Je uznojená ako v lete,
Vianočku v rukách krásne pletie.
Babka každému rozpráva:
kapustnica je voňavá.

Otec mrazivým rezkým vzduchom
kapríka nesie pod pazuchou.
Dedko v kožúšku teplom, mäkkom
náhli sa domov so stromčekom.

Budú Vianoce! O chvíľočku.
radujem sa a chytám vločku.
Opatrne! je krehká, sypká.
je to vianočná biela čipka.

Počúvajte bratia, predivnú novinu

Počúvajte bratia, predivnú novinu,
anjeli spievajú v polnočnú hodinu.
Poďme, bratia, spolu, i kto dary nemá,
poberme sa všetci hneď do Betlehema.

Janko, ty si krpce dobre poobúvaj,
a ty, Kubo starý, gajdence nadúvaj!
Narodil sa náš Pán, narodil sa bača,
ktorý bude gazdom božieho salaša.

Jaroslav Rezník
Vianočná báseň

Na oblohe trubač trúbi
čas radosti, veselý…
Na jeho hlas za prah domov
spolu s vôňou živých stromov
zlietli všetci anjeli.

Na stromček si posadali
a brnkajú v ihličí…
Plameň sviece sa trbliece,
v bielom fraku z perín mraku
spolu s nimi krásny chorál nacvičil:

“Narodil sa Kristus Pán,
radujme sa, tešme sa…
Jasné hviezdy zlatým lúčom
ako kľúčom otvárajú
všetkým ľuďom nebesá.”

Ľad je ako taká kukla,
tvrdá, studená.
Počas zimy
v nej je bystrá
voda schúlená.

Tam už tichá
iba čaká.
Čaká do jari,
kým sa z kukly
nerozbehne
potok bujarý.

František Rojček
Vtáčia Hostina

V záhrade sa začína
zimná vtáčia hostina.

Do krmítka deti dali
čo po dvore pozhŕňali.

Na jar vtáčky do kríčku
dajú deťom pesničku.

Ľubica Kepštová
Tajomstvo

Čo šepkajú chladné rána
spiacim vtákom na fontánach?
Možno básne…
V štíhlej veži
z rozhojdaných zvonov sneží.
Anjeli si perú blúzky,
vešajú ich na halúzky.
Je ich desať, potom sto,
priniesli nám tajomstvo.

Čižmička
Ahoj! Ahoj! Mikuláš!
Hračky, čokoládu máš?
Orech, cukrík maličkí?
Jabĺčka aj hruštičky?
Máme čižmy čistučké.
Iný hľadá v papučke:
Karamelky, čo má rád.
už sa na ne bude smiať.
Ledva zídu z postelí,
osmelia sa nesmelí,
rozihrajú veselí.
Á, darčeky pre všetkých!
Zmenia dážď, sneh na prepych.
Šťastie vhuplo do duší.
Nikto ho dnes neruší.

Na stromoch vôkol nás pastelky jesene,
ohnivých farbičiek dočasné vzkriesenie.

Tajomstvo skrýva sa v tejto vete:
Len modrú na stromoch nenájdete.

Milan Kenda
BABIE LETO
Po lete prichádza štedrý čas jesene.
Do sadov prináša z rebríkov lešenie.

Sladučkým ovocím plní nám kešene.
Slnko sa nevzdáva, necúva, ešte nie.
Teplučká jeseň- lákavá pieseň.
Na vlnkách pavučín unáša tieseň.

Milan Kenda
Výmena maliarov

Pestrofarebné kvety
hýrivej letnej tety
zažili náhle krach
v jesenných ranných hmlách.

Jeseň mieša na palete
aj z farieb, čo boli v lete.
Roky rokúce čmára naisto
žltočervený pozdrav do listov.

Jaroslav Rezník
JESEŇ V MESTE
Dážď sa leje ako z krhly,
chladný vietor tvár nám pŕhli,
po parkoch a po uliciach
mokré lístie rozhádže…

Polievacie letné autá
po tých veľkých horúčavách
odišli si zaslúžene
oddýchnuť si do garáže.

Danuša Dragulová- Faktorová
ŠARKAN
A tuná šarkan letí!
Kam letí? Nepovie ti.
Kto bude najviac zvedavý,
dostane pohľad meravý.
Obzerá sa, vyškiera,
hoci iba z papiera.
Len ten mu je po vôli,
kto mu motúz povolí.

Jaroslav Rezník
JABLONE SME ODLÍČILI

Jablone sme odlíčili,
zotreli im mejkapy,
s pastelkami od jesene
a s úsmevom v našom mene,
nech sa vietor potrápi.

Len na hornom konáriku
z lásky, vďaky, podľa zvyku,
ako kvapku v poháriku,
jablko sme nechali.

Možno, že nám vtáčky z nebies
zavčas rána
z dlane Pána
prinesú tri pochvaly.

Až mi z toho smutno býva,
že týmto dňom budem kývať.
Že prídem o rána v daždi,
kým do práce beží každý
a s cudzími svoj čas trávi,
pri mne sú tí moji praví…
Ja sa pod perinou schúlim,
svojich drobcov pevne túlim.

Bojím sa, čo príde potom,
keď mi za škôlkarskym plotom
drobná rúčka zakýva…
Ako budem zakrývať,
že tam plačem ako malá
a že by som všetko dala
keby aspoň tento raz
vedela som vrátiť čas?

Je mi jasné, že to nejde,
že ma ten splín časom prejde.
Vlastne sa už môžem tešiť,
čo nového budem riešiť.
Besiedky a divadielka,
isto budú sláva veľká.
A rozkošné kresbičky,
dojmú srdce mamičky.

Milé moje kamarátky,
čas materskej vám bol krátky?
Odporúčam všetkým vrelo
nezúfať a priznať smelo,
že ten život rýchlo letí
a kronika našich detí
novú stranu otvára:
Máme doma škôlkara!

(Z knihy Príbehy a básničky pre úžasné mamičky)

* V mene skrýva AUTO, nehrá šach a dáva MAT, keď máš správne mince, osoh z neho môžeš mať. (AUTOMAT)Detské hádanky

* Koho treba biť, aby nás mohol veseliť? (BUBON)

* Som taká maličká kúzelná palička. Na papieri kúzla stváram. Presvedčte sa, že netáram, keď ma drží ručička. (CERUZA)

* Ťavy, levy, akrobatky, psíček, čo má chvostík krátky, krotitelia veľmi slávni, kúzelníci, pestrí klauni. Kto má dobrý a nie zlý vkus, rád sa pozrie na náš … (CIRKUS)

* Nie je to rieka, a predsa to plynie. (ČAS)

* Dvaja bratia na seba sa pozerajú, a nikdy si ruky nepodajú. (BREHY POTOKA)

* Čo môže byť aj v prázdnom vrecku? (DIERA)

* Štyri rohy, žiadne nohy, chodí to, stojí to. (DVERE)

* Sľubuje raj, krásne svety. Potom zvábi, ničí, hlodá! Siaha aj na život detí! Zločinec sa volá … (DROGA)

* Poznám strýka kúzelníka, stúpa k nebu bez rebríka. Namorí sa neraz veľmi, až je z toho celý čierny. (DYM)

* Hvezdár hľadí do neba, vôbec nič mu netreba, iba veľké kukadlo. Komu by to napadlo? Pozerá sa hore zdola. Ako sa ten prístroj volá? (ĎALEKOHĽAD)

* Ichú – ichú – ichú – chú, ja mám ucho na bruchu. (DŽBÁN)

* Bez hlavy je, pisk má, nepočuje, ucho má, neje a hrdlo má. (DŽBÁN)

* Je to taká krv, čo po drôtoch prúdi. Vypínač však zapni prv, motor ti rozkrúti. (ELEKTRINA)

* Celý dom vyhorí, a predsa sa nezrúti. (FAJKA)

* Kotúľa sa, kotúľa, pod posteľ sa zatúla. Nájdi si ho ešte dnes, ináč kabát nezapneš. (GOMBÍK)

* Rád sa kúpe v striebre, zlate, lozí dierkou na kabáte. (GOMBÍK)

* Z mäsa vzaté a rožkaté, za živa si poskakuje a po smrti muzikuje. (GAJDY)

* Nesie pušku na rameni, zastaví sa pri prameni, posedí si na kameni. (HORÁR)

* Idú vo dne, idú v noci, bez jedla a bez pomoci. Nemá konca dlhá cesta, a predsa sa nehnú z miesta. (HODINY)

* Nežije, a predsa chodí a človeka dobre vodí. (HODINY)

* Cválam na ňom po ceste, hoci stojí na mieste. (HOJDACÍ KONÍK)

* Dlhá rúčka, plno zubov, zo sena si spravia uzol. (HRABLE)

* Keď mu príde pod zub latka, hneď je rovná, celkom hladká. (HOBLÍK)

* Nemá to ruky, a predsa ťa to chytí. (CHOROBA)

* Hoci nie je vôbec zlá, za ucho je priviazaná. A hoci je celkom tichá, do všetkého nos svoj pichá. (IHLA)

* Oceľová bábika ľanový povraz ťahá, všetkých ľudí oblieka, sama chodí nahá. (IHLA)

* Čím viac odoberáš, väčšia je. Čím viac prikladáš, menšia je. (JAMA)

* Červená metlička od líčka do líčka zametá do jamy dobroty od mamy. (JAZYK)

* Hlavu dvíha po oblaky, čiernym prstom čmára, ako maják vedie vtáky, ľúbi kominára. (KOMÍN)

* Má listy a nie je strom, radí ti, a nemá hlas, aj priateľa nájdeš v tom, ukáže ti krásu krás. (KNIHA)

* Po našej záhradke čierny had sa plazí, vyplazuje na nás dlhý vodný jazyk. (HADICA)

* Hupi – hupi, hup, mám len jeden zub. Prehryziem sa do zámku, vyslobodím Zuzanku. (KĽÚČ)

Snehuliak
Kde sa vzal, tu sa vzal
Na záhrade ráno stal
Čiapku sivú, hlavu krivú
A fajku vám v ústach mal
V košielke, neborák
Čože je to za panák
Zasmiala sa mladá chasa
Jáj veď je to snehuliak.
Hopsa sa kamarát
Poďže sa ty s nami hrať.
Hádzať sniežkom, dolu briežkom
veselo sa sánkovať.

Ako prichádzajú Vianoce
B. Čulmanová
Čo to tu tak krásne vonia?
Zvončeky nám nocou zvonia.
Snehuliakom dáme nosy
z mrkvičky – to dnes sa nosí.

Poletuje sniežik biely,
ozdobí nám stromček celý.
Na vrcholci hviezda svieti,
radujú sa všetky deti.

Koledu si zaspievajú,
malý božtek mamke dajú.
Upečie nám perníčky
pre veľkých i maličkých.

Dedko Mrázik nocou letí,
pozdravuje všetky deti.
Na streche už dupoce,
prinesie nám Vianoce.

Mama pečie
Ján Turan
Zima ide zďaleka
belostná a čistá.
Mama pečie, vypeká,
na Vianoce chystá.

Medovníky, koláče
deťom za koledu.
Na Vianoce k domovu
všetky cesty vedú.

——-
Čo to cinká, čo to zvoní,
čože je to za krása?
Zvoní zvonček a náš stromček
v celej kráse jagá sa.
Celý žiari, celý svieti.
Pozdravme ho piesňou deti!
No my nielen spievať vieme,
a čo vieme, rozpovieme.
Ja viem spraviť z kociek hrad.
Ja v autíčku pretekať.
Ja sa učím autoznačky.
A ja z knižky Čačky – hračky.
Našu školu radi máme,
a keď treba, pomáhame.
Keď sa s pastelkami hráme,
vždy po sebe upraceme.
Obliecť sa už vieme sami
a jesť nielen lyžicami.
Všeličo sa naučíme,
no a radi pocvičíme.
Za potlesk vám ďakujeme,
my toho aj viacej vieme,
hneď vám to aj predvedieme.

Traja svätí králi
Išli raz traja svätí králi z Východu
a pýtali sa v každom meste:
“Kadiaľ sa dostaneme do Betlema,
neviete deti o tej ceste?
 
Nevedeli to mladí ani dospelí,
tak králi putovali ďalej krajom
a sledovali jednu hviezdu zlatistú
s pôvabnou jasnou, ligotavou žiarou.
 
Keď hviezda zastala, kde Jozef prebýval,
tak vstúpili dnu putujúci králi.
Bučala tam kravička, dieťa kričalo,
nuž mu tí svätí králi zaspievali.

Vianočné trhy
Heinrich Heine
Sú vianočné trhy, sú vianočné trhy,
nakupujte prví, nakupujte prví,
kúpte darček niekomu.
Kominári – trpaslíci
nosia šťastie do domu!
Tieto malé bytosti,
verte, tam i tu
všetky ľudské starosti
metlou zametú.
Už len dnes ich máme, sú vianočné trhy,
nakupujte prví, nakupujte prví.

Mäkké i sa s ypsilonom
pochytilo v šarvátku,
ktoré z nich je dôležité
v slove, vete a riadku.

I s bodkou sa stále chváli,
že mu patrí viacej slov,
tvrdé y sa môže hanbiť,
nech si zalezie pod stôl.

Ypsilon mu odpovedá:
“Ty si iba hlúpe i.
To ja som ten dôležitý,
aj vybrané vravia mi.”

Interpunkčné znamienka

Dĺžeň, mäkčeň, bodka, vokáň
zaránky si vraveli,
že si spravia dovolenku,
lebo ju vraj nemali.

V tej chvíli však všetky slová
boli ako choré,
nik nevedel, čo to číta,
všetko bolo popletené.

Vidim, ze to postihlo
aj tieto moje riadky,
nech sa snazim akokolvek,
ozaj maju sviatky.

Vratte sa s5 a my na vas
prestaneme zabudat.
No konečne, slávna sláva!
Slov normálnych bude iba pribúdať.

Katarína Horečná

Žlté lístie na zem padá, mrázik sa už ku nám vkráda, smutnú vonku nôti pieseň. Kto ju spieva? Pani … (JESEŇ)

Nemá štetec, ani farby, predsa lístie žltým farbí. (JESEŇ)

Visia, visia na stene, čísla čierne, červené, od jednej až do tridsiatky, povedia vám, či sú sviatky, či je zima a či jar. Čo je to? Nuž … (KALENDÁR)

Je to taká knižôčka, všetky dníčky do rôčka. Týždne, sviatky, celý rok majú v nej vždy poriadok. (KALENDÁR)

Je to voda, a predsa sa dá nosiť v košíku. (ĽAD)

Nemá ruky ani nohy, nemá oči ani nos – a maľuje celú noc. (MRÁZ)

Prišiel v noci sklár, zasklil mlákam tvár. (MRÁZ)

Nie je to plameň, zato nás páli. Menej nás páli, keď máme šály. (MRÁZ)

Rohy má, a nie je zviera, noc čo noc si svet obzerá. (MESIAC)

Dobiedzavý ako mucha, pchá sa drzo do kožucha, tlačí sa aj do bytu, cez škáročku odkrytú. (MRÁZ)

Svetla sa bojím, v noci len chodím. Tvár bledú mám, svet celý znám. (MESIAC)

Nad komínom našej chaty visí, visí rožtek zlatý. Ale Dunčo darmo šteká, nezahryzne do rožteka. (MESIAC)

Nože, deti, uhádnite, čo to svieti, keď vy spíte. Čo je to za dukát zlatý, ktorý cez deň svetlo stratí? (MESIAC)

V noci pasie zlaté stáda, ráno končí jeho vláda. (MESIAC a HVIEZDY)

Aký modrý klobúk celý svet prikryje? (NEBO)

Najprv sa hádala, potom celú noc plakala. (BÚRKA)

Trošku vody, k tomu zem a volá to: „Nechoď sem!“ (BLATO)

Keď ho niet, všetci ho čakajú, a keď príde, utekajú. (DÁŽĎ)

Oblohe pre radosť postavil maliar most, minul naň farieb dosť. (DÚHA)

Komu patria farby na dažďovej stuhe? (DÚHE)

Takú skrýšu na tyčke kúpil ocko mamičke. Mamička ju nosí rada vždy vtedy, keď dáždik padá. (DÁŽDNIK)

Visí tisíc nosov, nekosia sa kosou, oddávna až dosiaľ slniečkom sa kosia. (CENCÚLE)

Chmúrne chmáry letia svetom, hnané často silným vetrom. Musíme si obliecť plášť, lebo bude padať … (DÁŽĎ)

Keď sa otec smeje, matka tamto slzy leje, a dcéruška v také časy sedmorakých farieb pásy oblieka si. (DÚHA)

Zázračný most, utešený, na sedmoro zafarbený, možno na ňom nechať oči, nemožno naň nohou vkročiť. (DÚHA)

Visia, visia staré meče, vôkol strechy, vôkol vrát, iba slnko dokáže ich potichučky odopiať. (CENCÚLE)

Hovorí dážď, že má sestru, sestru krásnu, sestru pestrú. (DÚHA)

Sedí pani v údolí, z fajky sa jej kúdolí. (HMLA)

Letia nebom húsky, majú sivé blúzky. Dýchol víchor na húsky, rozkmásal ich na kúsky. (OBLÁČIKY)

Prevrátená krhlička kropí trávu na líčka. (OBLAK)

Vidíš mu kraj a nikdy k nemu nedôjdeš. (OBZOR)

Biele je, čierne je i červené býva, keď sa naň slniečko spoza hory díva. (OBLAKY)

Letí, dudre, píska a dverami trieska. (VIETOR)

Ruky nemá, prsty nemá, na okienko predsa ťuká, do chalupy nos nám strká. (VIETOR)

Nie je tryskáč, lietadlo, predsa rýchlo letí, strasie v sade ovocie, postrapatí deti. (VIETOR)

Pozrite sa večer hore. Uvidíte hviezd tam more. A ten hviezdny revír nazýva sa … (VESMÍR)

Rukávom mávne a strom sa ohne. (VIETOR)

Kto sa zhora díva po daždi do mláky? (OBLAKY)

Nie je to guľaté, ale hrbaté, a predsa tomu hovoríme guľa. (ZEMEGUĽA)

Poznám jeden strom, na ňom 12 konárov, na každom konári 4 halúzky a na každej halúzke 7 listov. (ROK)

Išla nočná víla, perly potratila. Mesiačik to videl, a nič nepovedal. Keď slniečko vstalo, perly pozbieralo. (ROSA)

Za horami, za dolami zlatý chlieb sa pečie. (SLNKO)

V povetrí lieta, leží na zemi, na strom si sadá, ale vták neni. Na teple zahynie, zmizne na dlani. Čo to môže byť, to mi uhádni! (SNEH)

Letia, letia hviezdy biele, z mnohých čipiek tkané celé. Plno je ich na stráni. Chytíš – voda na dlani. (SNEHOVÉ VLOČKY)

Čo máme radi, a predsa sa na to mračíme? (SLNIEČKO)

Panák, panák bruchatý, nevidí si na päty. Ruky, nohy stuhlé, miesto očí uhlie. (SNEHULIAK)

Oči čierne ako uhoľ, nos dlhý a červený. Kabát biely až po päty, čiapka – hrniec medený. (SNEHULIAK)

Nikdy sa neumýva, a predsa čistý býva. (SNEH)

Do izby oblokom vstupuje, ale oblok neotvára. (SLNKO)

Kto sa cez deň nedá vyhnať a v noci odchádza sám? (TIEŇ)

Kto príde večer do domu? (TMA)

Čo uteká bez nôh? (TôŇA)

Do hlbokej rieky skočí, a vôbec sa nezamočí, môžeš ho biť palicou a vôbec ho to nebolí. (TIEŇ)

Ide mostom, nedupká, ide jarkom, nečľupká, ide horou nešuští, ide cestou nepráši. (TôŇA)

Čo to v diaľke jasne svieti? To k nám zlatý oblak letí? Ide z neho teplučko. Deti, je to … (SLNIEČKO)

Ráno vstáva, večer líha, bez neho by za ten svet nemohol chlieb ani kniha svetlo sveta uvidieť. (SLNKO)

Cingi, lingi zvonce zvonia, koník svojim potom vonia. S tým šmýkadlom po snehu chce sa pustiť do behu.

Veru, rád si sadnem na ne, na tie pohodlné … (SANE)

Čudné perie z neba padá, skryje stromy, chodník, autá. Teplým plášťom halí sady a deti ho majú rady. (SNEH)

Za srieňovým plotom stojí ktosi bosý. Samozrejme potom červený nos nosí. (SNEHULIAK)

Šarkan

Danuša Dragulová-Faktorová
Á, tuná šarkan letí!
Kam letí? Nepovie ti.
Kto bude najviac zvedavý,
dostane pohľad meravý.
Obzerá sa, vyškiera,
hoci iba z papiera.
Len ten mu je po vôli,
kto mu motúz povolí.

Jablone sme odlíčili

Jaroslav Rezník
Jablone sme odlíčili,
zotreli im mejkapy,
s pastelkami od jesene
a s úsmevom v našom mene,
nech sa vietor potrápi.

Len na hornom konáriku
z lásky, vďaky, podľa zvyku,
ako kvapku v poháriku,
jablko sme nechali.
Možno, že nám vtáčky z nebies
zavčas rána z dlane Pána
prinesú tri pochvaly.

Jeseň v meste

Jaroslav Rezník
Dážď sa leje ako z krhly,
chladný vietor tvár nám pŕhli,
po parkoch a po uliciach
mokré lístie rozhádže…

Polievacie letné autá
po tých veľkých horúčavách
odlišli si zaslúžene
oddýchnuť do garáže.

Výmena maliarov

Milan Kenda
Pestrofarebné kvety
hýrivej letnej tety
zažili náhle krach
v jesenných ranných hmlách.

Jeseň mieša na palete
aj z farieb, čo boli v lete.
Roky rokúce čmára naisto
žltočervený pozdrav do listov.

Čimčara, čim, čim, čim, (poskoky znožmo s tlieskaním do rytmu)
ja si trošku poskočím.
Teraz čupím ako peň (čupnúť si a hlavu skloniť do dlaní)
ani prstom nepohnem.

Čvirik, čvirik, čvirik, (poskoky znožmo)
sadol vrabec na krík. (čupnúť si)
Teraz sa tam pohojdáva, (pohojdávanie sa v kolenách)
krídelkami na nás máva. (mávanie rukami)
Zrazu frnk – brnk do lesa, (tlieskanie)
chyťte si ma – smeje sa. (bežanie)

Skáče žaba po blate, (poskoky)
kúpime jej na gate. (tlieskanie)
Na aké, na také, (kývanie zdvihnutými rukami)
na zelené strakaté. (veselé zatočenie)

Kačka pláva po jazere, (chôdza so zapaženými rukami)
vo vode si šaty perie. (predklon, mávanie rukami)
Rybky sem a rybky tam, (úklony vpravo a vľavo)
ja vás všetky pochytám. (chôdza s predpaženými rukami s potleskom)
Prišiel káčer ťapi, ťapi, (chôdza so zapaženými rukami)
do zobáka žabku lapil. (ruky predpažiť a tlesknúť)
A klania sa krásavec, (úklony vpravo a vľavo)
kačku volá na tanec. (poskoky na mieste)

Nad horami husto sneží, (výpon, pomalý drep, rukami napodobňujeme sneženie)
po cestičke jeleň beží. (beh s vysokými skokmi)
Vôkol biela krása je, (úklony vpravo a vľavo)
v snehu jeho stupaje. (beh s vysokými skokmi)

Ideme, ideme do lesa, (chôdza s dlhými krokmi)
zlámali sa nám kolesá. (chôdza v podrepe s predpažovaním a zapažovaním)
Ideme, ideme ako vlak, (poklus, predpažovať a skrčovať predpažmo)
rýchlejšie letíme ako vták. (beh s upažením)

Zuzka vyskočí z postele, (deti stoja v kruhu za ruky – krok vpred, vzpažiť)
vraj bude dneska veselie. (pripažiť a beh do kruhu)
Prečo? Nuž radosť z jari, (vzpažiť a zamávať rukami)
aj nás to veľmi baví. (chôdza vzad a roztiahnuť kruh)
Vybehneme na zelenú lúku, (rozbehnúť sa do priestoru)
bude že to smiechu, spevu, hluku. (tanec vo dvojici)

Bzučia včielky v úbočí, (chôdza s napodobňovaním letu včielky)
nik ich bzučať neučí. (stoj spojný, ruky vbok, obraty trupom vpravo a vľavo)
Len si bzučia, stále bzučia, (podrepy s napodobňovaním letu včielky)
letia kvietkom do náručia. (beh v priestore s upaženými rukami, vbehnú si do náručia)

Ja som malý chlapček, (stoj spojný, upažiť a predpažiť)
skáčem ako vrabček. (poskoky na mieste)
Sem a tam, sem a tam, (poskoky znožmo do priestoru)
všetky zrnká pozbieram. (poskoky v podrepe)