanadskí vedci: denne viac ako tri hodiny pozerania u detí mladších ako štyri roky vedie k zhoršenému školskému prospechu, hlavne v matematických predmetoch a v športe.
V akom množstve je ale pozeranie TV v poriadku?
“Pre bábätká je obrazovka nevhodným médiom.” vysvetľuje pedagogička Dr. Maya Götz.
“Pri malých deťoch záleží od dĺžy a obsahu daného programu. Krátke programy môžu byť vhodným obohatením denného stereotypu, keď je pozeraný s rodičmi. Deti by sa mali pri tom od začiatku učiť. Len jeden program a hneď potom televízor vypnúť.”

Myslím si, že táto správa nie je až taká hrôzostrašná, ale mali by sme sa aj my zamyslieť nad svojim prístupom k sledovaniu televízie vo vlastnej domácnosti.

Vo svete horúcich tém rodičovstva, hry chlapcov na imaginárne prestrelky sa radia na vrcholné miesta. Naša spoločnosť je plná násilných videohier, televízne programy nám ponúka neskutočné množstvo filmov, kde sa vraždia a strieľajú so zbraňami , správy sú plné reportáží o prestrelkách a vraždách, čo môže negatívne vplývať na nevinné dieťa, ktoré potom vo svojich hrách predstiera, že niekoho zabije.

Doteraz žiadna štúdia nepreukázala spojitosť medzi predstieranými prestrelkami a budúcim násilným správaním dieťaťa. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že ak dieťaťu zakážete sa hrať takéto hry, deti budú mať tieto hry stále v podvedomí a ešte viac zosilnejú v ich predstavách. Za predpokladu, že ste ochotní brať ich slová na vedomie, viete, čo by ste mali robiť? Ako dovoliť vašim deťom používať ich predstavivosť bez toho, aby ste prišli o váš pokoj? Tu je niekoľko tipov:

Hanblivosť nie je na mieste

Napriek našim potenciálnym ťažkostiam musíme byť opatrní pri tom, ako sa vysporiadať, keď sa chlapci chcú hrať s imaginárnymi zbraňami. “Posledná vec, ktorú chcete urobiť, je zahanbiť vaše dieťa, pretože to vedie chlapcov k tomu, že budú maskovať svoje pocity a pôsobiť falošne,” varuje William Pollack, Ph.D., autor diela Skutoční chlapci. Namiesto toho otvorene dávajte dieťaťu otázky týkajúce sa hry na prestrelky a hrajte sa s ním spolu, aby ste lepšie pochopili perspektívy vášho dieťaťa.

Rozhodujte spoločne

Ak je vám alebo nejakému inému dieťaťu hra vášho dieťaťa na prestrelku nepríjemná, vyjadrujte svoje pocity pokojne. Skúste povedať “ja viem, že ťa baví hrať sa na strieľanie, ale cítim sa zo zbraní trochu vystrašene. Skutočné zbrane môžu zabiť a ja cítim strach, keď ukazuješ prstom na mňa.” Ak sa rozhodnete obmedziť hru na strieľanie, pozvite chlapca podieľať sa na tomto procese.

Použite rekvizity, ktoré majú viac významov použitia

Ak je to možné, vyhnite sa reálnym napodobenimám zbraní z obchodov. Ak sa chce vaše dieťa hrať na prestrelku, skúste použiť napríklad paličku od zmrzliny, zrolované noviny, alebo iný predmet, ktorý by ste mohli rovnako ľahko prerobiť na meč, laser, alebo obušok. Prestrelka by mala byť len jedna časť zo širokého spektra možností hier.

Ujasnite si svoje hodnoty

Dieťa, ktoré sa zúčastňuje na prestrelke, zvyčajne túži porozumieť sile moci vo vzájomných vzťahoch. Tým, že zabije “zbabelcov”, môže vo svojej mysli vykonávať nejakú kontrolu vo svojom svete. “Modeluje spôsoby riešenia problémov, ktoré sú dodržiavané všetkými zainteresovanými stranami a ktoré nie sú škodlivé ani fyzicky alebo psychicky,” hovorí Wilkesová. “Hovorí o tom, čo môžete spraviť pre to, aby ste mu zabezpečili pokojnejšie prostredie.

Najdôležitejšie zo všetkého je zhlboka sa nadýchnuť a uvedomiť si, je to fáza, ako každá iná. To neznamená, že vaše dieťa je určené k životu kriminálnika. Zvedavosť a bezbrannnosť sú často ukryté pod výkrikom “Pif-paf” našich synov. Je dobré si toto pamätať, keď váš syn nabudúce na vás namieri svojim prstom.

Detské letné tábory

Pamätáte sa ešte na svoje letné táborové zážitky? Rodičia nás naložili do autobusu, ktorý nás odviezol do tábora, kde sme strávili 2 týždne s neznámymi deťmi, ktorí sa stali za ten čas našimi kamarátmi. Písali sme im listy, tých šťastnejších prišli občas aj pozrieť osobne, ale hlavne sme mali veľa zážitkov. Nie každé dieťa je však za takéto dobrodružstvo, sú deti, ktoré sú veľmi citovo naviazané a odlúčenie od rodičov pokladajú za obrovskú traumu. Radšej s vašou ratolesťou túto alternatívu, ako prežiť časť leta, preberte osobne.

Najideálnejšie je, ak vaše dieťa pôjde do tábora, kde bude môcť vykonávať obľúbené aktivity a koníčky, ktorým sa venuje počas celého roka, napríklad skautský tábor, tábor, kde sa starajú o zvieratá, tábor s výučbou angličtiny…

Aby sa dieťa necítilo až tak opustene, môžete sa dohodnúť aj s rodičmi jeho najlepšieho kamaráta, aby tam išli spolu, resp. s jeho súrodencom. Je dobré dieťaťu vopred povedať, aký program tam majú preňho prichystaný, aby sa do tábora tešilo.

Leto u starých rodičov

Ak máte starých rodičov na dôchodku, alebo majú časť leta dovolenky, deti určite uvítajú prázdniny aj u nich. Vopred si treba ale ujasniť pravidlá, aby starí rodičia už po dvoch dňoch nebolí zrelí na infarkt. Dieťa si musí uvedomiť, že rovnaké pravidlá,aké platia doma, musia dodržiavať aj u starých rodičov. Starých rodičov musia poslúchať, čo povedia, to platí, aj keď starí rodičia bývajú viac tolerantní ako sme my rodičia, neznamená to, že im môžu “skákať po hlavách”.

Telefonický a písomný kontakt je dôležitý

Pre deti je dôležité, aby s nimi rodičia udržiavali nejaký kontakt. V tejto dobe moderných techník je už bežné, že aj deťom dávame mobilné telefóny a v tábore alebo u starých rodičov to určite ocenia najviac. Ak im je smutno, môžu sa s vami spojiť a bude im určite veselšie, keď vás budú počuť.

Z táborov sme my kedysi už po prvom dni písavali listy domov. Aj vaše deti budú určite radi, ak vám budú môcť poslať list, alebo aspoň pohľadnicu. Takisto sa určite potešia,ak im aj vy pošlete nejaký ten list, aj keď telefonický kontakt je určite rýchlejší. V telefóne, alebo v liste dieťa ubezpečte, že je doma všetko v poriadku a myslíte naň. Určite nehovorte o tom, ako vám chýba, aby ste ho nerozľútostili. Takisto nie je dobré príliš opisovať, čo ste doma bez neho zažili, aby nemalo pocit, že si to bez neho doma “užívate”.

Keď na dieťa doľahne clivota

Aj to sa stáva, že vaše dieťa dostane z ničoho nič clivotu za domovom. Nepodľahnite tomu a snažte sa s nim porozprávať s citom, nedajte sa ovplyvniť jeho momentálnou náladou, kedy vás možno už aj prehovorí, aby ste preň prišli. Dobrý táborový vedúci, alebo stará mama, ktorá dieťa niečim zabaví a možno aj trošku postíska, vám určite pomôže aj s týmto problémom.

Mladším deťom môžete pomôcť s odpočítavaním dní do návratu domov s tým, že mu pripravíte toľko žetónikov, koľko dní bude od vás preč. Každý deň jeden vymaľuje a bude vedieť, koľko dní mu chýba do stretnutia s vami. Nezabudnite mu tiež pribaliť jeho obľúbenú hračku, aby mu bolo veselšie.

Nech už pripravíte svojmu dieťaťu akýkoľvek program, vedzte, že každé odlúčenie od rodiny ho len stmeľuje a pripraví ho do života. Zážitky, ktoré zažije, mu nik nevezme a bude na ne dlho spomínať.

Seckl má však v zásobe i dobrú správu pre budúce matky: v normálnom prípade funguje placenta ako prirodzená bariéra pre stresové hormóny. Nie kompletný kortizol, ktorý vyprodukuje matka, prechádza do krvného obehu dieťaťa. V placente je za normálnych podmienok aktívny jeden enzým a ten dokáže premeniť kortizol na neškodný produkt látkovej výmeny.

I napriek tomu sa však zdá, že sa môže tento ochranný val naštrbiť: pri príliš veľkých dávkach stresových hormónov prechádza cez neho, ako už i pokusy s potkanmi ukázali, pravdepodobne dostatočné množstvo na naprogramovanie fotusu na strach.

Kuriózne výsledky dosiahol Seckl pri pokusoch s fínskymi matkami a ich potomstvom: Severoeurópania obľubujú pelendrek, u niektorých sa tento javí dokonca ako pevná súčasť jedálničku. Inak by sa asi ťažko dalo vysvetliť, že Seckl s kolegami z Univerzity Helsinki našli 64 matiek, ktoré počas tehotenstva zjedli minimálne 100 g čistého pelendreku za týždeň. Ich deti sa nezvyčajne často prejavili ako malí tyrani a dokázali sa iba veľmi ťažko koncentrovať. Vysvetlenie: zložka pelendreku glycyrhizin blokuje placentový enzým, ktorý inak neutralizuje stresový hormón kortizol.

Relatívne nové sú správy, týkajúce sa vplyvu prvotného naprogramovania a následného spustenia psychických ochorení v neskoršom veku jedinca.
Joram Feldon, neurobiológ na ETH Zürich, venoval prakticky celú svoju vedeckú kariéru hľadaniu príčin vzniku psychických chorôb ako je schizofrénia alebo depresia. Od určitého času sa zaoberá i otázkou, akým spôsobom je prípadne v maternici položený základ duševných chorôb.
Jeho poznatky znejú alarmujúco: Môžu infekcie počas tehotenstva desiatky rokov neskôr zapríčiniť prepuknutie psychických ochorení? “V pokusoch so zvieratami je to jednoznačne preukázané”, hovorí Feldon.
V rôznych fázach gravidity naočkoval myšiam látku, ktorá v maternici spustí imunitnú reakciu podobnú tej pri vírusovej infekcii. Potomstvo myší prejavovalo symptómy, ktoré zodpovedajú určitým vzorom správania sa ľudí so schizofréniou.

“Existuje priama závislosť medzi prenatálnou imunitnou reakciou a schizofrenickými symptómami v neskoršom živote”, tvrdí Feldon. Takisto ako u ľudí sa prejaví táto choroba aj u myší až v dospievaní, ale zmeny v dopaminovom systéme mozgu sú merateľné už počas zárodočnej fázy.
Infekcia privádza pravdepodobne látkovú výmenu v mozgu do chaosu, čo neskôr spôsobí jeho náchylnosť na psychické ochorenia.

“Samozrejme, že veľa faktorov sa musí spojiť, aby takéto ochorenie aj skutočne prepuklo”, hovorí Feldon – napr. genetické dispozície alebo drogy. Napriek tomu odporúča vedec nastávajúcim matkám, aby sa podľa možností čo najviac stránili infekcií :”Ak sa v mojom laboratóriu vyskytne chrípka, smú všetky tehotné zostať doma.”