Po celé stáročia vedci bádali, skúmali a kládli si otázku, kde sa nachádza skutočná kolíska ľudstva. Archeológovia sa domnievajú, že sa pravá kolíska ľudstva nachádza v prírodnej rezervácii Serengeti v Tanzánii. Túto lokalitu si vybral praveký opočlovek k svojmu poľudšteniu. Archeológovia túto lokalitu stále skúmajú. Na dosah ruky tu máte pozostatky 900 000 rokov starej domácnosti. Pravekí ľudia nemali ani potuchy o spojení medzi súložou a tehotenstvom. O svojej nevedomosti nám síce nezanechali žiadnu správu, môžeme ju však predpokladať na základe porovnania s príslušníkmi primitívnych kmeňov, ktorí sa ešte dnes na zemeguli vyskytujú.

Okrem zariekavaní, kúziel a šamanských rituálov si tu na svoje prišli najmä prírodné liečivé prostriedky, ktoré mali za úlohu buď tehotenstvu zabrániť, alebo keď už k najhoršiemu došlo, tak aspoň vyvolať umelý potrat. Prírodní liečitelia kolísali medzi úspechom a neúspechom. Používali niektoré huby obsahujúce mykotoxíny s účinkom ženských hormónov – estrogénov, alebo hľuzy sladkých zemiakov – majúcich pre zmenu účinok druhého pohlavného hormónu – progesterónu.

Výplachy pošvy

Hitom pravekých antikoncepčných metód boli pravdepodobne rôzne výplachy pošvy. Dodnes príslušníci prírodných národov na ostrove Martinique v Malých Antilách používajú k výplachom pošvy roztok z citrónovej šťavy a mahagónových luskov. Tomuto prostriedku priznáva antikoncepčnú účinnosť i najmodernejšia veda, pretože citrón pôsobí adstringentne a výťažok z luskov mahagonovníka preukázateľne znehybňuje spermie.
Z času na čas sa k celkom dobrej účinnosti už v predhistorických dobách dopracovali takzvané zábranné metódy. Áno, nie je to nič iného, ako modernou sexuológiou rehabilitovaný orálny a análny koitus.

A nakoniec je tu ešte praveká chirurgická intervencia, ako prostriedok ovplyvňujúci plodnosť. Nie je to nič iného, ako nejaké narezanie kože a vývodných ciest v oblasti hrádze – teda vytvorenie falošného vyústenia močovej rúry. Muž je síce odsúdený k močeniu v sede, pri súloži však týmto otvorom v hrádzi odchádza ejakulát a do ženských rodidiel sa spermie nedostanú.

Je isté, že staroveké civilizácie nemali ani náznak informácií o činnosti ženských vaječníkov, a vôbec nie o pravidelnej produkcii vajíčka. Vaječníky boli v starovekých spisoch označované za „ženské semenníky“ a ani tak zreteľný biologický fenomén, akým je periodická ruja niektorých zvierat, neviedol k objavu, že by sa práve v tejto dobe mohlo jednať o produkciu samičej zárodočnej bunky.

Dokonca aj tak slávny mysliteľ, akým bol Aristoteles, považoval ženské telo len za akýsi rezervoár, do ktorého sa ukladá semenný zárodok, ktorý sa potom zväčšuje a rastie. Zakladateľ lekárstva Hippokrates prišiel na to, že k ľudskému rozmnožovaniu je potrebné spojenie muža a ženy. Bližšie detaily reprodukcie i pre neho ostali zahalené závojom tajomstva, rovnako ako pre ďalšieho vedca Pythagora.

Krokodílí trus ako pesar

Od roku 1850 pred Kristom máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácií počatia. K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy. Zábrana otehotnenia sa zrejme uskutočňovala pomocou metódy pokusu a omylu. Všetky tieto pokusy však niesli ešte nutnú dávku čarodejníctva a povier. 3850 rokov stará písomnosť pochádza z Egypta – Papyrus Petri, bola objavená v roku 1889 a pochádza z obdobia XII. dynastie. Medzi záplavou rôznych povier a nezmyslov v nej však existuje jedna racionálna rada. K zabráneniu otehotnenia sa doporučuje pasta obsahujúca krokodílí trus, použitá ako pesar. V niektorých ďalších predpisoch je miesto krokodílieho trusu použitý sloní trus. Ďalším celkom rozumným prostriedkom je akýsi prvodobý pesar, ktorý obsahuje menej odpudivú substanciu – včelí med a uhličitan sodný. Okrem spermicídneho účinku mohli mať tieto špeciálne pošvové upchávky taktiež charakter mechanický a pôsobiť ako bariéra.

Papyrus Ebers (asi 1550 pred Kristom) uvádza použitie rozomletých špičiek akácií obsahujúcich arabskú gumu. Dnes vieme, že fermentáciou v prostredí pošvy sa pravdepodobne uvoľňovala kyselina mliečna, ktorú obsahujú mnohé moderné, dnes používané antikoncepčné želé. Pridaním včelieho medu sa zvýšil adhezívny a bariérový účinok.

Vykurovacia technika

Starí Egypťania taktiež používali pred súložou takzvanú vykurovaciu techniku. Zapálením zmesi rôznych voňavých bylín vykurovali bezprostredne pred súložou ženskú pošvu. Ako antikoncepčná metóda to veľký význam nemalo, ale dnes sa nám táto procedúra javí ako zaujímavá sexuálna predohra. Existujú dohady, že olivový olej používala k antikoncepcii slávna kráľovná Kleopatra. Miešala ho vraj ešte s olejom cédrovým, olovnatou masťou a kadidlom. Vďaka tejto pošvovej polypragmázii bola za celý život tehotná len trikrát. /S Caesarom syna a s Markom Antoniom ešte jedny dvojčatá/.

Mužský kondóm

Mužský kondóm je podstatne viac známy a predstavuje určite jednu z najstarších antikoncepčných metód. Už náhrobné dosky v starom Egypte totiž znázorňujú muža, ktorý má na svojom penise natiahnutý akýsi plátený obal. Tieto obaly boli jasne farebné, preto dodnes nie je jasné, či sa snáď nejednalo o akýsi módny doplnok, ktorý mal zvýšiť mužskú príťažlivosť. Zvieracie mechúry boli celkom v obľube u starých Rimanov, ale pravdepodobne slúžili viac ako ochrana pred venerickou infekciou než ako antikoncepcia.

Kýchanie

V histórii bolo popísaných ešte mnoho praktík, ktorých účinnosť je však viac ako diskutabilná. O skutočný antikoncepčný prelom sa postarali starí Gréci. Napríklad grécky lekár Soranos z Efezu v 2. storočí n.l. odporúčal ženám vyhnúť sa orgazmu. Domnieval sa, že v dôsledku toho sa ejakulát nedostane do maternice. Ako antikoncepčné opatrenie doporučoval špeciálnu gymnastiku spojenú s panvovými pohybmi, zadržaniu dychu vo chvíli ejakulácie, zvláštny sed s pokrčenými kolenami a vyvolanie kýchania. Ešte účelnejšie by bolo zrejme zavedenie rôznych látok do pošvy pred súložou, ako napríklad medu, výlisku z cédru, alebo olovenej beloby s myrtovým olejom.

Bariérové metódy

Ako bariérová antikoncepčná metóda mu slúžilo vretienko ovčej vlny zavádzané do pošvy pred súložou, niekedy vylepšené ešte namočením do vína. Je zaujímavé, že väčšina v staroveku používaných prostriedkov zavádzaná do pošvy mala skutočne čiastočne spermicídny a čiastočne bariérový efekt, zatiaľ čo substancie hltané ústami nemali antikoncepčné účinky. Ďalšou zaujímavosťou boli drvené granátové jablká a figy, ktoré sa zavádzali do pošvy pred pohlavným stykom v Grécku už v šiestom storočí nášho letopočtu. Nemali len chemický účinok, ale predstavovali akúsi bariéru pre spermie.

Obezita ako antikoncepcia

Výlet do staroveku nemôže byť pochopiteľne ochudobnený o nekorunovaného kráľa celej antickej medicíny Hippokrata. Jedna jeho zásluha v regulácii plodnosti by mala byť navždy zapísaná v histórií medicíny zlatým písmom. Jedná sa o jeho bystré pozorovanie dobre živených skýtskych žien, ktoré boli nápadne často postihnuté neplodnosťou. Hippokrates správne usúdil, že u týchto iránskych kočovných kmeňov neschopnosť otehotnieť súvisí práve s ich nadmernou obezitou. Prezieravo potom doporučoval ženám ako zábranu otehotnenia zvyšovanie telesnej hmotnosti. V dobách, kedy nemal nikto ani tušenie o súvislosti podkožného tuku s metabolizmom estrogénov, bolo ordinovanie výkrmnej diéty ako antikoncepčného prostriedku činnom naozaj nadmieru prezieravým.

Žubrienky a marhuľové jadrá

S príchodom kresťanstva ako jediná metóda regulácie plodnosti bola uznávaná periodická sexuálna abstinencia. Snáď najviac kurióznymi antikoncepčnými predpismi oplývala staroveká Čína. Okrem marhuľových jadier sa odporúčalo zhltnutie šestnástich žubrienok osmažených v ortuti. I tu sa starí Číňania osvedčili ako majstri kulinárskeho umenia, i keď na tie žubrienky bol už asi potrebný skutočne silný žalúdok.

Pokrokový Rhazes

Nekorunovaným kráľom stredovekej islamskej gynekológie je určite muž nazývaný skrátene Rhazes. Častokrát ho považujú za stredovekého Hippokrata. Najmä v oblasti antikoncepcie zastával pomerne pokrokové názory. Prehlasoval napríklad, že mužské semeno by nemalo vstúpiť do maternice pokiaľ by tehotenstvo a pôrod predstavovali pre ženu nebezpečie. Bol propagátorom prerušovaného pohlavného styku svojim poučením, že „pred ejakuláciou sa má muž od ženy odsunúť“. Preniknutiu spermií do pošvy však zabraňoval rôznymi pošvovými čípkami. Zloženie týchto „pesarov“ bolo značne kuriózne, i keď ich spermicídny účinok nie je úplne vylúčený.

Al-Rázi doporučoval napríklad železnú strusku, smolu, tamariškovú gumu, z rastlín kapustu a zo živočíšnych produktov hovädziu žlč, ušný maz zo zvierat, alebo už zo staroegyptských predpisov prevzatý sloní výkal. Ak sa mužské spermie dostali do pošvy alebo maternice, prišlo na radu doporučenie, že by mala žena ihneď vstať, prinútiť sa ku kýchaniu, smrkať a hlasno kričať, čo vraj spôsobí, že semeno sa zase vypudí z rodidiel von.

Asi o 50 rokov mladší ako Al-Rázi bol ďalší perzský antikoncepčný odborník Alí ibn Abbas al Majúsí, ktorý propagoval celkom jednoduchý recept – zaviesť do pošvy pred súložou kamennú soľ. Ako spestrenie tohto slaného koitu sa potom môže mužský penis natrieť dechtom a k pošvovej soli pridať ešte kvety, alebo semená kapusty. Aké kulinárske potešenie! Všetky tieto predpisy ešte rôzne vylepšil snáď najslávnejší lekár stredovekého Islamu, slávny Avicenna. Decht , kapustu a kamennú soľ vylepšil, ako inakšie, korením a sloním výkalom.

Staroveké pravidlá antikoncepcie

Do antikoncepcie však fušoval len tak trochu bokom, inak sa právom zaraďuje medzi najslávnejších filozofov. Na začiatku 11. storočia sa zrodilo jeho najslávnejšie dielo: Avicennov Kánon ( Quanún fit-Tibb ). Táto práca uvádza celkom osem antikoncepčných postupov:

1. vyhýbať sa pokiaľ možno súčasnému orgazmu,
2. praktizovať prerušovanú súlož,
3. nesúložiť v období najväčšej plodnosti (keďže mechanizmus ovulácie nebol známy, bolo toto pravidlo sporné),
4. násilné skoky ženy k vypudeniu semena,
5. zaviesť do pošvy decht, alebo dechtom či olovenou masťou potrieť penis,
6. zavedený decht zmiesiť s rôznym lístím či semenami,
7. zaviesť pesar vyrobený z kolokvinty (je to tekvicovitá rastlina, ktorej plody sa podobajú pomarančom a majú silný účinok preháňadla), k tomu ešte koreň mandragory (takmer magická bylina z čeľade ľuľkovitých), ďalej síra a železná škvára a kapustové semená, to všetko zmiešané s olejom,
8. natretie penisu sladkým olejom (možno ako podpora orálneho sexu, o ktorom sa ale Avicenna v tejto súvislosti nezmieňuje)

Kresťanská Európa zaostávala

Kresťanská stredoveká Európa, ako bolo už povedané, v antikoncepčnom úsilí značne zaostávala za islamským svetom. Európske chovanie a mravy boli v tomto období absolútne ovplyvňované rímsko-katolíckou cirkvou.
Okrajové zmienky o antikoncepcii nájdeme len ojedinele u lekára, astrológa a alchymistu Arnolda de Villa Nova (1234-1311) a minoritu Frátra Rudolfa z polovice 14. storočia. U týchto autorov sa dočítame, že neotehotnie tá žena, ktorá pľuvne žabe trikrát do tlamy, vypije ovčí moč alebo zajačiu krv, zje včely, alebo pije po tri dni ráno vždy jeden liter vody, v ktorej kováči chladili kliešte. Mimochodom, táto posledná rada nie je tak úplne nezmyselná, pretože by sa mohlo jednať o chronickú otravu olovom. Nie je totiž vylúčené, že pri chladení horúceho kovu môžu do vody prenikať stopové množstvá olova spôsobujúce neplodnosť. Fráter Rudolf taktiež doporučoval, aby žena sedela alebo ležala na toľkých prstoch, koľko rokov nechce otehotnieť. Keby bol tento spôsob naozaj funkčný, určite by bolo po starostiach.

Prvý kondóm

Skutočný kondóm, ako ďalšia antikoncepčná metóda, sa podarilo vyrobiť v roku 1564, kedy taliansky anatóm Gabriel Fallopius prišiel s nápadom navliecť na penis akési puzdro zhotovené z ľanového plátna napusteného olejom, do ktorého sa pridával ešte zvláštny roztok proti infekcii. Toto puzdro malo plniť ochrannú funkciu. V 18. storočí bol v príprave kondómu postupne vyraďovaný textilný materiál a ochrana bola zhotovovaná zo zvieracích slepých čriev. V 18. storočí sa používanie kondómov dosť rozšírilo. Známym užívateľom kondómov bol i Giovanni Giacomo Casanova (1725-1798).

Informácie o stredovekej antikoncepcii by neboli úplné, keby sme sa ešte aspoň v krátkosti nezastavili v Číne a Japonsku. Čínske antikoncepčné predpisy zo 6. a 7. storočia doporučujú výrobu akýchsi lekvárov z jačmeňových kvasníc a liehoviny. Žena používala akúsi pastu vyrobenú z uvedených surovín, alebo si dávala každý deň na lačný žalúdok pohárik alkoholu.
Z Japonska pochádzajú správy o používaní zvláštnych kondómov. Jeden japonský prezervatív sa volal kabutogata a bol vyrobený z korytnačky. Vzhľadom k svojej tvrdosti mal asi viacnásobné použitie. Taktiež gumový kondóm má vraj svoj pôvod v Japonsku a dokonca aj ženský okluzívny pesar. Volal sa misugami a bol to tampón z bambusového papieru napustený olejom.

História antikoncepčnej tabletky

Nápad na útlm ovulácie vaječníkovým steroidným hormónom sa však nezrodil v Amerike, ale v Rakúsko – Uhorsku. Už na začiatku 20. storočia začal profesor fyziológie Ludvig Haberland v spolupráci s viedenským gynekológom Otfriedom Ottom Fellnerom podávať myším a iným cicavcom potravinový doplnok za účelom znižovania plodnosti – extrakt z vaječníkov. V roku 1931 profesor Haberland oficiálne predstavil preparát s názvom Infecundin, čo bol vlastne prvý prípravok na znižovanie plodnosti. Začiatkom 30. rokov 20. storočia však bola technológia farmaceutického priemyslu v plienkach, potrebné substancie sa získavali zo zvieracieho tkaniva, takže priemyselná výroba pre širšie použitie bola science fiction. Napríklad na výrobu 12 mg hormónu estradiolu bolo potrebné 80 000 prasačích vaječníkov. Súbežne s Haberlandovým výskumom prebiehal aj výskum hormónu žltého telieska – progesterónu. Objav útlmu ovulácie týmto hormónom patril medzi veľké objavy 20. storočia. Avšak 1 gram čistého extraktu progesterónu stál vtedy 200 USD.

Historický zlom nastal objavením možnosti získavať substancie podobné vaječníkovým steroidom z rastlinných zdrojov. Objavitelia vychádzali z poznatkov „zelenej medicíny“. Už odpradávna mexickí Indiáni k zníženiu plodnosti odporúčali extrakty lianovitej rastliny Cabeza de negro. To viedlo profesora Markera k získaniu suroviny na výrobu progesterónu. Potom sa už roztrhlo vrece. Progesterón sa získaval z koreňov ľaliovitej rastliny Trillium, z koreňa rastliny Discorea mexicana.

Za rok zrodu antikoncepčnej tabletky sa považuje rok 1956. Práve v tomto roku Američan Gregory Pincus prednášal na vedeckej konferencii v Tokiu o účinku žltého telieska vo vaječníku na rozmnožovanie králikov. Prvá antikoncepčná tabletka uvidela svetlo sveta v roku 1960. Prvýkrát sa objavila antikoncepčná metóda, ktorej spoľahlivosť v období zrodu bola 98%.
Avšak už dlho predtým predpovedal zrod spoľahlivej antikoncepčnej metódy zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud. V roku 1898 napísal: „Teoreticky by jedným z najväčších triumfov humanity bolo, keby sa akt rozmnožovania povýšil na úroveň dobrovoľného a cieľavedomého jednania a bol oddelený od imperatíva zabezpečiť prírodnú nutnosť.“

História vnútromaternicového telieska

S prvými náznakmi akéhosi vnútromaternicového telieska (IUD) sa stretávame v arabskom svete. Arabi v severnej Afrike mali odpradávna značné ťažkosti s tehotnými ťavími samicami, ktoré znamenali závažnú komplikáciu na dlhých púštnych karavánach. Práve tieto problémy inšpirovali mužov vkladať ťavím samiciam do maternice kamienok veľkosti fazule. A predstavte si, po celý čas zavedenia kamienka sa ťavy prestali množiť.
V starovekom Grécku podobnú metódu používal Hippokrates, ktorý zavádzal do maternice predmety zo slonoviny, neskoršie aj z platiny, ktoré boli ozdobené diamantami. Po tomto období však poznatok, že cudzie teleso zavedené do maternice spôsobuje dočasnú neplodnosť, upadlo do zabudnutia.

Až v 20. rokoch 20. storočia sa k tejto myšlienke vrátil nemecký gynekológ Ernst Gräfenberger. Ako IUD používal telieska v tvare krúžku, ktoré boli vyrobené zo zlatého, alebo strieborného drôtika. Antikoncepčný účinok bol dokonalý, takže sa zrazu zdalo, že problém s ľudskou antikoncepciou je elegantne vyriešený. Zrazu sa začali všetkým ženám zavádzať vnútromaternicové telieska. Vôbec sa nepozeralo na to, či je tento druh antikoncepcie pre ženu vhodný, alebo nie. Treba si uvedomiť, že začiatkom 20.storočia boli hygienické opatrenia na gynekologických pracoviskách na veľmi nízkej úrovni. Veľmi často dochádzalo k zaneseniu infekcie do dutiny maternice a následným nepríjemným infekčným zápalom.

V rokoch 1934 – 1959 nenájdeme o IUD ani zmienku. Až v 60. rokoch, keď došlo k rozkvetu používania plastických hmôt, sa z tohto materiálu začali vyrábať aj IUD, ktoré sa používajú dodnes. Výhoda je v tom, že telieska z plastickej hmoty majú takzvanú tvarovú pamäť, po zavedení do dutiny maternice zaujímajú pôvodný tvar a veľkosť. Niektoré typy plastových teliesok však obsahujú aj kov, hlavne meď. Niektoré zase obsahujú malé množstvo hormónu, ktorý sa z telieska postupne uvoľňuje.

Výťah z knihy: 4000 let antikoncepce, MUDr. Radim Uzel, CSc., Praha 2003

Prechladnutie

V zimnom období sa odolnosť detského organizumu znižuje hlavne pôsobením vlhkého a chladného počasia a tým, že deti sa dokážu v priebehu okamihu úplne premočiť. Mokré oblečenie, sedenie na studenej zemi, prievan, to všetko spôsobuje nádchy, prechladnutie a je tiež živnou pôdou pre chrípkové ochorenia.

Prevencia na prvom mieste

• Pri pobyte vonku je nutné dieťa teplo obliecť (pančušky, hrubé ponožky, otepľovačky, bunda alebo kombinéza, čiapka, šál, rukavice) a obuť mu nepremokavú obuv. Ak idete na dlhšiu dobu von, napr. na lyžovačku alebo sánkovačku, nezabudnite na náhradné oblečenie.

• Pre posilnenie imunity je dôležité dávať deťom vyváženú stravu s dostatočným množstvom vitamínov. Rovnako tak je dôležitý i dostatok spánku a otužovanie (striedanie teplej a studenej sprchy, vetranie miestností, pobyt na čerstvom vzduchu).
• Na dlhšiu cestu si pribaľte so sebou tiež termosku s teplým čajom a po návrate nezabudnite deti okamžite prezliecť do suchého oblečenia.

Omrzliny

Omrzliny, ktoré vznikajú pôsobením chladu na pokožku, sú ďalším zimným nebezpečenstvom. Účinky mrazu naviac zosiľnuje ostrý, studený vietor. Ako spoznáte na tele omrzliny? Všímajte si, či sa deťom na tvári neobjavujú biele škvrny a či sa u nich neprejavuje necitlivosť prstov. V prípade začínajúcej necitlivosti sa snažíme podchladenú časť tela zahriať.

Ako na omrzliny?

• Omrzliny I. stupňa spoznáme podľa malých pupencov, ktoré sa objavia na pokožke. Postihnutú časť ponoríme do vlažnej vody asi na 1/2 hodiny a potom ošetríme ako popáleninu vhodnou hojivou masťou.

• Omrzliny II. a III. stupňa sa prejavujú veľkými pľuzgiermi a sčernaním tkaniva. V týchto prípadoch je nutné postihnuté miesto sterilne prekryť a dieťa odviesť ihneď do najbližšej nemocnice.

Nebezpečenstvá pri športe

Sánkovanie

Upozornite deti, že sánkovať sa na cestách, kde chodia autá je velmi nebezpečné. Vysvetlite im, že ohrozujú nielen seba tým, že môžu vletieť priamo pod kolesá áut, ale tiež ohrozujú prípadných chodcov, ktorí tade môžu prechádzať a mohli by ich zraniť.
• Sama som bola svedkom, keď jedno dieťa si pri sánkovaní vybralo nebezpečnú dráhu a skončilo so sánkami v plote. Ihneď muselo byť odvezené do nemocnice na ošetrenie. Sklon a terén svahu, na ktorom sa s deťmi sánkujete, by mal zodpovedať veku a schopnostiam vašich detí. Mal by sa nachádzať v bezpečnej vzdialenosti od ciest a iných prípadných prekážok (plot, stromy, potok… ), a aby mal dlhý dojazd, aby deti mohli bezpečne zabrzdiť.
• Poučte deti tiež o tom, že ihneď ako sánky zastanú, majú opustiť dráhu, aby do nich nemohol naraziť ďalší sánkar.
• Sánky nikdy nenechávajte opustené na dráhe, aby do nich nikto druhý nemohol vraziť a zraniť sa.

Lyžovanie

• Malým začínajúcim lyžiarom odmička vštepujte základy bezpečného lyžovania. Na zjazdovke sa musíme správať ohľaduplne k ostatným lyžiarom či snowboardistom tak, aby sme nikoho neohrozovali napr. svojou rýchlou jazdou.

• Predchádzať ostatných môžeme z ktorejkoľvek strany, ale z dostatočnej vzdialenosti, aby sme druhého lyžiara nijak neobmedzovali v jeho pohybe a nemuseli sme manévrovať v prípade jeho neočakávanej zmeny smeru.
• Nezastavujeme sa v úzkých a neprehľadných častiach zjazdovky.
• Po páde sa snažme čo najrychlejšie dostať ku kraji zjazdovky, aby do nás nevrazil ďalší prechádzajúci lyžiar.
• Jazdíme len po vyznačených zjazdovkách a neprepíname svoje sily na zjazdovkách, ktoré sú na naše schopnosti príliš ťažké.

Korčuľovanie

• Pri korčuľovaní sa tiež musíme dodržiavať určité pravidlá, aby sme neublížili sebe a ostatným, ktorí sa nachádzajú na klzisku. Na klzisku sa musíme správať ohľaduplne k ostatným korčuliarom, aby sme nikoho neohrozovali pri predbiehaní v jeho pohybe.

• Korčuľujeme sa vždy len na bezpečných miestach, ako sú športové haly, verejné klziská…

Korčuľovanie na zamrznutom jazere
Korčuľovanie v prírode na zamrznutom rybníku odjakživa priťahovalo korčuliarov. Ja sama som párkrát na takomto mieste bola, ale musíte byť pri takýchto miestach veľmi opatrní.
Na zamrznutú vodnú hladninu môžeme vstúpiť len v prípade, že je nad ňou vrstva ľadu aspoň 8 cm. Táto sa dokáže vytvoriť až po niekoľkých dňoch intenzívnych mrazov. Pri odmäku pevnosť ľadu klesá veľmi rýchlo.
Ľadová vrstva nie je na všetkých miestach rovnako silná. Najslabší je ľad pri brehu, v ústí riek a potokoch a v miestach, kde sa rieka vylieva do ramien.

Ako spoznáme slabšiu vrstvu ľadu?
Ľad je tmavší než inde.
Pod ľadom je vidieť vodu a ak zatlačíme na ľad, voda sa rozleje do šírky. Môžete počuť aj jemné pukanie.
Než sa postavíte na ľad, mali by sme mať pripravené na brehu záchranné nástroje pre každý prípad. Takou pomôckou môže byť lano, dlhý konár, rebrík. Telefón majte tiež pri sebe, aby ste v prípade potreby mohli ihneď zavolať pomoc.

Čo robiť, keď sa ľad prelomí?

• Prvé znamenie nebezpečenstva je praskanie, chrupčanie a trhlivy v ľade. V takom prípade si ihneď ľahnite na ľad a snažte sa pomaly odplaziť do bezpečia.

• Volajte o pomoc.
• Položte paže na ľad, kľudne sa pohybujte a snažte sa nedostať pod ľad.
• Pokiaľ je ľad tenký, ulamujte ho, pokiaľ nenarazíte na pevnejší, alebo sa nedostanete na breh.
• Ak je ľad pevný, nasunieme sa po chrbte alebo po bruchu na ľad a doplazíme sa k brehu.

Pri zachraňovaní druhej osoby

• Nikdy nezachraňujte postihnutého bez toho, aby ste boli istený lanom alebo druhou osobou

• Vyskúšajte nosnosť ľadu – musí udržať vás i zachraňovaného.
• K prelomenému miestu sa približujeme v ľahu, nikdy nie v stoji!
• Postihnutého vyzveme, aby položil obe paže na ľad a vysunieme ho na ľad. Plazením zamierime k brehu.

> Dýchacie ťažkosti u detí – chýba pokojný domov
> Nádcha – plač duše, nesúhlas, rozčarovanie
> Zápal krčných mandlí - nahromadenie duševnej nespokojnosti
> Zápal horných dýchacích ciest – veľa povinnosti, málo zábavy, lásky
> Kašeľ – dusivé prostredie, vzdor proti nemu
> Zápal hrtana – veľká snaha, plány, nespokojnosť bez pokory
> Strata hlasu – hovorenie bez úcty, lásky, kričanie, nehovorenie toho, čo treba
> Zápal priedušiek – rany na duši svojej aj iných
> Priedušková astma – snaha realizovať mylné názory a vyniknúť v nich, nedostatok sebakritiky
> Zápal pohrudnice – pohrudnica je ochranný obal pľúc, ktorý sa snaží zabrániť veľkým škodám na zdraví, preto sa zapáli, ale zanecháva po sebe zrasty, tie predstavujú chaos a nepochoepenie iných v nás
> Zápal pľúc – rany na duši zo sklamaní z najbližších
> Rakovina pľúc – veľké krivdy páchané na sebe aj iných, nenávisť a neodpustenie

Človek sa skladá z tela, ducha a duše. Ak sa niektorý z kanálov, ktorými je napojený na všeobjímajúcu lásku, uzavrie, vzniká choroba. Človek tiež ľahko ochorie, i keď príliš rozdáva z toho, čo patrí jemu. Výdaj a príjem musia byť v rovnováhe. Nemožno tešiť a rozjasňovať tváre druhých a na svoje šťastie, priania a odpočinok zabúdať. V chorobách vždy hľadajme chyby, ktorých sme sa dopustili , a keď ich nájdeme, chorobu ľahko vyliečime. Tam, kde je láska daná zo srdca v spojení s poznaním, tam dôjde nielen k fyzickému vyliečeniu, ale i k zmene konania človeka. Preto sa snažme, aby náš svet i život krásnel, aby bol príjemný a láskavý, aby nás viac hladil a viac sa na nás usmieval.

Zdroj: www.lesk.sk

Prevencia na prvom mieste

Rodičia by mali mať na pamäti, že pre dieťa je skutočne veľmi dôležité otužovanie. Zlaté pravidlo hovorí, že neexistuje zlé počasie, iba rodičia zle obliekajú svoje deti. Pobyt na čerstvom vzduchu je pre deti veľmi prospešný za každého počasia, okrem veľmi nízkych teplôt a hmly.

Takisto by mali rodičia dobre rozmýšľať o samotnom obliekaní svojich detí. Väčšina z nich totiž svoje dieťa príliš “babuší”. Často kvôli veľkému množstvu vrstiev nemôžu deti ani poriadne hýbať končatinami. Samozrejme to nie je vhodné. Deti by sme mali obliekať do toľkých vrstiev ako sme samí oblečení. To znemená, že ak si matka oblečie tričko s nohavicami, dieťatku by nemala dávať ešte navyše mikinu a pod.

K prevencii patrí i primeraná vlhkosť v miestnosti, kde dieťa trávi väčšinou svojho času. Vlhkosť by nemala klesnúť pod 50%, optimálne je 55-60%. Dôležité je pravidelné vetranie miestnosti – stačí nechať otvorené okno trikrát denne po dobu 5-10 minút.

Neprehrievajte miestnosti

Rozhodne sa vyvarujte prehrievaniu miestností. Optimálna teplota v miestnosti, kde sa zdržujete počas dňa je 22°C. V miestnosti, kde spíte, by teplota nemala byť vyššia než 19 °C.

Prechladnutie u detí

U detí sa obvykle najprv objavuje vodnatá nádcha, keď im doslova “tečie” z nosa. Následne sa zmení na nádchu hustú a nakoniec opäť vodnatú. Bežne trvá nádcha týždeň až 10 dní, ale veľmi často sa môže spojiť s ochorením vedľajších nosových dutín či ochorením stredného ucha.

Ako prvá pomoc pomáha odsávanie hlienov a u väčších detí smrkanie tak, aby nádchou boli čo najmenej zaťažované dýchacie ústroje.

U bábätiek by maminky mali najprv skúsiť kvapnúť do nosných dierok materské mlieko, ktoré dokáže veľmi dobre zvlhčiť sliznicu a zároveň pôsobí antibakteriálne. Pokiaľ mamičky mlieko nemajú, je veľmi dobré použiť spreje s morskou vodou. Toto sa odporúča aj pri starších deťoch. Dieťa musí predovšetkým veľa piť, aby sa hlieny mohli ľahšie uvoľňovať.

Nástup do škôlky

Detský imunitný systém neustále dozrieva, preto sú deti omnoho citlivejšie na najrozličnejšie vírusy a baktérie ako dospelí. Obzvlášť keď nastúpia deti do jaslí alebo do škôlky, trvá organizmu dlhšie, než si vybuduje proti väčšine infekcií protilátky. Preto sú často choré, alebo má minimálne často nádchy, ktorých sa ťažko zbavujú.

Podľa odborníkov je to úplne prirodzený jav a preto väčšina z nich uprednostňuje nedávať deti do jaslí skôr než pred druhým rokom veku dieťaťa. Optimálny vek na vstup do detských zariadení je až po treťom roku veku dieťaťa.

Pokiaľ dieťa býva choré desaťkrát do roka, rodičia by mali byť pokojní. Akonáhle je však choré alebo nachladnuté častejšie, je dobré dať mu spraviť krvné testy, ktoré preveria jeho imunitný systém. Skutočný imunitný deficit má však len malé množstvo detí. Veľmi často sa ochorenia vracajú zlou predchádzajúcou liečbou, keď dieťa užívalo opakovanie hneď niekoľko antibiotík alebo dedičnou dispozíciou.

Exémy – to je pečeň. Pri vyšetrení je zbytočné prísť s dieťaťom, lebo na vine je matka.

Lupienka /psoriáza/ je kombináciou pečene a hrubého čreva . Je to intoxikácia organizmu cez nabúrané hrubé črevo – nečistoty idú do krvi a tie sa potom dostávajú na povrch.

Horkosť v ústach. To je nadprodukcia pečeňových a žalúdočných štiav. Pálenie žáhy. Rada: 2 lyžičky plnotučnej horčice prehltnúť . Horčina sa spojí s kyselinami a je vám dobre.

Existujú rôzne prípravky, ale najvyššie zo všetkého je komunikácia o pocitoch . Ľudia sa medzi sebou bavia o iných ľuďoch, o veciach, o situáciach. To je o ničom, nič to nevyrieši z môjho vnútra. My sa máme baviť o pocitu z ľudí, o pocite z vecí a o pocite zo situácií . Pocit je pretavená vonkajšia realita našej duše . Keď hovoríme o pocitoch, tak v podstate dostávame zo seba von nánosy vytvorené našim nerozumným prijímaním vecí. Ak si nájdete partnera, s ktorým sa dá hovoriť o pocitoch, tak z dostávania sa z hrubých súčasných vecí sa dostaneme až k veciam, na ktoré si inak nespomenieme. Avšak tým, že sa pracuje s pocitmi, sme schopní zo seba vytiahnuť veci, o ktorých teraz chcem hovoriť.

Prečo sme natoľko citliví a vnímaví, že prijímame tieto veci tak, že na nás majú vplyv a pritom v podstate o nič nejde? Narodili sme sa s dostatočnou citlivosťou vo vzťahu k sebe, vzťahu k okoliu a tiež vo vzťahu okolia k nám. Keď tieto vzťahy nezvládame, tak je to preto, že naša citlivosť je vyššia, ako tá citlivosť, ktorou sme sa narodili. Za nárast tejto citlivosti môže niektorý z našich rodičov, ktorý sa na nás zavesil . Hovorí sa o zavesení sa duše na dušu. Tým, že sa duša v spoločnosti nectí, nepracuje sa s ňou. Hovorí sa len všeobecne o psychike, čo je o ničom. Múdri rodičia sa nezavesia na svoje deti. Múdri sa síce môžu zavesiť, ale v 18-tke ich s ťažkým srdcom prepustia. Nemúdri rodičia visia na deťoch celý život . Tým sebe robia neporiadok v duši a deťom dávajú za úkol očistene duše na zemi. Keď je na nás zavesený niektorý z našich rodičov, tak nám zo 100 % berie 40 % hneď zo štartu, čo je takmer polovica sily osobnosti. So 60 % sa dá žiť. Ale keď nastane problém, prepadávame sa, siahame do rezerv, dochádza k druhotnému rozpadu osobnosti a už to začína. Neukončená rodičovská láska prechádza v lásku patologickú a lásku vražednú. Keď si so sebou niekoho nesiem, moja citlivosť je oveľa vyššia a ja vzťahy nezvládam. Práve kvôli tomu sa napĺňa žlčník kameňmi, lebo oveľa hektickejšie prežívame veci, ktoré u iného človeka prejdú a neurobia škody. Ale tiež k vôli tomu sa niektorí chlapci neženia, dievčatá sa nevydávajú, uteká sa do alkoholu, do drog, skáče sa z mosta. Rodičia svoje dieťa neprepustili. Dieťa sa v určitom období života dostáva do polohy nezvládnutia života. Je jedno, či ide o žijúceho alebo nežijúceho rodiča, väzba sa nekončí úmrtím.

Dieťa vždy poškodí matka v priebehu tehotenstva, inak poškodené dieťa nevzniká. Všetky mozgové obrny, disfunkcie – hľadáme pravú príčinu – ona sa nájde, matka sa potrebuje oslobodiť. Ak sa to nepomenuje, celý život žije v nešťastí, prečo práve ona má poškodené dieťa.
Je to nerozumnosť ľudí, že neprepúšťajú svoje deti. Môže to byť záležitosť niekoľkých generácií. Miesto toho, aby sa pozerali na seba, tak sa otočili na svoje deti. Tieto deti už nemajú šancu nájsť si pohodového človeka, lebo si hľadajú rovnako „postihnutého“, niekoho, kto si nesie bremeno. Tak dochádza k degenerácii rodov. Dá sa to nazvať až prekliatím rodu.

Deti majú prísť do života rodičov a odísť. Ale dieťa je často ako kompenzátor vzťahu, chlap odchádza za mladšou a žena dostáva rakovinu. Keď my sami nezačneme sami so sebou rozumne zachádzať, nezačneme si vytvárať vzťah k sebe, ktorý je predurčujúci k zvyšku nášho života, poriadok v nás nikto neurobí . Treba si zvoliť niektorú z metód, niečo za čím už idem. Ide o akúsi cestu k sebepoznaniu alebo uvoľneniu psychického napätia, aby sme sa ozaj mohli nad sebou zamyslieť a riešiť svoj život.

Pocity ľútosti, krívd a strachu, ktoré si nosíme, si ľudia tiež prinášajú so sebou. Prinášame si ich z obdobia nevedomia, z nášho prenatálneho vývoja alebo z raného detstva do 9 rokov. Keby sme si tieto pocity nepriniesli, tak ich dnes neprežívame, lebo my by sme ich v racionálnom živote nezískali. Situácie v živote v nás iba prebúdzajú tieto archetypálne zážitky a my to nevieme riešiť. Dnešný strach nie je dnešným strachom. Dnešný strach môže byť prebudený strach napr. z 5. mesiaca tehotenstva našej matky. To všetko rieši etikoterapia. Keď si človek prinesie tieto pocity a nenesie si „prisatého“rodiča, tak je všetko OK. Avšak, keď si nesiem toho rodiča na chrbte a k tomu ešte aj pocity ľútosti, krivdy a strachu, tak nielen že nám rodič berie 40 % našej podstaty, ale tieto pocity sa nám z 20-násobujú práve preto. Človek, ktorý je takto „nabúraný“, tak jeho energetický systém funguje akurát tak na to, aby mohol zvládnuť základné životné potreby. Ak chce niekde zabrať, je to pre neho utrpenie a život sa stáva pre neho ozaj zložitým. Komunikáciou o pocitoch sa tieto veci dajú posunúť do neškodnej polohy, lebo tieto veci sa dajú nájsť. Dajú sa nájsť pomerne ľahko, lebo keď teraz prežívame nejaký strach alebo krivdu a budeme sa o tom baviť, tak nám naskočí celá šnúra týchto pocitov.

Problémom je, že o pocitoch by sa nemali baviť dve ženy alebo dvaja chlapi. Žena je emocionálne vrecko, ona to trúsi a chlap je racionálny. Treba, aby racionálny aj emocionálny prvok riešili niečo spolu . Zážitková sféra ženy dotvára jemnosť v racionálnom chápaní muža. Na pocit sa vytvorí dvojaký pohľad. U muža sa to cez akýsi vonkajší pocit posunie. Medzi partnermi sa zriedka hovorí o pocitoch, lebo človek má strach, že tým odhaľuje svoje vnútro a ten druhý to zneužije. On to nemusí zneužiť, ale my sa bojíme. Teda sa to zastaví hneď v základoch. Rozhovory medzi partnermi fungujú na princípoch: najprv dávaj, potom ber. Neútočí na nikoho. Začne niektorý z nich: predstav si, dnes som zažila takúto vec. Taký divný pocit som mala. Muž sa opýta: čo to bolo? Muž musí prísť s ponukou, ale ja musím vytvoriť tomu druhému pocit, že nemusí mať strach o tom hovoriť. Ak sa raz podarí rozvinúť komunikáciu o pocitoch, stáva sa z toho nekonečný príbeh a nikdy neskončí téma. Treba k tomu odvahu pustiť sa do toho.
Keď sa trápime, akýmsi spôsobom veci predurčujeme, programujeme si niečo a veci sa odvíjajú inak. Sme naprogramovaní, dochádza k stretu a z toho ochorieme. Život treba brať tak, ako ide a k tomu sa dá dopracovať. Snaha, úsilie sú prvoradé. Ak toto nemáme, nemusíme sa o tom ani baviť.
 
Literatúra:
Prednáška Jána Cindlera
Xenofon: Vzpomínky na Sokrata
Chopra, D.: Sedm duchovních zákonů úspěchu
Porkin, R., Stroll, A.: Filozofie pro každého
Lochmanová, K.: Vězení s klíčem uvnitř
Lochmanová, K.: Dvojí tvář lenosti
Peseschkian, N.:Příběh jako pokrm pro dětskou duši
Osho: Hořčičné semínko
Strig, H. J.: Malé dějiny filozofie

Nikto, kto je chorý si nezaslúži zľutovanie. Chorému máme pomôcť, ale nie ho ľutovať. To je to isté, ako keď sa kolega opije niekde v krčme a my budeme nad ním plakať. Nebudeme, odsúdime ho. Veľmi rýchlo. Treba sa naučiť sa pozerať na svet triezvo. Preto hľadajme cestu k sebe, rozpúšťajme v sebe vnútorné tenzie. Komu to nejde, tak sa snažte – nájdite si niekoho na komunikáciu, je treba zvoliť nejaký spôsob, lebo nedá sa stále ísť jedným smerom.

Nadobličky. Je to najcitlivejší orgán endokrinného systému. Vyrába 60 látok. Patria sem všetky antialergény. Vďaka funkčnosti nadobličiek nebudú mať deti alergiu a ani vy. Nebude vitiligo, padanie vlasov, AIDS, SARS, atď. Máme v sebe všetko. Nadobličky začnú vynechávať aj vtedy, keď je problém so žlčníkom a pečeňou. Tým sa nabúra základná funkcia hormónov, feromónov, atď. Začíname tratiť náladu. Cez „poriadok“ ktorý sa v nás deje prestávajú sa produkovať hormóny „zodpovedné“ za našu náladu.
Už len zamyslieť sa sám nad sebou je obrovský štart pre človeka, už len to chcenie : chcieť začať riešiť môj vzťah. Hoci len tým, že si nebudem pripúšťať veci, ktoré nemôžem zmeniť.

Pripomínam Františka z Asisi, ktorý hovoril: Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého. Keď máte nejakú zlú myšlienku, zabudnete na ňu, ale už ju máte tam a ona s vami pracuje. Skúste ich napísať, na papier „hodiť“ akýkoľvek negatívny problém, lebo už tým sa toho problému zriekame. Je to vaša cesta, ako začať so sebou robiť poriadky. Je to jeden z prvých krokov.

Srdce. Srdcový obal. Pľúca.

(4. čakra).
Skutočných problémov so srdcom nebýva až tak veľa. Skôr ide o jeho okolie. Perikard – osrdečník je spojený so stavmi úzkosti a ľudia to prenášajú na srdce. Je to o nevedomosti a o ochote čosi si priznať. Namiesto toho, aby človek, ktorý už trošku čosi vie si povedal – aha, pichá ma pri srdiečku – to znamená – je tu akési upozornenie, že čosi mi nevychádza. Múdry človek povie: aha, tak to je asi to, že mám ísť zajtra tam a tam a mne sa nechce a mám z toho strach. Ak si to prizná, zverbalizuje to a rozíde sa to. Perikard nie je nebezpečný z hľadiska zdravotného, skôr z hľadiska psychického a jeho dopadu. Zverbalizovaný problém prestáva byť problémom. Ale čo sa stane – ľudia začnú mať strach, čím si umocnia úzkosti a potom sa to už roztáča. V najlepšom prípade sa to pomenuje angina pectoris, príp.človek skončí na chorobnom „rozbehnutí sa“ nejakého iného orgánu. Od perikardu nás tiež môže bolieť ruka, bolia od neho aj ženské prsia zboku . Keď je to „nešťastné“ u žien, tak v miestach, kde je dráha perikardu, sa robia uzliny . Tie uzliny sa vytvorili až po strachu.

Pľúca . Je to párový orgán hrubého čreva . A každý pľúcny problém je v spojitosti so strachom . Niekto povie, no dobre, ale keď je nejaká infekcia, no čo už! Nuž, keď je človek v pohode, tak mu to nevadí. Všetko čaká iba na našu nepripravenosť. Keď budeme v pohode, môžeme chodiť v mraze s krátkym rukávom a neochorieme.

Keď mám v poriadku dušu, mám funkčnú pečeň.
Keď mám perfektnú pečeň, mám dobrý krvný tlak.
Keď mám dobrý krvný tlak, vrátane dostatku železa, tak mi dobre funguje mozog.
Keď dostatočne funguje mozog, funguje aj termoregulačné centrum. Je to o tom, že človek chce so sebou niečo robiť a vie, že poriadok v duši je určujúci pre čokoľvek.

Treba si uvedomiť, že je tu súvis s energetickými dráhami .
Napr. ruka – je spojená s energetickými dráhami srdca, osrdečníka, pľúc, tenkého i hrubého čreva – týchto 5 dráh si ruku „rozobralo“. Najčastejšie to býva hrubé črevo. Preto nemôžeme kývať rukou. Môžeme robiť akúkoľvek činnosť, teda ak si presilíme ruku treba vedieť, že každý natiahnutý /presilený/ sval sa upraví do 48 hodín. To čo je potom, už je problém. Cez toto miesto sa hlási niektorá energetická dráha. Keď vŕzgajú kĺby, ide o skrátenie šliach a zmenší sa vôľa kĺbov /ohybnosť/. Je to síce fyziologická záležitosť, ale začína to tiež cez niektorý orgán, inak by sa šľachy neskrátili. Nesieme problém v sebe. Keď sa to preberie, šľachy sa uvoľnia a kĺb bude chodiť dobre. Keď sa vydierajú kĺby, svedčí to o tom, že neporiadok v tele je. Nadobličky sa starajú o kĺbové mazivo .

Krížová oblasť je oblasť vetra a chladu. Ukazuje, ako prechádza dráha močového mechúra. V krížovej oblasti kľučkuje, preto sa tej oblasti hovorí vetra a chladu. Je to najvýraznejší priestor pre zvýraznenie problému s močovým mechúrom . Pred močovým mechúrom sú obličky a to sú medziľudské vzťahy. My sa trápime s medziľudskými vzťahmi, že sa ľudia k nám zle správajú. My ich neberieme takých, akí sú. V tom je problém ľudí. Etikoterapia pracuje na vytváraní vnútornej slobody človeka. Kto má vnútornú slobodu, dáva slobodu všetkým. Kto ju nemá, ostatným berie .

Lakeť – je kontrolovaný hrubým črevom . Onen tenisový lakeť, o ktorom sa tak často hovorí, to je záležitosť tenkého čreva . Väčšinou sa robia obklady, obstreky, ale to, že medzi tým sa zhoršuje vylučovanie vápnika v tenkom čreve a prestávajú sa dostávať živiny, to už nikto nesleduje. Keby sme ovládali tieto súvislosti, tak sa nebude riešiť lakeť, ktorým sa aj tak nič nevyrieši, ale bude sa pátrať po princípe strachu, ktorý poškodzuje tenké črevo. Potom by nebolo nebezpečenstva tvorenia osteoporózy. Pri osteoporóze v podstate ide iba o nabúranie tenkého čreva v spojitosti s úzkosťou. Zistíme – tak ako u rakoviny, že nikto sa do rakoviny nepresmial, že každý sa pretrápil . Žena, ktorá má osteoporózu sa tiež trápi. Pri osteoporóze ide o funkčnosť tenkého čreva.
Komu sa nehýbe zápästie, to je k vôli pľúcam.

K duši /solar plexus/ patrí 6 základných orgánov: žlčník, pečeň, slinivka, slezinau, žalúdok a nadľadvinky . Keď dušička začne strádať, orgány jeden za druhým začínajú vypovedávať službu alebo aspoň zhoršujú svoju aktivitu. Žlčník a pečeň sú tzv.lapačmi všetkých našich zážitkových problémov. Trápi vás niečo? Naštval vás niekto? Nemôžete niekomu niečo odpustiť? Požičali ste niekomu peniaze a nevrátil vám? Chce si niekto požičať peniaze a nechcete mu ich dať? Hryzie vás žlčník. Preto, lebo sa staviame do polohy napätia.

Žlčník je síce po pravej strane, ale dráha žlčníka začína tu pri vonkajšom očnom kútiku a ide cez hlavu. Preto sú migrenózne stavy, bolí hlava – to je žlčník . Prebúdzate sa v noci? Medzi ll.00 a l hodinou v noci je jeho najväčšia aktivita, takže preto prebúdzame. Keď má niekto ráno pocit, že vidí horšie, je to preto, lebo zaspáva s nejakým problémom. A trvá to nejaké dve hodiny, kým sa rozkuká. Je to už na hrane, keď človek funguje ako-tak bez okuliarov, ale už žlčník upozorňuje, že sa začína trápiť a je v nás problém, ktorý nemáme vyriešený. Dráha žlčníka vychádza zo spodiny lebečnej a kontroluje nám šijové svalstvo . To, čomu sa hovorí krčná chrbtica, tak to s krčnou chrbticou nemá vôbec nič. Ide o kŕč šijového svalstva. Stuhne to – žlčník volá o pomoc. Kto má vyoperovaný žlčník, nevyrieši vôbec nič, lebo energetické dráhy žlčníka zostávajú do konca života. Žlčníková dráha prechádza ramenom, kontroluje medzirebrové svalstvo, ale aj bedrové kĺby a kolená. Problém s bedrovým kĺbom je jednoznačne žlčník . O kolená sa okrem žlčníka ešte delí pečeň a slezina . Keď sa robia totálne endoprotézy, určite ich nie je toľko treba. To že kĺb bolí, to nie je záležitosť opotrebovaného kĺbu, to sú bolesti všetkého dookola.

Nedá sa utiecť pred problémom. Ak ho nebudete riešiť, kým ho nepomenujete, tak on sa nezruší. Krivda cvičí s každým tretím. Ľútosť je najzradnejší pocit, ktorý existuje. Všetky ostatné pocity sa dajú človeku vyhovoriť, ale ľútosť nie. Okolo ľútostivého človeka sa chodí ako okolo malomocného, aby sa o neho nikto neotrel, lebo on je ľútostivý a z ľútosti je najviac rakoviny.

Strach je pocit, ktorý nemá žiadnu hodnotu . Trápiť sa pre iného je nezmysel , pretože my môžeme pomôcť inému, ale trápiť sa nemá význam. Ak problém ktorý vnímame, s nami cvičí a my ho nájdeme, pretože ho chceme nájsť a pomenujeme ho – problém sa vyrieši. Krivda – on nám síce ublížil, ale zastreliť ho nemôžem, ani prejsť autom, asi mu budem musieť odpustiť. Bez odpustenia niet uzdravenia . To nie je problém toho človeka, to je váš problém. Treba si nakrokovať čo ma rozhodilo, čo ma trápi a dať tomu názov. Pomenovaný problém prestáva byť problémom. Pomenovaním problému sa dostávame v 90 % späť do pohody. Sú ale ľudia, ktorí prešli v živote všeličím a nepoučili sa. Chodia na pripínačkách, pritom ich rozhadzujú ďalej a sťažujú sa, aký majú ťažký život. Musíme ísť do pomenovávania elementárnych príčin našich nešťastných pocitov.

Pečeň . Je to najväčšie tkanivo v tele. Ak nedostáva dosť energie, už je to vážne a naštaruje ďalší problém – pľúca, srdečný obal. Preto sú časté nočné úmrtia (medzi 1.00 a 3.00 hodinou v noci má pečeň najväčšiu aktivitu). Keď pečeň zaberie a nemá dosť energie, ľudia mávajú v noci kŕče, prebúdzajú sa v noci, lebo im je zle alebo si pečeň zoberie energiu zo srdca a srdce sa zastaví. Cez pečeň prechádza úplne všetko. Každý z nás tam má nazbieraných veľa nešťastných vecí a preto si musíme „ošetrovať“ deštruktívne pocity. Cez pečeň ide ľútosť, úzkosť, strach, ale tiež zloba, zlosť, krivdy a pečeň sa stará aj o nízky krvný tlak . Obličky robia vysoký krvný tlak, pečeň nízky. V spojitosti s pečeňou sa prejavuje nedostatok horčíka , (modriny) a keď je nedostatok železa tak je chudokrvnosť, zle sa prenáša kyslík do mozgu a je z toho únava.

Únavový syndróm je záležitosťou nedostatočnej funkčnosti obličiek. Najhoršie je to, že pečeň nebolí. Ak iné orgány upozornia bolesťou, pečeň nikdy. Môže iba ak nafukovať. Ale medzi tým pokazia čo sa dá, pretože ak pečeň dobre nefunguje, tak: 1. zhoršuje sa metabolizmus. Plynatosť, meteorizmus, bublanie v tele, sklony k hnačkám, aj nechutenstvo (v pude sebazáchovy majú nadprodukciu štiav v žalúdku, ten odmieta stravu), až po nedostatočné čistenie tkanív, lebo je nedostatočný krvný tlak, takže sa nečistí tkanivo. Hrozí, že lymfa, ktorá je vytlačovaná z vlásočníc krvného systému do tkaniva, sa niekde zastaví, vznikne z toho lymfatický uzlík, je z toho nádor.

Glaukomické zmeny na očiach – zákaly. To je tiež od pečene. Škvrny – hovorí sa tomu starecké škvrny. Nie, to sú pečeňové škvrny. Nie je to závislé na veku, je to závislé na stave duše. Prečo sa to prisudzuje staršej generácii? Starí rodičia si mysleli, že keď dajú deťom všetko, že sa dočkajú vďačnosti, ale to je hrubý omyl. Je to záležitosť trápenia sa, strádania, atď.

Slezina a slinivka . Slezina je orgán, o ktorom sa ešte pred takými 10 rokmi hovorilo, že je celkom zbytočný a keď sa nevedelo kde sa chytiť problému s krvou, tak sa slezina vyoperovala. Lebo slezina je odstredivka pre odstraňovanie práve tých lymfatických nečistôt, (lymfa je telová miazga, tekutina) ktoré ako sa lymfa uvoľňuje z krvi a je tlačená cez svalové vlákna, nabaľuje na seba tuky, cukry, kdečo, na druhej strane sú to vlásočnice žilného systému ktoré to do seba naberú. Pretlačí sa to cez slezinu, slezina to vytiahne a tak to v tele funguje. Keď slezina začne chátrať , dôsledky sú zreteľné, lebo z krvného riečišťa sa stala stoka . Poškodenie sleziny nastáva pocitom osamelosti. Bolia od toho kolená z vnútornej strany a je to cítiť pri chôdzi z kopca alebo zo schodov. Ak nás bolia kolená do kopca, je to pečeň a žlčník .

Keď sa toto stane a vy viete o čom je reč, dobre je dať si otázku: kto mi chýba, prečo sa trápim…? Opäť je to otočenie sa do svojho vnútra. Uvedomme si, že zase si vytváram v sebe nejaký neporiadok, ktorý je mojim produktom a vôbec mi nikto nemusel ublížiť…. Všetko je našim produktom. Celé prežívanie života v srdci. Ak si tu vytvorím ťažký pocit ľútosti, krívd, tak život je jedno veľké slzavé údolie. Urobme si poriadok v sebe, aby sme sa zbavili neporiadku a v týchto intenciách je aj vonkajšia pohoda. Nehovoriac o tom, že čo sme, to vyžarujeme . Ak sme v pohode, táto pohoda z nás vyžaruje a takých ľudí stretávame. Stretávame sa s ľuďmi – rovný rovného si hľadá. Na tomto princípe funguje aj združovanie.

Čo je to duša? Ako s ňou spolupracujeme?
Ak ju nechápeme tak, že s ňou môžeme spolupracovať, tak sa ďalej ani nedostaneme. Naša duša sídli v Solar Plexe (slnečná pleteň) pod hrudnou kosťou v strede. Niet v človeku väčšieho bohatstva ako je jeho duša. S dušou treba spolupracovať. Ak sa o dušu nestaráme, potom to vedie k psychosomatickým chorobám, čo sa už dnes pripúšťa, aj keď veľmi opatrne. Pre každého je najdôležitejšie jeho zdravie. Pre každého, kto má viac ako 18 rokov, je najdôležitejším človekom v jeho živote on sám. Miluj sám seba – nie je v tom pýcha alebo sebectvo.

Ktosi múdry povedal: nech myšlienka neopustí miestnosť, v ktorej sme . Ak si uvedomíte, že máte tendencie riešiť veci spätne, baviť sa o tom čo bolo alebo utekáte do budúcnosti a že čo bude keď… tak vždy utekáme dopredu alebo dozadu, a len preto, lebo nechceme byť teraz. Keď utekáme späť, tak tu nie sme, tam sú iba spomienky. Keď utekáme dopredu, tam ešte nie sme. Tam je hypotéza. Ale keď riešim TERAZ, tak som TU. Keď máme neporiadok v duši, tak nechceme riešiť teraz, lebo do toho by sme museli zahrnúť seba a uvedomiť si svoj stav. Toto sú kroky, ktorými sa človek dostáva k pravde o sebe. Keď sa prinútite tu a teraz, zistíte: jeden nevyriešený problém, druhý, tretí – a obecne sa to nazve stres. Módne slovo, ľudia sa toho chytajú, vytvárajú sa antistresové programy, pričom nie je možné zachraňovať človeka, ak sa on sám zachraňovať nechce. Nehovoriac o tom, že stres je také všetko zahrňujúce a nič nehovoriace slovo.

Vytvárajme si taký vzťah k sebe, aby sme dozerali na vstupný problém, ktoré môžeme zvládnuť a také, do ktorých ešte nemôžeme vstúpiť, treba nechať na neskôr. Tak sa dostávame k elementárnemu chápaniu seba samého. Aby človek mal motiváciu, ako s tým zachádzať a potom posunieme to ďalej. Ak sa o to nebudeme starať, začne nám to prerastať cez hlavu, dušička sa začne lámať a začnú si to odnášať orgány. Neexistuje zdravá duša a choré telo, tak ako neexistuje chorá duša a zdravé telo .

Najlepšie sú na tom ľudia, ktorí vnímajú stav duše. Teda vnímajú pohodu a tiež nepohodu. Keď človek nechce vnímať stav nepohody alebo je toho príliš veľa, tak musí dôjsť k niečomu, čo ho posunie do iných zážitkov. Každý orgán v tele má okrem svojho fyziologického poslania aj svoju duchovnú dimenziu. Napr. žalúdok a hrubé črevo sú kontrolované strachom . Keď sa mi začína objavovať nejaký problém s hrubým črevom – hemoroidy, zápchy, atď. a kto vie niečo o meridiánoch, ktoré kontrolujú nejaký sval alebo svalovú skupinu a dávajú informáciu skôr, ako sa ten orgán začne rozpadávať, vie o čom hovoríme. Cez meridián hrubého čreva nás môže bolieť rameno. Pôjdeme k lekárovi a on povie, že sú to roky, pichne tam injekciu. Tým sa otupí bolesť, čo je reč tela – zatlčieme prejav tela a vznikne následný problém (podľa piatich elementov hrubé črevo vyživuje obličky a jeho párový orgán, močový mechúr), obličky.

Obličky sa energeticky oslabia kvôli neusporiadaným medziľudským vzťahom. Nejde vždy o to, či ste s niekým pohádaný. Ide o to, koho si nosíme v sebe, koho nemôžeme spracovať, kto nám vadí. Nevyrovnaný medziľudský vzťah vedie k vnútornej agresii, to vedie k nadprodukcii adrenalínu a ten sa usadzuje v obličkách. Z toho sú obličkové kamene. To ale pokračuje cez meridián obličiek – opúchajú členky alebo je problém s dýchaním, bolesť za hrudnou kosťou.

Čo je to chrípka? Sú to neusporiadané obličky a do toho príde bacil . Normálne sme schopní spracovať kde-čo, ale v momente, keď je niečo neusporiadané, stačí akýkoľvek závan zvonku a máme chrípku.

Horko-ťažko som mu to celé množstvo vstrekla striekačkou do pusy, pretože sa bránil všemožne, značná časť mi vytiekla mimo ústočiek. Bol to horor. Takto som to musela zopakovať ešte 3x, kým nám teploty začali klesať. Zároveň s úľavou od teploty som zistila, že aj suspenzie mám nejako málo, však som jej dala len pár razy a už som bola na dne. U doktorky som si preto dala vypísať recept na Nurofen, aby som mala v zásobe nový liek proti teplote. Čuduj sa svete, v návode bolo písané, že mu stačí dať len 2,5ml!!! Nedalo mi to a skontrolovala som si objem paracetamolu, ktorý bol v oboch liekoch rovnaký. Tak som si dala hneď rečnícku otázku, či mi vie niekto vysvetliť, prečo musím dať Panadolu 3x viac ako Nurofenu. Také malé dieťa, aj keď je liek sladký, aby deťom chutil, je počas choroby nervózne, uplakané, nespolupracuje a je obtiažne do neho takú dávku dostať. Tie pomocné látky tým pádom vôbec nie sú podstatné v lieku, je to len forma, ako prinútiť rodičov častejšie kupovať ich liek, lebo sa pri vysokom dávkovaní rýchlejšie míňa.

Nezanedbateľnou je aj suma, ktorú musíme platiť v lekárni.
Lieky tejto kategórie musíme v plnej výške platiť a veru si vyberiem radšej ten, čo spotrebujem pomalšie, aby som nemusela často dopĺňať zásoby. Podobne som sa už v minulosti raz pozastavovala nad multivitamínmi pre deti. Lenka stále odo mňa nejaké v lekárni pýta a vždy skončíme pri marťankoch, lebo sú chuťovo dobrí, aj cenovo vychádzajú vždy lepšie ako ostatné multivitamíny. Ak si dobre spomínam, tak nám raz lekárnička ponúkla pikovit, čo boli pastilky na cmúľanie, ktorých bolo treba ale za deň zjesť aspoň 3-4, čo sa mi zdalo strašne veľa, keď marťanka stačilo len jedného denne. Po prerátaní sa to množstvo vôbec neoplatilo kupovať.

A takto je to s veľa vecami bežnej spotreby, čo si možno ani neuvedomujeme, ale po čase začneme nad tým uvažovať, prečo je to tak. Už dávnejšie som sa tejto téme venovala v súvislosti s čokoládami a dnes som sa k tomu znovu vrátila a pridala som nové skúsenosti. Prečo napr. kupujem deťom do mlieka Nesquick a nie iné instatné kakaové prášky, pretože som si už preštudovala zloženie a Nesquick obsahuje najviac kakaa a najmenej cukru. Rovnako som dôsledná pri kupovaní šunky, za ktorú si radšej doplatím, ale viem, že budem dávať do úst mäso a nie umelé prímesy, alebo keď som donedávna kupovala zeleninové a ovocné príkrmy pre drobca, tiež som sa riadila zložením a vyberala som kvalitné nepresládzané, umelo nedochucované jedlá.

Hnačka
Pri hnačke, rovnako ako pri vracní je dôležité vylúčiť stravu a dopĺňať tekutiny. K liekom, ktoré sú vhodné pri hnačke, patrí Smecta, Hylak forte, probiotiká, Carbosorb (živočíšne uhlie). Dbajte na to, aby ste lieky napríklad Hylak, probiotiká dali pred podaním živočíšneho uhlia. Z tekutín je vhodný čierny čaj, nesýtená minerálka.  Vylúčiť je potrebné sladené nápoje, džúsy, tuky, mlieko, mliečne výrobky až do úpravy stolice.
 
Poštípanie hmyzom
Lieky je potrebné si pripraviť podľa kožnej reakcie dieťaťa. Ak má vaše dieťa výraznú kožnú reakciu s celkovými príznakmi, mal by vám váš alergológ predpísať pohotovostný balíček, ktorý obsahuje Epi-pen.
Ak vaše dieťa reaguje miernejšie, je potrebné mať so sebou Fenistil gél, Fentistil kvapky alebo Dithiaden tabletky.
 
Spálená koža
Na spálenú kožu je vhodný Panthenol spray.
 
Nevoľnosť pri cestovaní
Lieky proti zvracaniu pri cestovaní je potrebné podať už pred cestou. Z najpoužívanejších je voľne dostupný Kinedryl alebo Medrol.
 
Poranenia, odreniny
Na poranenia a odreniny je potrebné mať sterilný obväz, prípravok na vyčistenie a vypláchnutie rany. Takýmto je napríklad  Septonex alebo Dettol roztok na vymývanie rán.
 
Herpes
Pri prudkom opálení sa u niekoho objaví herpes. Ak vaše dieťa reaguje na záťaž herpesom, je vhodné zakúpiť Herpesin krém, alebo iné voľne dostupné prípravky na herpes. Je potrebné tento krém použiť v začiatkoch, ešte len vo fáze svrbenia. Vtedy je účinok lepší.
 
Zaparená koža u dojčiat
Majte vždy pripravené dostatok krémov, vhodná je Jecoris pasta.

Ďalšie nevyhutné veci v lekárničke 
Nožničky, sterilné obväzy, elastický obväz, rýchloobväz, teplomer