1. Pri rezervácii letenky dbajte na to, aby ste mali miesta v prednej časti lietadla – skráti sa Vám tak doba nástupu aj výstupu. Spýtajte sa priamo leteckej spoločnosti, či sú v lietadle vyhradené sedadlá pre matky s deťmi. Pri niektorých aerolinkách si naviac vyberáte miesto až priamo v lietadle. Vďaka skorému odbaveniu môžete dieťa posadiť tak aby dobre videlo z okna.

2. Do lietadla nastupujte s deťmi medzi poslednými – ušetríte si tak pridlhé sedenie v lietadle pred odletom. Máte šancu že kvôli nízkemu tlaku v kabíne dieťa zaspí, vopred však zvážte možnosť cestovania v dobe, keď dieťa obvykle spí.
3. Pri letoch často deti dostávajú detský balíček, ktorý obsahuje aj hračku. Pri menších deťoch zoberte do príručnej batožiny knižky, plyšové hračky – najlepšie obľúbené. S kreslením v lietadle to môže byť problém, ceruzky sa často počas letu “rozkotúľajú”. Je dobré použiť napríklad magnetickú tabuľku s ceruzkou na šnúrku.
4. Možno sa obávate že dieťa bude pri ceste neznesiteľné. Zabráňte preto nude. Vopred si pripravte rôznorodé aktivity. Malé deti sa dokážu sústrediť na jednu činnosť približne 15 minút, staršie už napríklad 45 minút. Pripravte sa na to, že dieťa bude vyžadovať vašu pozornosť. Je lepšie plne sa mu venovať ako ukľudňovať kričiace dieťa a znášať nepríjemné pohľady spolucestujúcich. Počas letu môžete s deťmi, aj mladšími, hrať slovné hry – napríklad “Hádaj, na čo myslím”. Pomocnými otázkami, na ktoré dieťa odpovedá “áno” či “nie” dieťa nasmerujete na správnu odpoveď. V lietadle deti často dostávajú darčekový balíček s hračkou. Tá ich môže na chvíľu zabaviť. Aj tak ale počas letu aj pri čakaní oceníte nasledujúce tipy: Požiadajte dieťa nech si samé zbalí na cestu batôžtek s hračkami, ktoré si chce vziať do lietadla. Pribalte farbičky a zošit. Potom môžete s dieťaťom kresliť scény z rozprávok, mora alebo napríklad načrtnúť obrázok lietadla. Skúste si zabezpečiť prenosný DVD prehrávač. Keď dieťa sleduje obľúbenú rozprávku alebo film, užijete si pár okamžikov kľudu.
5. Určite sa spýtajte na detské menu. Najesť sa s dieťaťom v lietadle však často býva problematické, preto Vám odporúčame radšej studenú kuchyňu.
6. Pri cestovaní s menším dieťaťom tesne pred nástupom do lietadla vymeňte plienku. Niektoré spoločnosti ponúkajú aj prebaľovací pult.
7. Za menšie deti, zvyčajne do 2 rokov platíte poplatok naviac – zvyčajne je to do 10 % z ceny letenky. Najlepšie je sa informovať u konkrétnej spoločnosti. Dieťa musí byť v tomto prípade pripútané vo vašom lone špeciálnym pásom.
8. Od polroka už deti môžu mať vlastné sedadlo, za letenku však zaplatíte výrazne viac. Aj dieťa s vlastným sedadlom musí byť pri štarte, pristávaní a pokiaľ svieti nápis „Pripútajte sa“ u vás v lone pripútané bezpečnostným pásom. Môže tiež sedieť v sedačke schválenej pre použitie v leteckej doprave.
9. Pri starších deťoch kupujete detskú letenku, ktorá stojí asi polovicu z ceny letenky pre dospelých. Samozrejme tu je najlepšie sa informovať u konkrétnej leteckej spoločnosti.
10. Dieťa nikdy nenechávajte bez dozoru – ani pri vybavovaní dokladov, či toalete. Určite ho nikdy nenechávajte strážiť cudzím osobám! Nebojte sa spýtať na asistenciu pri strážení dieťaťa letušky. Letušky vedia pomôcť v pre vás nezvyklých situáciach.
11. Najlepšie je vyhliadnuť si let, ktorý nebýva preplnený a kde v prípade potreby budete mať šancu využiť voľné sedadlo, či viac pre dieťa.
12. Veci, ktoré chcete mať so sebou na palube, zbaľte do príručnej batožiny. Nezabúdajte, že je veľkosť príručnej batožiny je obmedzená, treba sa zmestiť do určitých rozmerov. Do príručnej batožiny zabaľte náhradné teplé ponožky a oblečenie, vankúšik, deku, plienky, nohavičky, lieky, vlhké utierky, fľašku, občerstvenie.
13. Neváhajte osloviť letušku aj s pomocou pri ohriatí čaju, či mlieka pre dieťa – určite Vám pomôže.
14. Deti zvyčajne mávajú problémy s hučaním a bolesťami v ušiach, hlavne pri pristávaní a štarte lietadla. Odporúča sa mať pri sebe fľašku s vodou, deťom od 3 rokov môžete dať cukrík alebo žuvačku.
15. Čo s kočíkom? Kočík nemusíte nechávať pri check-ine, môžete ho mať až do nástupu do lietadla, kde ho odovzdáte personálu, ktorý Vám ho pri výstupe z lietadla ochotne poskytne. Najlepšie je použiť menší kočík alebo skladaciu buginu.

Hrozia dieťaťu zdravotné komplikácie z lietania?

Lekári sa zhodujú: Pre deti je lietadlo rovnako bezpečné ako pre dospelých. Let s práve narodeným dieťaťom by mal schváliť lekár. Ideálne je počkať týždeň po pôrode. Let by mali odložiť všetci (teda aj deti), kto akútne trpí zápalom nosohltanu, vedľajších nosných dutín alebo zápalom stredného ucha. Komplikáciou môže byť aj čerstvá zlomenina, tkanivo totiž môže opúchať. Vzduch pod sadrou vo výške zväčšuje svoj objem a niekedy spôsobí postihnutému bolesti. Nezabudnite ani na najbežnejšie komplikácie. Rovnako ako dospelí, aj vaše deti trápi tlak a bolesti uší pri štarte a pristávaní. Dávajte preto dieťaťu v týchto okamihoch piť. Pomáha aj cmúľanie cukríkov alebo žuvanie žuvačiek.

Spracované podľa: lietajúca korytnačka

Kedy prísť na letisko?

Na letisko by ste sa mali dostaviť aspoň dve hodiny pred odletom. V reáli často postačí aj hodina, ale nikdy neviete, aké rady budú pred check-inom. Počítajte s tým, že check-in sa zatvára 30-40 minút pred odletom a ak ho nestihnete, do lietadla sa nemusíte dostať. Letecké spoločnosti Vám väčšinou pri zmeškaní check-inu peniaze za letenku nevrátia.

Čo je check-in?

Ide o proces Vašej identifikácie a zaregistrovania Vašej batožiny na príslušný let. Agent leteckej spoločnosti Vás vyzve, aby ste mu predložili identifikačný doklad a tiež víza. Na základe predložených dokladov overí Vašu totožnosť. V prípade, že máte letenku v elektronickej podobe, pri check-ine Vám postačí cestovný pas alebo občiansky preukaz, ak cestujete v rámci EÚ. Ak však máte papierovú letenku, treba ju priložiť spolu s príslušnými dokladmi.

Odev
Pri kontrole budete vyzvaní, aby ste do plastových boxov umiestnili vrchné časti vášho odevu. To isté platí pre doplnky ako čiapky či šály. Nezabudnite skontrolovať a vyprázdniť aj obsah vašich vreciek. Pri odevoch preferujte plastové gombíky či zipsy. Hlavne ženy zvyknú nosiť podprsenky s kovovou výstužou, ktoré sú častým predmetom pípania:-)

Topánky
Najlepšie je, ak si zoberiete jednoduché topánky s nekovovými časťami. Ak už predsa len máte obuv s kovovými ozdobami, je lepšie si ju pred kontrolou vyzuť. Dámy, rozhodne si neberte topánky so šnurovaním po kolená, aby ste nespôsobili zdržanie

Bižutéria či šperky
Prstene, náramky, náušnice, kľúče, opasky či iné kovové predmety uložte do plastového boxu. Vyhnete sa tak alarmu.

Práškové veci
Nenechajte nič na náhodu! Make-up, púder, či smotanu v prášku rozhodne nechajte nechajte v plastovom boxe.

Elektronika
Pri elektronike, hlavne notebookoch si nezabudnite nabiť pred check-inom batériu. Ak totiž nebudete mať batérie plne nabité, môžu si o vás myslieť, že máte bombu. Zariadenie, ktoré pri bezpečnostnej prehliadke funguje je oveľa nepravdepodobnejším nosičom pre bombu ako to, ktoré je nefunkčné. V niektorých aerolíniach platí zákaz používania notebookov a telefónov počas letu. Mobily, iPody, či notebooky vyberte pred check-inom radšej do boxu, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia alarm.

Po tom, ako ste úspešne absolvovali check-in Vás delí pred vstupom do lietadla už len bezpečnostná kontrola.

Akú batožinu si môžete vziať so sebou do lietadla?

Na palubu lietadla si so sebou beriete príručnú batožinu. Môžete si do nej bez problémov zobrať notebook, či kabelku. Ostatná batožina pri check-ine putuje do batožinového priestoru lietadla. Každá letecká spoločnosť má iné normy pre rozmery a váhu batožiny.

Čo si so sebou na palubu určite nezobrať

Pri kontrole príručnej batožiny vám určite kontrolujúca osoba určite vezme ostré a nebezpečné predmety, napr. nože, žiletky, britvy, nožnice, pilníky, zapaľovače a podobne. Všetko ostré a horľavé nechajte radšej v batožine, ktorú pri check-ine odovzdáte. Týka sa to aj väčších balení tekutín. Ľahko sa totiž môže stať, že prídete o luxusnú manikúru, alebo drahý parfém.

Aké tekutiny si môžete vziať a koľko?

Nové bezpečnostné pravidlá na letiskách obmedzujú množstvo tekutín, ktoré si môžete zobrať v rámci príručnej batožiny. Na palubu lietadla si môžete zobrať len malé množstvá tekutín a gélov. Za tekutiny sa považuje voda a iné nápoje ako polievky, sirupy, ďalej kozmetické produkty ako pleťové mlieka, krémy a oleje, parfumy, spreje, gély (na vlasy aj sprchové gély), obsah nádob pod tlakom (napr. rôzne druhy pien a deodorantov), zubné pasty a všetky ostatné predmety podobnej konzistencie. Nezabudnite si teda vložiť tekutiny a spreje (s objemom max 100 ml pre každú tekutinu) do priehľadného igelitového uzatvárateľného obalu (postačí aj igelitové vrecúško). Maximálny objem tekutín na osobu je 1 liter. Naďalej však môžete prepravovať tekutiny v batožine, ktorú odovzdáte pri check-ine. Nové obmedzenia na letiskách sa týkajú iba príručnej batožiny.

Pár rád na záver

Batožinu označte menom a telefónnym číslom. Štítok nalepte na vonkajšiu stranku kufrov, nezbudnite však umiestniť štítky aj do vnútra batožiny.

Všetko, čo by sa vám mohlo potencionáne vyliať nezabudnite zabaliť do špeciálnych plastových obalov.

Cennosti, lieky a cestovné dokumenty uchovajte iba v príručnej batožine.

Aj niektoré druhy občianskych preukazov, či pasov môžu pri prechode cez kontrolu pípať. Spôsobuje to magnetický pásik na ich okraji, ktorými sú vybavené.

Teraz Vám už nič nebráni nasadnúť úspešne do lietadla!

Spracované podľa: lietajúca korytnačka

Čaj s sáčkoch

Sypaný čaj pomaly odchádza do minulosti, listový čaj pijú iba gurmáni. Spraviť si čaj zo sáčku  je rýchle, chutné a pohodlné. V podstate, sáčok – to je zdokonalené sitko na čaj. Sypaný čaj len naukladali do individuálnych balení a priviazali k ním špagátiky. Má to však jeden háčik. Vo vnútri sáčku totiž nie sú čajové listy, ale akýsi prášok.  Dajú sa tam nájsť aj svetlohnedé časti stopky čajového lista. Akýkoľvek, dokonca aj drobný sypaný čaj vyzerá celkom inak.

Prach – práve ten často sypú do čajových sáčkov. Po spracovaní čajových listov zostáva  drobný odpad. V Indii, Číne, tam, kde pestujú čaj, tento prach jednoducho zmietajú zo stolov a vyhadzujú na smetisko, alebo za pár drobných predávajú iným krajinám. 10-kilogramové vrece čajového prachu stojí 10 dolárov alebo 300 rubľov. Z neho sa dá vyrobiť 200 štandardných balíčkov sáčkového čaju.

To však vôbec neznamená, že všetok čaj v sáčkoch – to je iba prach. Niektorí výrobcovia plnia sáčky normálnym sypaným čajom, len veľmi drobným. Odlíšiť kvalitný sáčkový čaj od prachového sa dá nasledovne.
Ak na dne balenia je čajový prach, to znamená, že sáčky najpravdepodobnejšie naplnili  odpadom čajovej výroby. Ak je krabička čistá, v sáčkoch je zrejme ozajstný čaj – nevysýpa sa totiž skrz sáčky.
Sáčkový čaj sa vylúhuje rýchlejšie ako listový. Stačí na pár sekúnd dať sáčok do vriacej vody a voda sa okamžite sfarbí do hneda (ak ide o čierny čaj).  Ale to ešte nie sú všetky výdobytky pokroku. Ak dáte sáčok s čajom do pohára so  studenou vodou, tiež získa hnedastý nádych. Dôvodom sú farbivá. O tom, že čaj obsahuje farbivá, na etiketách nepíšu. Ale existuje jednoduchý spôsob ako to zistiť.

Ak chcete overiť, či čaj, ktorý zvyčajne pijete, obsahuje farbivá, vylúhujte sáčok v studenej vode. Ak sa rýchlo sfarbí dohneda, čaj obsahuje farbivá. Pre každý prípad môžete spraviť ešte jeden test. Dajte do šálky s čajom kúsok citróna. Ak sa nápoj potom nestane svetlejším, znamená to, že obsahuje farbivá.<

Čaj s malinami, jahodami, broskyňami, mätou, bergamotom. Na krabičkách je nakreslené čerstvé ovocie a bylinky. Výrobca tvrdí, že tento čaj je nielen chutný, ale aj zdravý, sú v ňom predsa ozajstné kúsky ovocia, lístky mäty a bergamotu. Ale je to naozaj  tak? Ak rozpitvete sáčok s takýmto čajom, uvidíte tam čaj, kúsky ovocia a čohosi bieleho. Nie je to nič iné, ako aromatizátor, identický s prírodným. Má chemickú chuť, páli jazyk. Pijeme umelé dochucovadlá, len rozpustené vo vode.

Chemické arómy sú silnejšie ako prírodné. Preto čaj s príchuťou lesných jahôd sa nám zdá chutnejší ako čaj s ozajstnými lesnými jahodami.  To sa hodí výrobcom – aromatizátory sú mnohonásobne lacnejšie ako jahody.  Ale sotva by si niekto z vás kúpil čaj, na krabičke ktorého by bolo napísané: „Prírodný čaj s citronelolom” alebo: „Ozajstný cejlónsky čaj s alfa iónom“. Výrobcovia to robia tak: pridávajú do čaju kúsky ovocia, ale iba desatiny percenta. Presne toľko, aby sa to dalo uviesť na etikete. A aby čaj aj voňal jahodami alebo pomarančom pridávajú aromatizátory.

Pred kupovaním čaju si prečítajte jeho obsah na krabičke. Ak okrem prírodného ovocia tam sú uvedené aromatizátory, pravdepodobne žiadne ovocie tam prakticky nie je.

Umelým aromatizátorom by sa mali vyhnúť alergici, deti a astmatici. Aromatizátory môžu vyvolať záchvat alergie dokonca aj u zdravého človeka. Preto pred kúpou ovocného čaju je treba si pozorne prečítať jeho zloženie.

Listový čaj.

To už nie je mačka vo vreci, vidíte lístky čaju, ktorý vylúhujete. V balíčku nie je prach, ale ozajstné čajové listy, veľké alebo malé. Nápoj je potom chutnejší a aromatickejší ako čaj zo sáčkov. Má to iba jeden háčik. Podľa údajov expertov, takmer 20%  čaju, ktorý sa predáva na trhoch a obchodoch je po záruke. Zdalo by sa, čo je na tom zlé? Nie je to predsa pokazená ryba alebo skysnuté mlieko. Čajom, dokonca aj po záruke sa človek určite neotrávi, myslia si mnohí. A mýlia sa. Po čase sa v čaji vytvárajú aflatoxíny. Aflatoxíny – to sú jedovaté látky, ktoré vyrábajú plesňové huby, aspergillusy. Aspergillusy vyrastajú na zrnkách, semenách a  listoch  čaju, záručná doba ktorého uplynula.

Vo veľkých dávkach spôsobujú nezvratné poškodenia pečene a smrť.

Doba spotreby čaju je tri roky. Dátum výroby sa vždy uvádza na balení. Na prvý pohľad je všetko jednoduché: pozrieš sa na dátum a pripočítaš tri roky. Ale problém je v tom, že na balíčku je uvedený dátum balenia čaju. Teda nie čas jeho zberu na plantáži, ale čas, kedy bol nasypaný do krabice. Čaj môže ležať na sklade rok, dva, tri alebo dokonca aj päť. Potom ho zabalia do krabíc a poctivo píšu dátum, kedy bol zabalený, napríklad 31 január 2011. Spoznať čaj po záruke však môžete aj sami.

Vylúhujte čaj v kanvičke (čierny čaj). Ak sa o niekoľko minút na jeho povrchu sa objaví jemný filmovitý povlak, znamená, že je čerstvý. Ak tento povlak chýba, znamená to, že čaj bol pozbieraný pred viac ako dvomi rokmi. Ak nápoj má nahorkastý zápach a na dne kanvičky sa objavujú zrazeniny, čaj je po záruke, nepite ho.

Balíky ozajstného čaju by mali byť zvrchu prikryté priesvitnou fóliou. Ak fólia chýba, znamená to, že máte pred sebou falzifikát.

Pozorne si prečítajte informácie na balíku –  musí tam byť uvedený výrobca, jeho adresa a telefónne číslo, miesto, kde čaj vyrástol a miesto, kde bol zabalený.

India, Cejlón a Čína – na týchto miestach sa pestuje 90%  čaju, ktorý pijeme. Mnohí si myslia, že najlepšie ja kupovať čaj, ktorý bol balený rovno na mieste. Ale práve do tejto pasce sa nechá chytiť dôverčivý kupujúci.

Ak na balíčku čaju  je napísané Made in China alebo Made in Sri Lanka, znamená to, že pred vami je falzifikát. Na ozajstnom cejlónskom čaji musí  byť nápis Packed in Sri Lanka alebo obrázok leva s bodkami. Pravdaže, leva môžu nakresliť aj na falzifikáte, ale existuje spôsob ako ho odlíšiť. Spočítajte bodky na kožuchu leva. Ak je ich 17, znamená to, že čaj je naozaj z Cejlónu. Na čaji zabalenom v Číne je nápis  China National Import and Export Corporation Tea and local products.

Ľadový čaj

.
Výrobcovia sa vás snažia presvedčiť, že pred vami je ozajstný čaj, iba chladený.  Prírodný nápoj, ktorý je oveľa užitočnejší ako kadejaké sladké malinovky s umelými farbivami  a  aromatizátormi. Teda ak si doma spravíte čaj, dáte doňho lyžičku cukru a plátok citróna, a potom ho ochladíte, získate rovnaký nápoj, aký vám ponúkajú vo fľaškách. Potom by to malo fungovať aj naopak – ak  ohrejte studený čaj vo  fľaške, získate normálny teplý čaj. Je to naozaj tak?

Aby sme to overili, v jednom samovare sme vylúhovali obyčajný čierny čaj, kúpený v obchode, bolo tam pridaných niekoľko plátkov citrónu kvôli chuti a do druhého samovaru sme naliali ice-tea  z fľašiek a ohriali. Piť čaj budú dievčatá z tímu roztlieskavačiek.

Dievčatá nevedia, že v jednom samovare je  ohriaty  ľadová čaj. Jednoducho sme ich poprosili, aby ochutnali nápoje a povedali, čo je v každom samovare. Všetky dievčatá si ihneď všimli, že v prvom samovare je teplý čaj. Pritom ani jedno dievča ani nenapadlo, že nápoj v tom druhom  má vôbec niečo spoločné s názvom „čaj“. Podľa ich mienky sa svojou chuťou viac podobal na čistiaci prostriedok.

Prečo studený čaj v horúcom stave prestáva byť čajom? Ide o to, že čajom tento nápoj môžeme nazvať iba s  prižmúrenými  obidvomi očami: je to obyčajná sladká voda, do ktorej bolo pridané malé množstvo suchého čajového prášku. Podľa slov expertov, čaju je v nápoji nie viac ako 1%.
Pred tým, ako si kúpite studený čaj, prečítajte si jeho zloženie na etikete. Ak medzi zložkami nie je extrakt čaju alebo je uvedený ako posledný, znamená to, že  máte pred sebou jednoducho sladkú vodu s príchuťou čaju  – obsahuje farbivá, aromatizátory, konzervanty a veľa cukru.

Zdroj: 1tv.ru

1. vodu (až 84%)

2. vlákninu, vďaka ktorej má blahodarný účinok na náš metabolizmus
3. veľa pektínu, ktorý na seba viaže škodliviny z tela a odvádzajú ich von
4. nenasýtené tuky
5. vitamín C
6. minerály: draslík, vápnik, horčík
7. rad antioxidantov, ktoré znižujú riziko ochorenia na rakovinu
8. vysoký obsah fruktózy

V ľudovom liečiteľstve sa jablko dodnes využíva ako skvelý univerzálny liek pri rôznych zdravotných ťažkostiach bolesti hlavy, závraty, poruchy trávenia, chudokrvnosť: na to všetko zaberá surové, varené, alebo pečené jablko  chrípka, prechladnutie: prejde rýchlejšie ak denne zjete niekoľko surových jabĺk, osvedčilo sa pitie jablčného džúsu 
horúčka: teplotu zráža opäť nastrúhané jablko a jeho šťava 
kašeľ: odvar z jabloňových kvetov upokojuje a zmierňuje záchvaty kašľa 
zápcha: kyslé jablká podporujú činnosť čriev 
hnačka: jesť nastrúhané jablká 
nadváha, obezita: pitie jablčného octu spaľuje tuky, potláča pocit hladu (jablčný ocot je možné zakúpiť si hotový v obchode) 
popáleniny, omrzliny, nehojace sa rany, jazvy: prikladajte si čerstvú kašičku z nastrúhaných jabĺk

Liečivé účinky jabĺk prejavujúce sa po ich konzumácii:
- znižujú krvný tlak a hladinu cholesterolu 
- posilňujú imunitný systém, srdce a krvný obeh 
- stabilizujú hladinu cukru v krvi 
- podporujú trávenie 
- blokujú tvorbu žlčníkových a obličkových kameňov 
- povzbudivo pôsobia na nervovú sústavu 
- chránia mozog pred Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou 
- vďaka vysokému obsahu železa pomáhajú pri málokrvnosti 
- pôsobia močopudne a brzdia tvorbu kyseliny močovej 
- čistia črevá a zamedzujú množeniu škodlivých mikroorganizmov v nich posilňujú ďasná 
 
Náš tip: Vyskúšajte skrášľujúcu pleťovú masku z jablka a medu
Jablko nadrobno nastrúhajte, pridajte lyžičku medu a natrite na tvár. Vďaka vitamínom a minerálom sa Vaša pleť vyživí a vypne. Čerstvá jablčná šťava zhydratuje a zregeneruje aj pokožku pŕs a šije.

Na záver zopár jablčných receptov.

Kde kupovať pyrotechniku

Vážne poranené prsty a ruky, popálené tváre alebo zranené oči. Tak každý rok skončí mnoho silvestrovských experimentov s podomácky vyrobenou zábavnou pyrotechnikou. Vyrobiť výbušninu podľa návodov, ktoré už nájdete aj na internete nie je tiež ten najlepší nápad. Aj keď návody vyzerajú na prvý pohľad jednoducho, je to len zdanie. Málokto z laikov vie ako jednotlivé chemické látky spolu reagujú.

V žiadnom prípade nekupujte pyrotechniku v pokútnych obchodíkoch, alebo v stánkoch na uliciach, ktorých nájdete pred Silvestrom na každom rohu. Mohli by byť nekvalitné, navlhnuté, bez potrebných návodov na použitie, po záruke. Ideálny miestom na kúpu je špecializovaný obchod, kde vám školený predajca poradí, ako s petardami, delobuchmi alebo rachétľami zaobchádzať.

Ako s pyrotechnikou narábať

Pyrotechnika sa rozdeľuje podľa tried nebezpečnosti do štyroch tried:

Do 1. triedy zaraďujeme predovšetkým prskavky, kapsle, lietajúce motýle, blikavky a iné. Nepatria sem predmety s hvízdajúcou náplňou a rakety. Pyrotechnické predmety 1.triedy sú povolené pre osoby mladšie ako 18 rokov, ak to nie je v návode zakázané. Ich predaj môže byť v stánkoch s trvalým stanovišťom na trhoviskách a príležitostných trhoch.

Do 2. triedy patria rímske svetlice, fontány, gejzíry, petardy, rotujúce slnká i farebné dymy. Výrobky tejto triedy sa môžu predávať len osobám starším ako 18 rokov a taktiež ich môžu používať len osoby staršie ako 18 rokov. Žiaľ prax ukazuje, že veľakrát nezodpovední predajcovia predajú pyrotechnické výrobky zaradené do 2. triedy aj maloletým deťom.

Výrobky 3. a 4. triedy môžu nadobúdať a používať len osoby s kvalifikáciou odpaľovača ohňostrojov.

Vo všetkých prípadoch platí pravidlo, že bez povolenia samosprávy možno pyrotechniku používať iba 31. decembra a 1.januára.

Každý výrobok zábavnej pyrotechniky musí mať zreteľný návod na použitie v slovenskom jazyku s označením príslušnej triedy, doby použitia a spôsobu skladovania. Predavač pri predaji je povinný upozorniť kupujúceho na povinnosť dodržiavať návod na používanie a na požiadanie podať vysvetlenie.

Pri používaní pyrotechniky dodržujte v návode stanovený odstup, kým výrobok nevybuchne, nepribližujte sa k nemu. Nikdy nezapaľujte nevybuchnutú pyrotechniku ešte raz. Pokiaľ výrobok nevybuchne, istý čas sa k nemu nepribližujte, potom ho položte na 24 hodín do vody, aby sa znehodnotil a odhoďte do koša. Nikdy nezapaľujte zábavnú pyrotechniku s krátkym zápalným knôtom. Nikdy nezapaľujte zábavnú pyrotechniku v blízkosti horľavých látok a otvoreného ohňa.

Ideálne je ak ohňostroj odpaľuje človek, ktorý nie je pod vplyvom omamných látok, ale takých býva počas silvestrovskej noci výnimočne málo. Platí pritom, že práve tí, ktorí toho požili viac, mávajú silnejšie nutkanie si nejaký ten delobuch odpáliť.

Prskavky síce vyzerajú bezpečnejšie ako petardy, používať by sa však mali rovnako len vonku, prípadne na balkóne, či terase. Treba si všímať aj obaly prskaviek, kde by malo byť vyznačené či prešli štátnou skúšobňou. Niektoré totiž môžu mať zväčšenú mieru prskania, čo by mohlo viesť k horiacej záclone či stromčeka.

Ochrana našich domov a bytov

Veľa ľudí pri silvestrovských oslavách dbá o svoje zdravie a často krát zabúdajú aj na ochranu svojich domov a bytov. Nepríjemnosti vám môže spôsobiť svojou nedbalosťou či nešťastnou náhodou aj ktosi iný. Náhodou sa vám cez otvorené okno môže do domu dosať zablúdená raketa a pohroma je na svete.
Preto sa na Silvestra uistite, že máte zatvorené všetky okná, aby vám takáto pyrotechnika nerozbúrala a nezapálila byt. Aj z balkónov je dobre odstrániť pre istotu rýchlo vznetlivé veci, papier, vysušené kvety, bielizeň. Je dobré mať doma pre každý prípad aspoň malý hasiaci prístroj.

Verím, že aj tento Silvester prežijete vo veselej nálade a bez ujmy na zdraví alebo škody na majetku.

Pomelo
Je to vraj predchodca grepu. Veľkosťou sa tiež podobá grepu, aj vrchná šupka má rovnakú farbu, ale rozoznáte ho tak, že je v obchode zabalený do sieťovaného sáčku, resp. igelitu, lebo veľmi skoro vysychá. Je sa podobne ako grep alebo pomaranč. Narežte si 4 strany nožíkom a potom olúpte. Vrchný obal je dosť hrubý. Potom ovocie deľte na jednotlivé mesiačiky, ale odstráňte z nich šupky, sú trošku horkasté. Samotná dužina je príjemne sladká, trochu suchšia ako pomaranč, ale vôbec nie trpká ako grep.

Granadila
Sladká Granadila alebo aj Mučenka jazyková rastie v prírode ako liana. Keď je zrelá, tak má žiarivú žltooranžovú tenkú a pevnú šupku. Dužina je sladká, rôsolovitá a veľmi aromatická s malými jedlými jadierkami. Oválne plody majú 5-6 cm. Granadila obsahuje draslík, fosfor, železo a tiež vitamíny B1, B2, vitamín C a provitamín A. Šupku z plodu jednoducho odstránime prstami. Dužinu potom ľahko vyberieme napríklad lyžičkou. Šťava sa z nej zvykne riediť s vodou, alebo sa pridáva do iných nápojov, dezertov, zmrzlín a ovocných šalátov.

Karambola
Alebo tiež Egrešovec oblý. Plody majú krásny 5-6 hranový hviezdicový prierez, ja som si ich jeden rok kúpila na ozdobu adventného venca, rozrezala som ju na menšie dieliky a jednotlivé hviezdičky som usušila na radiátore. Čerstvé plátky tiež môžete použiť na ozdobenie pohárov s nápojom, alebo ovocné misy. Zrelé ovocie je žlté, má chuť sladkokyslú, podobnú ananásu, zelené má kyslú chuť. V Ázii ju konzumujú aj zelenú – nakladajú ju, alebo korenia či robia želé. Zrelé sa používajú na šťavu, kandizujú. Na konzumáciu plod umyjeme, prípadné nahnedlé hrany vykrojíme a vydlabeme semená, ktoré sú nejedlé. Karambola zaháňa smäd, posilňuje kosti a imunitný systém.

Tamarilo
(Rajčiakovec repový) je kríčkové ovocie. Plody sú dlhé asi 9 cm. Šupka je tenká, hladká a červená. Vzhľadom pripomína granátové jablko. Existujú tiež druhy so žltohnedou alebo žltou šupkou. Dužina je žltá až načervenalá. Plod mäkne smerom do stredu. Jadierka sú jedlé a sú obalené “rôsolom”. U zrelého plodu je dužina trpkosladkej chuti a nezrelé plody sú silne horké a takmer nepožívateľné. Tamarilo obsahuje vysoký podiel vitamínu C, provitamín A, železo, vápnik, draslík, horčík, fosfor a kremík. Najlepší k jedlu je, keď sa rozdelí na polovičku, pocukruje a uloží cez noc do chladničky. Dá sa však použiť aj na varenie alebo dusenie, len ho treba vopred zbaviť šupky, ktorá je hrozne horká.

Mango
Mango má oválny tvar, býva sfarbené do žlta, zelenožlta a keď je úplne zrelé, do oranžovožlta. Šupka je hladká a silná. Zrelá dužina má chuť broskyne a je veľmi šťavnatá. Ak sa vám stane ako mne, že kúpite nezrelé mango, tak ho môžete rovno hodiť do koša, pretože má trpkú chuť a iba si ním pokazíte chuť. Spoznáte to aj tak, že keď ho rozkrojíte, nie je pekne oranžové, ale skôr zeleno-žlté. Pri konzumácii ho olúpte a vyberte veľkú kôstku. Ako prílohu ho môžete servírovať k rybacím a hydinovým jedlám. Surové mango je vhodné nakrájať do sladkých šalátov, z mixovaného pripravíte chutné nápoje alebo kompót. Pozor, nekombinujte ho s tekutinami, je jedno, či to je mlieko, voda, alebo alkohol, pretože spôsobuje bolesti žalúdka. Treba to dodržať dve hodiny po konzumácii čerstvého alebo zaváraného manga. Mango neskladujte v chladničke. Obsahuje tiež antioxidanty, ktoré bojujú proti predčasnému starnutiu.

Papája
Papája má tvar hrušky, ale skôr nepravidelne tvarovanú, má zeleno-žltú farbu až žltooranžovú farbu, tenkú šupku. Jej vnútro je lososovo-ružovej až oranžovo-žltej farby. Keď plod rozrežete, musíte odstrániť zrná, ktoré sú nejedlé a dužinu potom vyberiete lyžičkou. Dreň je mäkká, šťavnatá a nádherne vonia po čerstvých marhuliach. Ak chceme zvýrazniť jej chuť, pokvapkáme ju citrónom. Je výborná do ovocných šalátov. Papáju môžete aj udusiť, urobiť z nej kompót alebo lekvár. Obsahuje tzv. papaíny, ktoré uľahčujú tráviaci proces. Je bohatá na sodík, horčík, fosfor a síru. Celé zrelé plody skladujte v chladničke maximálne 2 dni. Papája dozrieva pri izbovej teplote asi 8 dní.

Marakuja
Jedná sa o plod mučenky. Plody môžu mať modrú, purpurovú alebo žltú farbu. Veľkosť a tvar má ako marhuľa. Ovocie pozdĺžne rozrežte a dreň i s jadierkami vydlabete lyžičkou. Má exotickú sladkokyslú chuť. Obsahuje vitamín C a provitamín A. Konzumuje sa čerstvá. Pasírovaná sa používa do nápojov alebo zmrzlín. Pridáva sa tiež pod pečené mäso alebo do marmelád. Je obľúbená pri redukčných diétach. Celé zrelé plody vám vydržia asi týždeň v chladnom priestore, avšak nie v chladničke. Dozrieva pri izbovej teplote.

Physalis
Ak vám tento názov nič nehovorí, snáď vám napovie viac názov Machovka alebo židovská čerešňa. Je to zeleno-žltá bobuľa veľká asi ako čerešňa, ktorá sa nachádza v uzavretom svetlo-hnedom púzdre. Má sladko-kyslú chuť podobnú ananásu. Po vybratí môžete jesť bobule i za surového stavu. V ovocných šalátoch sa vynímajú. Je treba ich však rozpoliť. Dužina potom lepšie prijíma cukor. Dá se tiež usušiť, potom sa podobá hrozienkam. Pozor ale, nezrelé plody sú jedovaté!

Kumquat
Je polodlhý trpasličí pomaranč. Je len 2 – 4 cm dlhý. Plody, dužina i šupka sú oranžové a jedlé, takže ho vôbec nemusíme lúpať. Umyjeme ho, nakrájame na kolieska a môžeme sa do nich pustiť. Plody majú výraznú arómu. Kôra je horká a dužina je naopak veľmi sladká. Sú delikatesou ku grilovanému mäsu, hydine, zverine alebo na fondue. K jedlu sa odporúčajú tmavšie, ale občas v nich bývajú kôstky. Tie jediné sa nejedia.

Litchi – Liči
Veľakrát sa nazýva aj čínska slivka. Je to malý plod s tvarom orechu so svetlou ružovo-červenou šupinatou šupkou a vo vnútri je kôstka. Má bielu sklovitú dreň, ktorá je šťavnatá a má ľahko sladko-kyslú korenenú chuť. Tá je podobná muškátovému vínu. Konzumujte ich ošúpané a bez jadierok, alebo pridávajte do šalátov s ovocím. Sušená dužina známa ako oriešky liči má tiež výbornú chuť, dokonca je ešte sladšia než čerstvé ovocie. Liči podávame i s mäsom alebo rybou, ale len ohrievame! Varením by sa scvrklo. Dá sa tiež sušiť alebo kompótovať.

Pitahaya
Je to popínavý kaktus s nádhernými plodmi. Vďaka svojmu tŕňovitému vajcovitému tvaru sa nazýva tiež dračie vajce. Vonkajší obal môže byť žltý alebo cyklámenovo-ružový. Mnohosemenná rôsolovitá dužina pripomína svojou štruktúrou kivi, ale chuť pitahayi je šťavnatejšia a sladšia hlavne vďaka vysokému obsahu vody a vitamínu C. Najčastejšie sa konzumuje čerstvá, vychladená, pokvapkaná limetovou šťavou. Pripravujú sa z nej džúsy, kokteily,nápoje a víno. Dužina sa konzumuje pomocou lyžičky, ktorou sa pekne odkrajuje.

Granátové jablko
O tejto plodine sa píše už v Biblii. Z literatúry sa dozvedáme, že cucanie semienok obalených dužinou prinášalo úľavu pútnikom v púštnych krajinách. Guľaté plody majú hladkú kožovitú šupku, ktorá sa po dozretí zafarbí na červenožlto. Plod priečne rozrežete a lyžičkou vyberiete jadierka. Sú to lahodné šťavnaté zrnká obsahujúce sladkokyslý červený rôsol. Sú vynikajúce aj v ovocných šalátoch. Jablko možno aj pováľať po tvrdej podložke, potom vyrezať do šupky otvor a vytlačiť šťavu, ktorú použijete do nápojov a kokteilov. Zrelé plody vám vydržia v chladničke až do 2 mesiacov. Nakrojené plody však treba skonzumovať do jedného dňa, pretože vnútro rýchlo vysychá. Zaujímavé je, že šupka granátových jabĺk sa používa už od antiky na farbenie kože. Ešte dnes sa z nej získava červenohnedé alebo citrónovožlté rastlinné farbivo na orientálne koberce.

Rambutan
Toto zvláštne ovocie zaujme už na prvý pohľad, vyzerá ako gaštan, ale farba obalu je ružovo-červená až bordová. Dužina je pikantne sladkokyslá a aromatická, takmer ako ananás s ľahkou marhuľovou príchuťou. Pri konzumácii treba narezať šupku a plod rozdeliť na dve polovice. Konzumuje sa iba dužina v surovom stave alebo sa pridáva do šalátov, do kompótov.

Pepino
Toto ovocie má hladkú a lesklú šupka žltej farby, ktorá prechádza až do fialovej, s výraznými pruhmi. Plod je vajcovito oválny, asi 12 cm vysoký a do 10 cm široký. Zrelé plody sú silno voňavé, šťavnaté a sladké. Nezrelé plody sa tepelne spracovávajú (varením, pečením, plnením, grilovaním…), zrelé plody sa jedia surové, a to ako olúpané, tak aj so šupkou. Chuťovo je ako kombinácia šalátovej uhorky, melóna a hrušky.

Kivano
Patrí do čeľade tekvicovitých podobne ako uhorka. Preto majú plody aj niekoľko ľudových pomenovaní ako africká uhorka, rohatý melón či melón v škrupinke. V obchodoch ich obyčajne nájdeme na pulte s tropickým ovocím, hoci je to vlastne zelenina. Tieto atraktívne žltooranžové oválne plody s ostrými výčnelkami trochu pripomínajú granát. Sú dlhé asi pätnásť centimetrov a dovážajú sa k nám z Izraela alebo Nového Zélandu. Plody vyzerajú veľmi zaujímavo nielen zvonka, ale aj po rozkrojení. Dužina je sklovitá, sýtozelenej farby a je v nej veľké množstvo bielych semienok. Majú vajcovitý tvar a sú ploché. Konzumujú sa spolu s dužinou, ktorej chuť je kyslastá a osviežujúca. Dá sa prirovnať k uhorke s limetkovou príchuťou, niekomu možno väčšmi pripomína dyňu s banánom. Dužinu jeme samostatne alebo ju môžeme pridať aj do exotických ovocných šalátov, či skombinovať s inou zeleninou. Tenké plátky sa dajú použiť na ozdobenie mäsitých jedál.

Zastavme sa! Neprenasledujme samy seba nesplniteľnými požiadavkami na čistotu domácnosti, nákup potravín, pečenie dobrôt, dokonalé darčeky a ich perfektné zabalenie. Naši najbližší určite viac ocenia domácu pohodu a spoločne strávený čas.

Vianočná výzdoba

Blížiace vianočné sviatky si ja vždy v prvú adventnú nedeľu začínam pripomínať vianočnou výzdobou. Tento rok som to skoro nestihla, nebyť telefonátu s mamou, ktorá mi minulú sobotu oznámila, že v nedeľu je prvý advent. Nuž a tak sme hneď ráno s dcérou vybalili vianočnú výzdobu zo špajze, niečo nové som priebežne počas posledného mesiaca dorobila a v nedeľu to u nás začalo krásne všetko voňať škoricou, vanilkou a každá izba začala dýchať blížiacimi sa Vianocami.

Nákup vianočných darčekov

Toto je najvhodnejšia doba na nákup vianočných darčekov. Čím bližšie bude k Vianociam, tým viac ľudí bude v obchodoch a aj naše možnosti výberu sa zúžia úmerne k dopytu. Utvorte si predstavu o tom, čo komu chcete kúpiť. Zamyslite sa nad tým, čo by vašim blízkym spravilo radosť a spravte si zoznam možností. Do obchodu choďte vždy s jasnou predstavou, čo hľadáte. Výber darčeka na poslednú chvíľu nemusí vždy dopadnúť najlepšie.

Upratovanie domácnosti

Pamätám si to celkom zreteľne, niekoľko týždňov pred Vianocami sa u nás doma začalo s veľkým upratovaním, prali sa záclony, umývali okná, odťahovali nábytky a sedačky, prášili koberce a všetok nábytok sa musel lesknúť od diavy. Najviac som neznášala umývanie sklenených pohárov vo vitríne, ktoré sa nikdy nepoužívali. Vtedy som si povedala, že nebudem takto stresovať svoju rodinu a snažím sa priebežne počas celého roka upratovať tak, aby som nemusela takéto procedúry robiť práve v tomto jednom období. Aj tak vám ten poriadok nevydrží dlhšie ako pár dní a prach na nábytku bude po pár dňoch znovu vidieť. Uvidíte, že rodina to ocení a aj vy budete mať viac času na iné veci spojené s prípravami na Vianoce.

Pečenie koláčov

Ak nemáte radi moc sladké a väčšinou to po Vianociach končí v odpadkovom koši, upečte jeden až dva druhy z koláčov, ktoré máte radi a to bude plne postačovať. Ak naopak máte radi sladké, alebo očakávate návštevu od rodiny, pripravte si viac druhov, ale nenechávajte si pečenie na poslednú chvíľu. Je dobré si dopredu vybrať koláče, ktoré chcete upiecť. Spíšte si zoznam surovín, ktoré budete na to potrebovať, aby vás nezaskočila nejaká chýbajúca surovina. Takisto nie je dobré si nechať pečenie na jeden deň, väčšinou to tak býva, že ak sa vám jeden druh nevydarí, stratíte chuť a elán do ďalších koláčov a mohli by ste ich pokaziť. Suché pečivo môžete piecť kľudne už pár týždňov pred Vianocami a krémové koláče pečte maximálne 1 – 2 kusy za deň. Iba tak vás bude pečenie baviť a budete to brať ako radosť a nie ako nutnosť.

Nákup potravín

Zoznam a zase zoznam. Je dobré si všetko napísať, čo vám bude treba kúpiť, aby ste na nič nezabudli. Ak sa chcete vyhnúť zbytočným frontám v obchodoch, nakúpte si niečo, čo sa nepokazí, už teraz a pár dní pred Vianocami si nechajte už len to najposlednejšie ako je ovocie, pečivo … A nemyslite si, že na prvý raz všetko kúpite, určite doma po návrate z obchodu zistíte, že ste toho veľa zabudli a budete sa tam musieť znovu vrátiť.

Pomoc našich najmenších

Ak máte malé deti, určite vám budú chcieť doma všemožne pomáhať. Dajte si otázku, či im dovolíte, aby vám pomohli pri pečení alebo upratovaní s vedomím, že to nebude všetko podľa vašich predstáv a bude vám to trvať omnoho dlhšie, alebo ich radšej pošlete s oteckom na prechádzku a všetko budete mať tip-top. Ukrátite tým ale dieťa aj seba od tej čarovnej atmosféry príprav. Určite to stojí za to, vidieť v detských očkách tú radosť zo zdobenia perníčkov alebo vykrajovania drobného pečiva. Takisto dáte svojmu dieťaťu pritom najavo, že ho beriete ako svojho pomocníka, svoju pravú ruku. Dieťa bude mať pocit, že je dôležité a dôverujete mu, keďže ste mu dali takú dôležitú úlohu. Možno si to ani neuvedomíte, ale kladne budujete jeho sebadôveru.

A čo dodať na záver?

Všetko určite hravo zvládnete, ak to budete robiť s pocitom, že to robíte pre radosť v očiach vašich blízkych. Nemusí byť nič dokonalé, stačí pocit, že ste to robili s láskou.

• Krajce starého chleba natrite maslom a džemom. Navrstvite ho do sklenej misy a zalejte vajíčkom rozmiešaným s mliekom. Keď ho krátko zapečiete v rúre, budete mať chutnú večeru alebo výdatný dezert.

• Čerstvý chlieb by sa nemal odkladať v igelitových vreckách, ale v čistej ľanovej utierke, aby nesplesnivel.
• Ak chcete, aby boli pagáče chutnejšie, použite namiesto múky 100 g ovsených vločiek.
• V nádobe na chlieb sa nevytvorí po okrajoch pleseň, keď ju raz za týždeň vymyjete octovou vodou, ktorá ničí baktérie.
• Zostal vám zvyšok knedle a pomaly začína vysychať? Spojte po dva plátky marmeládou, dajte ich napariť, polejte rozpusteným maslom, pocukrujte, posypte kakaom alebo škoricou a môžete podávať. Ak chcete slanú verziu využitia knedle, obaľte ju v rozšľahanom vajíčku a opečte na oleji. Máte náhradu za chlieb vo vajci, knedľa je ešte lahodnejšia.
• Zabrániť tomu, aby sa kysnuté buchty po upečení trhali, je jednoduché. Keď majú buchtičky na povrchu zlatú farbu, rúru vypnite, ale plech v nej nechajte ešte 5 minút.
• Pečiete suché pečivo vo formičkách? Ak pred prvým naplnením formičky nahrejete na plechu v rúre, nebudú sa koláčiky pri vyklápaní lámať. Pred plnením ďalšej dávky už formičky nenahrievajte.
• Doma pečený bochník chleba bude mať zaručene pekný lesklý povrch, keď ho bezprostredne po upečení potriete studenou vodou.
• Minula sa vám doma strúhanka a rozmýšľate, čím by ste ju pri obaľovaní rezňov nahradili? Mäso obalené v múke a vo vajíčku vložte do misky s rozdrvenými cornflakmi. Z klasických cornflakov si obaľovací materiál pripravíte jednoduchým prevaľkaním celého vrecúška valčekom.
• Najlepšie schopnosti kvasiť má čerstvé droždie. To poznáte tak, že je svetlohnedé a nemá trhlinky.
  Keď droždie zabalíte do dvojitej vrstvy alobalu, bude v chladničke aj 3-4 dni ako čerstvé.

• Čím viac kvasníc pridáte do cesta, tým bude jemnejšie a ľahšie. Nezabudnite na zásadu, že do koláča z ½ kg múky ide 30-40g droždia.
• Zahusťujete polievky alebo omáčky zátrepkou? Ak múku ešte pred pridaním do jedla zmiešate so štipkou soli, zabránite vytváraniu hrudiek.
• Ak chcete zamedziť vytvoreniu hrudiek v detskej krupici, zmiešajte všetky prísady – mlieko, krupicu a cukor ešte pred varením a až potom začnite kašu variť.
• Najbližších iste prekvapíte netradičnými hriankami. Chlebíky natrite maslom, dajte na ne šunkovú salámu a koliesko zaváraného ananásu. Všetko ozdobte kopčekom snehu z bielkov, do ktorého ste zamiešali nastrúhaný syr. Chlebíčky zapekajte v rúre, kým čiapočky zo snehu nebudú bledohnedé. Hotové môžete posypať sušenou petržlenovou vňaťou.

Anglicko
Tradície a využitie tekvíc v Británii počas Halloweenu sú len na začiatku, ale dostáva sa im stále väčšej publicity každým rokom. Dodržiavajú rovnaké línie ako v USA, ale v oveľa menšom meradle. Majú už tradíciu „trick or treat“ a supermarkety predávajú malé tekvičky na vyrezávanie s dlátkami a šablónami v cene. Niektoré krčmy a reštaurácie organizujú Halloween párty. Nemajú tu ale masívne tekvicové festivaly alebo veľtrhy, aké môžete vidieť v USA alebo Kanade.

Austrália
V Austrálii je tekvica súčasťou hlavných jedál, zriedkavo ako dezert. Najobľúbenejší spôsob prípravy je pečenie. Na kocky nakrájaná olúpaná tekvica sa spolu so zemiakmi a mrkvou pečie s jahňacím či hovädzím mäsom. Je to tá najväčšia pochúťka, akú si viete predstaviť.

Belgicko
V Belgicku využívajú tekvicu skôr na dekoratívne účely. V mestách Kasterlee a Duisburg sa každoročne uskutočňujú súťaže v dopestovaní najväčšej a najťažšej tekvice, alebo čo najbizardnejších tvarov (najviac využívajú na tieto účely druh Atlantický gigant). Tradícia osláv Halloweenu tu nie je príliš rozšírená. V posledných rokoch vidieť, že niektorí ľudia zdobia tekvice v tomto období (inšpirovaní oslavami v írskych krčmách), ale nie je to až tak rozšírené ako v USA.

Čína
Tekvicu používajú takmer výlučne len v južných oblastiach. V Kantone sa z nej pripravujú polievky a tzv. congee pokrmy. Semiačka tekvíc pečú na chrúmanie. V provincii Šandong je fabrika, kde sa vyrába tekvicová múka, ktorú vyvážajú do Japonska. Pre väčšinu čínskych receptov slúži tekvica ako zelenina. Existujú aj recepty na dezerty, ale nie je ich príliš veľa. A, samozrejme, ako každý pokrm v čínskej kuchyni, slúži aj na medicínske účely – na úľavu pri bolestiach a na detoxikáciu.

Holandsko
V Holandsku nemajú žiadne tradície s tekvicami a neoslavujú Halloween.

Mexiko
V Mexiku majú trochu iný druh tekvice, ako sme zvyknutí. Pestujú rôzne druhy tekvíc a kvet cukiet sa veľa používa v kuchyni. Halloween “oslavujú” väčšinou deti, ktoré sa obliekajú do kostýmov z hypermarketov a prosia o peniaze v „Zócalo“.

Nemecko
Pestovanie tekvice má dlhú no čoraz viac upadajúcu tradíciu. Tradične sa tekvica používala na prípravu polievky, alebo sa nakladala v octe, cukre, či škorici. Spolu s kalerábom bola hlavným pokrmom ľudí v období hladu.
Dnes, podobne ako v Bulharsku, je tekvica populárna téma na trhoch, výstavách, rôznych súťažiach. Malé zábavné tvary tekvíc sa používajú na dekoratívne účely: Koncom septembra a začiatkom októbra sa ukladajú tekvice na riad alebo do košov spoločne s kukuričnými kláskami, jesenným ovocím a obilím.

Poľsko
Tekvica sa tu bežne nepestuje, ale môžete ju občas kúpiť na trhovisku. Semená, ktoré sa tu predávajú, sú na dopestovanie stredne veľkej tekvice. Ich použitie je hlavne do polievok a veľa ľudí nikdy nejedlo koláče a torty vyrobené z tekvice. Semienka sa tu vyjedajú ako pochúťka.
Nemajú tu sviatok Halloween, pretože 1. novembra je tu veľký sviatok Všetkých svätých. Veľa ľudí vie, čo sa deje na Halloween v štátoch, ale vôbec ho tu neoslavujú.

Švajčiarsko
Tekvicu používajú na pečenie koláčov, polievok a šalátov, no najzaujímavejším produktom sú tekvicové halušky “gnocchi” – nastrúhaná tekvica zmiešaná s múkou a uvarená vo vode. Majú tiež čokoládu s tekvicovými semenami a na severe Švajčiarska majú rôzne mäsové výrobky so semenami tekvíc.Tiež robievajú šaláty s olejom z tekvicových semien. Rovnako ako v USA aj tu vyrezávajú tekvice na Halloween a do stredu vkladajú malú sviečku.

V domácnosti sa dá sušiť čokoľvek – huby, vňate, zeleninu a asi najobľúbenejšie – ovocie. Huby a vňate môžete sušiť za slnečného počasia von na slnku na sieťkach, ostatné plody v teplovzdušnej elektrickej alebo plynovej rúre, resp. v elektrickej sušičke. Plody sa nesušia na plechoch, ale na pletivových roštoch. Počas sušenia plody premiešavame a rošty striedame medzi sebou, aby bolo sušenie rovnomerné. Z rúry musí unikať para a to buď ventiláciou, alebo pootvorenými dvierkami. Usušené plody musia byť dostatočne suché v celom objeme, aby sme zabránili znehodnuteniu počas skladovania. Najlepšie je uskladňovať ich v plátených alebo papierových vrecúškach, uzatvárateľných fľašiach a pod. v suchej, tmavej, chladnej miestnosti. Usušené ovocie priebežne kontrolujte, či nie je nakazené alebo ináč znehodnotené.

Sušenie ovocia

Hrušky
Drobné hrušky sušíme celé, väčšie rozkrojíme na polovičky alebo štvrťky. Výnimočne ich šúpeme a odstránime jadrovníky. Hrušky ukladáme na pletivo reznou plochou dole, potom ich otočíme. Sušíme pri teplote 100°C ihneď, aby nestratili farbu a nezhnedli. Potom ich dosúšame pri teplote 80°C, kým aj vnútri nie sú vysušené. Chuť a vzhľad zlepšíme, ak ich pred sušením asi na polhodinu ponoríme do horúceho koncentrovaného cukrového roztoku. Na 1kg cukru pridáme 0,5l vody a po uvedení do varu vložíme hrušky do roztoku a ponecháme ich tam až do vychladnutia. Po usušení majú pekný lesk a sú vláčne.

Jablká
Na pletivo ukladáme lúpané alebo nelúpané jablká bez jadrovníkov rozdelené na osminky, alebo nakrájané na plátky. Sušíme ich podobne ako hrušky pri vysokej teplote, aby nezhnedli. Po usušení vnútro nesmie byť surové.

Marhule
Na sušenie sú vhodné zrelé až prezreté plody. Rozpolené marhule ukladáme na rošt reznou plochou navrch. Hneď ich sušíme pri teplote 85°C a neskôr aj pri vyššej, aby proces sušenia netrval dlho a marhule nezhnedli. Sušenie ukončíme, keď z nich pri stlačení nevyteká šťava a vnútri nie sú surové. Z 1kg získame približne 200g sušených plodov.

Slivky
Plody necháme na strome čo najdlhšie, kde sa predsušia a začnú vráskavieť. Odstopkované slivky umyjeme a ukladáme na rošt bez odkôstkovania. Sušíme najprv pri teplote 60°C, aby plody nepopukali a nepustili šťavu. Len čo sa začnú scvrkávať, teplotu pozvoľna zvyšujeme na 80 až 90°C, pričom rošty prekladáme a plody prevraciame. Sušíme ich, pokým po stlačení neprestanú púšťať šťavu a nie sú vláčne, čo môže trvať 10 až 18 hodín, podľa zrelosti plodov. Sušiť môžete aj na etapy bez vplyvu na kvalitu plodov. Usušené slivky rozložíme na papier a po dvoch dňoch ich plníme do vrecúšok a uskladňujeme. Z jedného kila čerstvých sliviek získame asi 250 g sušených.

Šípky
Sušíme zrelé a tvrdé, dobre vyfarbené plody, mäkké a chytené mrazom už nie sú vhodné. Môžeme ich sušiť celé alebo polené bez semien a chĺpkov, vtedy sa rýchlejšie usušia, hneď pri teplote 90°C. Sú vhodné na prípravu čaju bohatého na vitamín C. Celé plody vylúhujeme vo vriacej vode 10 minút a polené 5 minút.

Sušená zelenina

Vňate
Sušiť môžete petržlenovú a zelerovú vňať, mladý kôpor, majorán a iné druhy vňatí. Sušíme ich na slnku na sitách alebo v tieni v prievane. Usušenú vňať spoznáme podľa toho, že sa mrví v rukách. Uskladňujeme ju vcelku, prípadne ju rukami rozdrobíme.

Zelenina
Zo zelenín najčastejšie sušíme cibuľu, cesnak, petržlen, ale aj zeler, mrkvu. Môžeme tak výhodne zakonzervovať nadbytok úrody, resp. si pripraviť domácu vegetu. Očúpanú cibuľu nakrájame na plátky a usušíme ju pri teplote 65°C za občasného premiešavania. Správne usušená cibuľu má svetlú farbu a drobí sa. Strúčiky cesnaku očistíme, väčšie rozrežeme a sušíme rovnako ako cibuľu. Môžeme ho rovnako ako cibuľu sušiť aj voľne na vzduchu. Počas tohto procesu však aromaticky zapáchajú, preto ich sušíme v dobre vetrateľných miestnostiach. Sušenú cibuľu a cesnak používame do koreninových zmesí.

Huby
Na sušenie sú vhodné takmer všetky druhy jedlých húb. Očistíme ich nasucho a pokrájame na plátky hrubé asi 3mm. Pokrájané huby ukladáme na sito a sušíme na slnku alebo v tieni v prievane. Správne usušené huby pod prstami šuštia. Huby ešte môžeme dosušiť v rúre pri teplote 50°C, zabránime prípadným škodám z prítomností mušiek, ktoré sa môžu v hubách naliahnuť. Huby môžeme tiež sušiť navlečené na niti, ktorú zavesíme nad zdroj tepla, napríklad nad radiátor. Usušené skladujeme v plátených vreckách alebo v sklených pohároch s vrchnákom.
Spracované podľa časopisu Záhradkár.