* V mene skrýva AUTO, nehrá šach a dáva MAT, keď máš správne mince, osoh z neho môžeš mať. (AUTOMAT)Detské hádanky

* Koho treba biť, aby nás mohol veseliť? (BUBON)

* Som taká maličká kúzelná palička. Na papieri kúzla stváram. Presvedčte sa, že netáram, keď ma drží ručička. (CERUZA)

* Ťavy, levy, akrobatky, psíček, čo má chvostík krátky, krotitelia veľmi slávni, kúzelníci, pestrí klauni. Kto má dobrý a nie zlý vkus, rád sa pozrie na náš … (CIRKUS)

* Nie je to rieka, a predsa to plynie. (ČAS)

* Dvaja bratia na seba sa pozerajú, a nikdy si ruky nepodajú. (BREHY POTOKA)

* Čo môže byť aj v prázdnom vrecku? (DIERA)

* Štyri rohy, žiadne nohy, chodí to, stojí to. (DVERE)

* Sľubuje raj, krásne svety. Potom zvábi, ničí, hlodá! Siaha aj na život detí! Zločinec sa volá … (DROGA)

* Poznám strýka kúzelníka, stúpa k nebu bez rebríka. Namorí sa neraz veľmi, až je z toho celý čierny. (DYM)

* Hvezdár hľadí do neba, vôbec nič mu netreba, iba veľké kukadlo. Komu by to napadlo? Pozerá sa hore zdola. Ako sa ten prístroj volá? (ĎALEKOHĽAD)

* Ichú – ichú – ichú – chú, ja mám ucho na bruchu. (DŽBÁN)

* Bez hlavy je, pisk má, nepočuje, ucho má, neje a hrdlo má. (DŽBÁN)

* Je to taká krv, čo po drôtoch prúdi. Vypínač však zapni prv, motor ti rozkrúti. (ELEKTRINA)

* Celý dom vyhorí, a predsa sa nezrúti. (FAJKA)

* Kotúľa sa, kotúľa, pod posteľ sa zatúla. Nájdi si ho ešte dnes, ináč kabát nezapneš. (GOMBÍK)

* Rád sa kúpe v striebre, zlate, lozí dierkou na kabáte. (GOMBÍK)

* Z mäsa vzaté a rožkaté, za živa si poskakuje a po smrti muzikuje. (GAJDY)

* Nesie pušku na rameni, zastaví sa pri prameni, posedí si na kameni. (HORÁR)

* Idú vo dne, idú v noci, bez jedla a bez pomoci. Nemá konca dlhá cesta, a predsa sa nehnú z miesta. (HODINY)

* Nežije, a predsa chodí a človeka dobre vodí. (HODINY)

* Cválam na ňom po ceste, hoci stojí na mieste. (HOJDACÍ KONÍK)

* Dlhá rúčka, plno zubov, zo sena si spravia uzol. (HRABLE)

* Keď mu príde pod zub latka, hneď je rovná, celkom hladká. (HOBLÍK)

* Nemá to ruky, a predsa ťa to chytí. (CHOROBA)

* Hoci nie je vôbec zlá, za ucho je priviazaná. A hoci je celkom tichá, do všetkého nos svoj pichá. (IHLA)

* Oceľová bábika ľanový povraz ťahá, všetkých ľudí oblieka, sama chodí nahá. (IHLA)

* Čím viac odoberáš, väčšia je. Čím viac prikladáš, menšia je. (JAMA)

* Červená metlička od líčka do líčka zametá do jamy dobroty od mamy. (JAZYK)

* Hlavu dvíha po oblaky, čiernym prstom čmára, ako maják vedie vtáky, ľúbi kominára. (KOMÍN)

* Má listy a nie je strom, radí ti, a nemá hlas, aj priateľa nájdeš v tom, ukáže ti krásu krás. (KNIHA)

* Po našej záhradke čierny had sa plazí, vyplazuje na nás dlhý vodný jazyk. (HADICA)

* Hupi – hupi, hup, mám len jeden zub. Prehryziem sa do zámku, vyslobodím Zuzanku. (KĽÚČ)

Žlté lístie na zem padá, mrázik sa už ku nám vkráda, smutnú vonku nôti pieseň. Kto ju spieva? Pani … (JESEŇ)

Nemá štetec, ani farby, predsa lístie žltým farbí. (JESEŇ)

Visia, visia na stene, čísla čierne, červené, od jednej až do tridsiatky, povedia vám, či sú sviatky, či je zima a či jar. Čo je to? Nuž … (KALENDÁR)

Je to taká knižôčka, všetky dníčky do rôčka. Týždne, sviatky, celý rok majú v nej vždy poriadok. (KALENDÁR)

Je to voda, a predsa sa dá nosiť v košíku. (ĽAD)

Nemá ruky ani nohy, nemá oči ani nos – a maľuje celú noc. (MRÁZ)

Prišiel v noci sklár, zasklil mlákam tvár. (MRÁZ)

Nie je to plameň, zato nás páli. Menej nás páli, keď máme šály. (MRÁZ)

Rohy má, a nie je zviera, noc čo noc si svet obzerá. (MESIAC)

Dobiedzavý ako mucha, pchá sa drzo do kožucha, tlačí sa aj do bytu, cez škáročku odkrytú. (MRÁZ)

Svetla sa bojím, v noci len chodím. Tvár bledú mám, svet celý znám. (MESIAC)

Nad komínom našej chaty visí, visí rožtek zlatý. Ale Dunčo darmo šteká, nezahryzne do rožteka. (MESIAC)

Nože, deti, uhádnite, čo to svieti, keď vy spíte. Čo je to za dukát zlatý, ktorý cez deň svetlo stratí? (MESIAC)

V noci pasie zlaté stáda, ráno končí jeho vláda. (MESIAC a HVIEZDY)

Aký modrý klobúk celý svet prikryje? (NEBO)

Najprv sa hádala, potom celú noc plakala. (BÚRKA)

Trošku vody, k tomu zem a volá to: „Nechoď sem!“ (BLATO)

Keď ho niet, všetci ho čakajú, a keď príde, utekajú. (DÁŽĎ)

Oblohe pre radosť postavil maliar most, minul naň farieb dosť. (DÚHA)

Komu patria farby na dažďovej stuhe? (DÚHE)

Takú skrýšu na tyčke kúpil ocko mamičke. Mamička ju nosí rada vždy vtedy, keď dáždik padá. (DÁŽDNIK)

Visí tisíc nosov, nekosia sa kosou, oddávna až dosiaľ slniečkom sa kosia. (CENCÚLE)

Chmúrne chmáry letia svetom, hnané často silným vetrom. Musíme si obliecť plášť, lebo bude padať … (DÁŽĎ)

Keď sa otec smeje, matka tamto slzy leje, a dcéruška v také časy sedmorakých farieb pásy oblieka si. (DÚHA)

Zázračný most, utešený, na sedmoro zafarbený, možno na ňom nechať oči, nemožno naň nohou vkročiť. (DÚHA)

Visia, visia staré meče, vôkol strechy, vôkol vrát, iba slnko dokáže ich potichučky odopiať. (CENCÚLE)

Hovorí dážď, že má sestru, sestru krásnu, sestru pestrú. (DÚHA)

Sedí pani v údolí, z fajky sa jej kúdolí. (HMLA)

Letia nebom húsky, majú sivé blúzky. Dýchol víchor na húsky, rozkmásal ich na kúsky. (OBLÁČIKY)

Prevrátená krhlička kropí trávu na líčka. (OBLAK)

Vidíš mu kraj a nikdy k nemu nedôjdeš. (OBZOR)

Biele je, čierne je i červené býva, keď sa naň slniečko spoza hory díva. (OBLAKY)

Letí, dudre, píska a dverami trieska. (VIETOR)

Ruky nemá, prsty nemá, na okienko predsa ťuká, do chalupy nos nám strká. (VIETOR)

Nie je tryskáč, lietadlo, predsa rýchlo letí, strasie v sade ovocie, postrapatí deti. (VIETOR)

Pozrite sa večer hore. Uvidíte hviezd tam more. A ten hviezdny revír nazýva sa … (VESMÍR)

Rukávom mávne a strom sa ohne. (VIETOR)

Kto sa zhora díva po daždi do mláky? (OBLAKY)

Nie je to guľaté, ale hrbaté, a predsa tomu hovoríme guľa. (ZEMEGUĽA)

Poznám jeden strom, na ňom 12 konárov, na každom konári 4 halúzky a na každej halúzke 7 listov. (ROK)

Išla nočná víla, perly potratila. Mesiačik to videl, a nič nepovedal. Keď slniečko vstalo, perly pozbieralo. (ROSA)

Za horami, za dolami zlatý chlieb sa pečie. (SLNKO)

V povetrí lieta, leží na zemi, na strom si sadá, ale vták neni. Na teple zahynie, zmizne na dlani. Čo to môže byť, to mi uhádni! (SNEH)

Letia, letia hviezdy biele, z mnohých čipiek tkané celé. Plno je ich na stráni. Chytíš – voda na dlani. (SNEHOVÉ VLOČKY)

Čo máme radi, a predsa sa na to mračíme? (SLNIEČKO)

Panák, panák bruchatý, nevidí si na päty. Ruky, nohy stuhlé, miesto očí uhlie. (SNEHULIAK)

Oči čierne ako uhoľ, nos dlhý a červený. Kabát biely až po päty, čiapka – hrniec medený. (SNEHULIAK)

Nikdy sa neumýva, a predsa čistý býva. (SNEH)

Do izby oblokom vstupuje, ale oblok neotvára. (SLNKO)

Kto sa cez deň nedá vyhnať a v noci odchádza sám? (TIEŇ)

Kto príde večer do domu? (TMA)

Čo uteká bez nôh? (TôŇA)

Do hlbokej rieky skočí, a vôbec sa nezamočí, môžeš ho biť palicou a vôbec ho to nebolí. (TIEŇ)

Ide mostom, nedupká, ide jarkom, nečľupká, ide horou nešuští, ide cestou nepráši. (TôŇA)

Čo to v diaľke jasne svieti? To k nám zlatý oblak letí? Ide z neho teplučko. Deti, je to … (SLNIEČKO)

Ráno vstáva, večer líha, bez neho by za ten svet nemohol chlieb ani kniha svetlo sveta uvidieť. (SLNKO)

Cingi, lingi zvonce zvonia, koník svojim potom vonia. S tým šmýkadlom po snehu chce sa pustiť do behu.

Veru, rád si sadnem na ne, na tie pohodlné … (SANE)

Čudné perie z neba padá, skryje stromy, chodník, autá. Teplým plášťom halí sady a deti ho majú rady. (SNEH)

Za srieňovým plotom stojí ktosi bosý. Samozrejme potom červený nos nosí. (SNEHULIAK)

Sukne, sukne, samé sukne, zaplače, kto na ne kukne. (CIBUĽA)

Sladká je a šťavnatá. Trhajú ju dievčatá, oberajú mamy, zobkajú ju vrany. Červené má líčka. Je to … (ČEREŠNIČKA)

Pri cestičke rastie kríček ako chrastie. Prútiky sťa hady hryzú, nieto rady. Plody, čierne uhlíky, chutia ako cukríky. (ČERNICE)

Biele kvety pripína si na pichľavý kabát. Po celý rok nosieva ho, pýši sa ním … (AGÁT)

Sedí babka guľatá, má sto sukien zo zlata, keď ju raz vyzliecť skúsiš, rozplakať sa pritom musíš. (CIBUĽA)

Nemá rúčky, nemá prsty, zato strúčky drží v hrsti. (CESNAK)

Čo nám z oka slzu vygúľa? (CIBUĽA)

Rastie stromček maličký, čo má ostré ihličky. Na ňom guľky sladučké, hoci nie vždy hladučké. (EGREŠ)

Čo pod kríček včielku priláka? (FIALKA)

Drobný kvietok na jar kvitne. Hľadia z trávy modré očká. Pekne vonia, keď deň svitne. Je to hloh či … (FIALOČKA)

Panička dlhá na plot sa šplhá. (FAZUĽA)

Kým má listy svieže, na vetvách mu sedia ježe. Keď spadne jež na líčko, znesie hnedé vajíčko. (GAŠTAN)

Zo stromu ježúriky cupocú na chodníky. Zo zeleného panciera vyskočí hnedý panáčik a na teba sa pozerá. (GAŠTAN)

Bezhlavý tlsťáčik v širokom klobúku, na jednej nohe vybehol na lúku. (HRÍBIK)

Máme domček zelený, na izbičky delený, v nich drobné detičky – zelené guličky. Veľa je tých detí, ách! Veď som predsa sladký … (HRACH)

Ostrý hosť som vám, keď k vám zavítam. Ľudia ma však radi majú, k hostinám ma pozývajú a šunku mi predkladajú. (CHREN)

Spod lístia, čo spadlo z buka, v klobúčiku na svet kuká. (HRÍB)

Šťavnatá a sladká guľka si ku iným líčka tuľká. Z lístia celý strapec kuká, odtrhla ho čiasi ruka. Hneď to každé dieťa pozná, lebo je to strapec … (HROZNA)

Visí pani bez slovka, žiari ani žiarovka. (HRUŠKA)

Na byľkách kvitnú biele kvety. Sladké plody nezapráši prach. Lúskaš si lúsky, dobre je ti. Len si nezmýľ fazuľu a … (HRACH)

Nemá hlavu jeden mladík bosý, má len klobúk, na nohe ho nosí. (HRÍB)

So slzami ho jedávame, a predsa nám chutí. (CHREN)

Chlpaté a celé hnedé, akoby to spalo v mede. Zelená dužina dnuká. Chyť to, chyť to, moja ruka! V ústach detí robí divy. Mama, kúp mi plody … (KIWI)

Keď má mäkké líčka, mám ju na muške. Začínajú pre nás hody na … (HRUŠKE)

Z jari bolo nežným kvetom, na konári zrelo letom. Dnes je pekné, guľaté, vy ho ochutnáte. (JABĹČKO)

V lese ju nájdete v červenej šatke, očká má privreté a líčka sladké. (JAHODA)

Maľované líčka malo, slniečko ich maľovalo. (JABLKO)

Vyzimená, vyhladnutá, bez kúsočka jedla, v naježených šatách chvie sa krásavica … (JEDĽA)

Koncom leta počuť Ivku: „Nože sa mi nakloň! Tvoje plody ochutnať chcem, daruj mi z nich … (JABLOŇ)

Na konáre, na vetvičky slnko sa jej vešia. Pri potoku ako rybár stojí tichá … (JELŠA)

Na košeli košeľa, keby sa tak zaodela, zostal by len malý hlúb ani nie pod jeden zub. (KAPUSTA)

Komu odseknú hlavu a krv netečie? (KAPUSTE)

V lese, kde je tôňa, rastie, pekne vonia. Zvončekami stále cinká malá biela … (KONVALINKA)

Rastie to na jabloni, a predsa sa to neje. (LIST)

Kde sa vzal – tam sa vzal, koberec, čo nik netkal. Pri belasej rieke leží a je krásny, zelený a svieži. (LÚKA)

Stojí v poli pníček, sem a tam sa kyvká. Na tom pníčku hrnček, na hrnku pokrývka. Pokrývka nespadne, kto mi to uhádne. (MAKOVICA)

Poznám dámu bledej pleti, má klobúčik s bodkami. Ľúbiť sa ju nevyplatí, otrávi vás bozkami. (MUCHOTRÁVKA)

Stojí žobrák pri ceste o jednej nohe, a vo vreci má tisíce. (MAKOVICA)

Sedí pani v chládku v červenom kabátku, vlasy sú jej na slnci, a ona je v chládku. (MRKVA)

Mám ja dáždnik bodkovaný, taký istý ako vlani. Pod dáždnikom svojim celý život stojím. (MUCHOTRÁVKA)

Prečo nosí medveď Miško kožušinu hnedú? Aby mohol vybrať včelám plný úlik … (MEDU)

Bodkovaný klobúk, pod klobúčkom nôžka, a tú nôžku nemôž obuť. Nože hádaj troška. (MUCHOTRÁVKA)

Kto ti dáva na jar potešenie, v lete ochladenie, na jeseň pochúťku, v zime teplo v kútku? (OVOCNÝ STROM)

Čím viac z toho zješ, tým viac z toho ostáva. (ORECHY)

Biele, modré aj ružové kvety hladká vetra van. Čo to vonia? Agát? Baza? Rozkvitnutý … (ORGOVÁN)

Čo páli a nie je oheň? (PŔHĽAVA)

Chválime dom dutý: Páli, ale chutí! (PAPRIKA)

Umelcom je ona veľkým, krásu, zdravie núka všetkým. Chodiť do nej je výhoda. Čo je to? Predsa … (PRÍRODA)

Chodí slnko po priekope, vyháňa sneh, na zem klope a v jej hrudkách lúčmi tká malé žlté slniečka. (PODBEĽ)

Žlté hniezda kvietkov z jari, rozsiate sú po chotári. Do každého kalíška nakukuje včelička. (PRVOSIENKA)

Lúka plná žltých hlávok, strapatí ju jarný vánok. Keď si zopár vláskov chytí, urobí z nich padáčiky. (PÚPAVA)

Pozerám sa na kríčky. Na nich v strapcoch perličky. Kyselkavé, nie sú zlé. Egreše, či … (RÍBEZLE)

Najprv šaty zelené, potom nosí červené, a keď už belasé má, s dobrou chuťou jesť sa dá. (SLIVKA)

Cez leto je košatý, v zime príde o šaty. (STROM)

Má len jednu nohu, ale veľa kolien. (STEBLO)

Je to tráva, a nie je to tráva. Krava z toho mlieko dáva. (SENO)

V záhradke na hriadke pri plote stojí, za slnkom sa obzerá. (SLNEČNICA)

Mám to rád so sestrou Majou, lahodný plod z teplých krajov. Guľatučká šuštička a na konci ružička. Osvieži to oboch nás. Otec kúpil … (ANANÁS)

Skoro ráno, ešte potme, o kôstky sa ježko potkne. Halúzkami naňho kyvká lekvárová slečna … (SLIVKA)

Plné bruško kamenia a červená suknička, jesene sú znamenia, keď si sadne do kríčka. (ŠÍPKY)

Sedí pani v kríčku v červenom ručníčku, na hlave má hrniec, plné brucho zrniec. (ŠÍPKA)

Rastie do výšavy kalich kolísavý. Vetríček ho prosí: „Daj mi kvapku rosy!“ (TULIPÁN)

Šesť lupeňov ako kalich hľadí pyšne do neba. Žlť, beloba, červeň kvetov vo vánku sa kolembá. Čo darujú ženám páni? Narcisy či … (TULIPÁNY)

Žaluď na tom strome býva, čo ho spása sviňa divá. Pod ním rastie veľa húb. Je to jaseň, buk či … (DUB)

Popri ceste rovné sviece jedným očkom ponad plece zažmurkajú na pole – vysokánske … (TOPOLE)

V potoku si nohy močí, dvíha z vody žlté oči. Pod lesklými listami žabka drieme od jari. (ZÁRUŽLIE)

Páli a oheň nie je, pichá a šidlo nie je. (ŽIHĽAVA)

Nebojí sa snehu, šíri radosť, nehu. Prvú krásu do vienka jari dá. Kto? … (SNEŽIENKA)

Biely kvietok z chotára, jari bránu otvára. Na byľôčke snežná vločka vo vázičke mamu počká. (SNEŽIENKA)

Na hlávočke čiapka hnedá, hlávka si ju z hlavy nedá. (ŽALUĎ)

> V tráve žijú, ver mi, muzikanti čierni. Cvrlikajú z lúčky celkom malé ..(CVRČKY)

> Na slnečnicovom kvete pasie sa, to iste viete. Líže nektár, ba aj peľ, veľký, čiernožltý … (ČMEĽ)

> Kto sa plazí popri skale, naplaší tam myšky malé, naženie strach kobylke, čo si sedí na byľke? (HAD)

> Vo vode vie dobre plávať, chodí však aj po zemi. Keď je v kŕdli veľmi gága a trepoce krídlami. (HUS)

> Nohy má lopaty, zobák má rohatý, páperové šaty. Vo vode sa mága a hovorí: „Gágá!“ (HUS)

> V potoku si oprať skúša biele pierka do vankúša. (HUS)

> Tamto letí hnedý chrobák. „Chyť ho, sliepka, otvor zobák!“ Aj mne mama často vraví, keď ma čímsi sladkým baví: „Zavri oči, otvor ústa, a dostaneš chutného …“ (CHRÚSTA)

> Jabĺčka si zbiera a slimáky tiež. Svetoznámy pichliač, náš záhradkár … (JEŽ)

> V júni, keď je tepla dosť, za šera v sad prišiel hosť. Plno ihiel a krok rýchly, skoro sme sa do rúk pichli. (JEŽ)

> Fučí, fučí, nesie horu, dogúľal ju k nášmu dvoru. (JEŽ)

> Ostré ihly, malé oči, pomaly si kráča tiež. V obrane sa v klbko stočí. Máte pravdu, je to … (JEŽ)

> Pyšný kráľ chodí v lese, na hlave strom si nesie. (JELEŇ)

> Nikdy nešije, hoc s ihlami žije. (JEŽ)

> Dobre by mu občas padlo rozhýbať si v nore sadlo. (JAZVEC)

> Jáj, čo je to? Malé je to, dobreže si pamätaj – na chrbáte horu ihiel, popichá ťa – pozor daj! (JEŽ)

> Stále nosí ihelničku, ale nikdy nešije. (JEŽKO)

> Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. (KOZA)

> Zrniečko vždy nájde v sade, na detičky počká. Je to mamka – sliepka a volá sa … (KVOČKA)

> Kto to stále kikiríka svoju pieseň strohú? Všetky sliepky a kurence stráži pyšný … (KOHÚT)

> Bol raz krásny biely dom, čosi čudné bolo v ňom. Ozval sa raz z neho zvuk: Ťuki, ťuki, ťuki, ťuk. Rozbil sa a čudo zlaté vyskočilo pápernaté! Či ho deti nepoznáte? (KURIATKO)

> Chodby vŕta, nie je v bani, koľko spraví, nevie ani, všetko robí bez nástroja, červy sa ho veľmi boja, kožúšok má hustý, krátky, nôžky sú mu za lopatky. (KRTKO)

> Keď som ešte veľmi malý, nechajú ma skákať, hrať, len čo trošku povyrastiem, už ma začnú zapriahať. (KOŇ)

> Je to vták, no nie je z lesa. Má hrebeň, no nečeše sa. Má krídla, no nevie lietať. Skoro ráno začne spievať. (KOHÚT)

> Usilovný baník sfáral pod zem, kde aj svoj byt mával. Len rukami holými vyryl chodbu do hliny. (KRT)

> Odíde a zasa príde. Bez, murára, bez tesára postaví si dom, pobýva si v ňom a po čase, hybaj zase, nechá pustý dom. (LASTOVIČKA)

> Kto obchádza kurín, chlievy? Kto sa húskam líška? Je to zlodej prefíkaný vlastným menom … (LÍŠKA)

> Kto si lieta, modré diaľky strihá, pred očami sa ti rýchlo mihá? Hosťom býva často u slniečka. Ktože iný … (LASTOVIČKA)

> Už je jar, už slnce svieti. Čierny vtáčik vzduchom letí. A za ním aj druhý, tretí … Už sú veru teplé dníčky. Prileteli … (LASTOVIČKY)

> Červený, na krovkách bodky, chrobák užitočný, krotký. Lezie po pršteku Lenke. „Neubližuj nikdy … (LIENKE“)

> Prvá stopa, druhá, tretia … V polotme jej oči svietia. Stopuješ ju – už si pri nej, nachytáš ju pri kuríne. (LÍŠKA)

> Za mladi sa plazím, dlho tak nežijem, sám sa ja pochovám a v hrobe nezhnijem. Po krátkom čase uvidíš ma zase, ako letím z hrobu v celej svojej kráse. (MOTÝĽ)

> Umýva sa, vody nemá, učeše sa bez hrebeňa. Sadne si mi na kolená a začne priasť bez vretena. (MAČKA)

> Ostré zúbky, dlhý chvostík, v komore sa tajne hostí. (MYŠ)

> Chodí nad nami hore nohami. (MUCHA)

> Živí sa z ničoho, lebo vyžiera iba diery. (MOĽ)

> Poza pníček, malinku, cestičku malilinkú bežia z lesa, bežia z krovia malilinký … (MRAVČEKOVIA)

> Kto pradie, a nikdy nič nenapradie? (MAČKA)

> Keď je malý, milo hrá sa, veľký mrmle ako basa, maliny zje hneď, potom líže med. (MEDVEĎ)

> Je to dravá šelma, ktorá v mene MED má. (MEDVEĎ)

> Podnájomník u nás býva, prichádza keď spíš. A ty možno ani nevieš, že sa volá … (MYŠ)

> Lieskovce sú v poli, v pivnici je skrýša. Na slaninku chodí ku nám malé … (MÝŠA)

> Dlhé fúzy, ostré drápy. Sivú myšku raz-dva lapí. (MAČKA)

> Strýko ľahol na pohovku, zaspal hneď pri druhom slovku. Lezie mu do nosa, ucha nezbednica malá … (MUCHA)

> V lese žijú v takom kopci, pekne spolu ako v obci. Šikovný hmyz, neboja sa žiadnej práce. Sú to pracovité … (MRAVCE)

> Maľovaná knižka letí na kvetovú stráň. Tá knižočka, milé deti, má len párik strán. (MOTÝĽ)

> Poletuje nocou tmavou, cez deň visí dolu hlavou. (NETOPIER)

> Myš, čo v noci vonku lieta … Aký je to zver? To vie predsa každé dieťa. Je to … (NETOPIER)

> Na kravičku sadne rád, najmä keď má veľký hlad. Cicia krv, vtom krava, zrada, pľasla chvostom na … (OVADA)

> Rada chodí včelám na med, ona sama má iba jed. „Ľudia pozor! Vaše nosy rady šteklia malé … (OSY!)“

> Vo dne mlčí, v noci vrčí. (PES)

> Korunu má, nie je kráľ, perie sťa by maľoval. Z chvosta krásny vejár spraví, napasie sa čerstvej trávy. (PÁV)

> Stráži dom a nemá pušku, zbadá letieť každú mušku. (PES)

> Je to majster v tkaní siete. Ako iste, deti, viete, muchám tých nití nasúka. Ony sa boja … (PAVÚKA)

> Každý mu to prepáči, že všade pchá rypáčik. (PRASIATKO)

> Havká, havká, hryzie kosti, aj na mňa sa občas zlostí. (PES)

> Ktoré zviera má oči na chvoste? (PÁV)

> Krúti sa, pod nohami moce sa. Ak ho ľúbiš naozaj, chlieb mu veru nedávaj! Daj mu veľkú kosť, nebudeš mať starosť. (PSÍK)

> Abraka – dabraka, veru je to tak – klepietkami vlnky strihá spiatočnícky … (RAK)

> Vie strihať, no nevie šiť, v čistej vode musí žiť, keď chce bežať – cúva, pod kameň sa vsúva. (RAK)

> V mokrom zámku žije panna, peniažkami posypaná, nikto nič tej panne, nepredá však za ne. (RYBA)

> Kto to pláva v zátočine, v tej najväčšej hlbočine? Pláva sem a pláva tam, plutvou máva púpavám. (RYBKA)

> Som krajčírom dobrej módy, nožnice mi trčia z vody. Ja nešijem z ovčej vlny, ale strihám vodné vlny. (RAK)

> Najväčší silák som, unesiem vlastný dom. (SLIMÁK)

> Pomaly si chodí bosý. Chalúpku so sebou nosí. Nerobí to nikdy inak. Uhádli ste! Je to … (SLIMÁK)

> Po smetisku nohou hrabe, žitko hľadá, možno mak. Keď vajíčko v hniezde znesie, zaspieva si kotkodák. (SLIEPKA)

> Má 4 dlhé nohy, niekedy aj 2 krátke parožky, má aj krátky chvost, nabehá sa v lese dosť. (SRNEC)

> Ktorý beznohý sa škriabe na strom? (SLIMÁK)

> Kade letím, sama si svietim, lampa som malá. (SV. MUŠKA)

> Nevraví, repetí, ešte nikto neprišiel, už o ňom klebetí. (STRAKA)

> Je sťa malý koník. Nie, to nie je poník. Žerie bodľač, robí „hík“, pracovitý … (SOMÁRIK)

> Čiernožltý ako osa. Dám ti radu, veru, boj sa hmyzu, čo vrndží sťa rušeň. Viem, že vieš, že je to … (SRŠEŇ)

> Sivú srsť má – nie je vlk, dlhé uši – nie je zajac, kopýtka – a nie je kôň. (SOMÁRIK)

> Vo dne spáva, večer vstáva, keď po hore letí, na cestu si svieti. (SV. MUŠKA)

> Pomaly sa k lesu vlečie, večera mu neutečie. Už mu na ňu tečú slinky, má plný dom huspeninky. (SLIMÁK)

> Jarnú pieseň krásnu nôti. Zavše zlietne pod oblok. Oráč, daj sa do roboty! Spieva zrána … (ŠKOVRÁNOK)

> Stojí domček maľovaný, vnútri zlatom vykladaný, prilož ucho zo strany, počuješ hrať organy. (ÚĽ)

> V kvietkoch bzučí a peľ zbiera bystrá, pracovitá … (VČELA)

> Skáče z výšky bez padáka, a nič sa jej nestane. Behá sem – tam po haluzách, nájde šušku – zastane. (VEVERIČKA)

> Keď sa pustí do orecha, len škrupinku z neho nechá. (VEVERIČKA)

> Ryšavé jak líšky, skáču dolu z výšky a od stromu po strom kormidlujú chvostom. (VEVERIČKY)

> Bzučí cestou na stý kvet, do košíčka zbiera med. (VČELA)

> Keď nadchádza chladný čas, na drôty si sadne zrána. Krákoravý čuť jej hlas. Ktože je to? Čierna … (VRANA)

> Vysoký stromček, v stromčeku domček. Chvostíkom kýva tá, čo v ňom býva. Oriešky hľadá, lebo ich rada. (VEVERIČKA)

> Keď má ten hmyz veľký smäd, sadne na ružu a kvet. Pije nektár, robí med, no v žihadle má aj jed. (VČELA)

> Sadá zľahka na trstinu, na pálku aj trávu inú. Krídelká má, nie je ťažká. Pri vodičke lieta … (VÁŽKA)

> Má väčší chvost ako celé telo, nikdy to zo stromu nezletelo. (VEVERIČKA)

> Šesť nôh má a po hlave chodí. (VOŠ)

> Prečo jedno dlhé uško sedí ako pajác? Prosí trochu ďatelinky, veď je predsa … (ZAJAC)

> Prečo bocian zdvihol nohu, prečo sklonil hlavu? Lebo zazrel čupieť v tráve zelenkavú … (ŽABU)

Má pätoro duší. Štyri letia o dušu, piata v kufri čuší. (AUTO)

Z Bratislavy do Senca vezie čosi mládenca, vezie mnohých ľudí na ich dlhej púti. Na kolesách cesty kus prejde rýchly … (AUTOBUS)

Cestou k mestám, cestám k lesom beží kolo za kolesom. Bežia naraz, zvon im zvoní, jedno druhé nedohoní. (BICYKEL)

Majka šliape na pedále, dve kolesá letia stále, frčia rýchlo z kopca. Je to dar od otca. (BICYKEL)

Od dediny k dedine beží nitka. Ľudí k sebe viaže, ale zmotať nitku do klbôčka, nikto nedokáže. (CESTA)

Otec s dcérou, so synom po vode veslujú v ňom. Nebojí sa vody, vĺn, je to veľmi dobrý … (ČLN)

V strede mesta na ulici, chlap tam cvičí. Rozumu mať veľa musí, riadi ľudí, autá, autobusy. (DOPRAVNÝ POLICAJT)

Po koľajách beží, cinká, celým mestom je jej linka. V Bratislave nášho strýčka vezie rýchlo … (ELEKTRIČKA)

Za kolieskom dlhé rúčky nesú náklad potichučky. Nemá motor ani vláčik, musíme ho sami tlačiť. (FÚRIK)

Keď je prašná cesta, nepohnú sa z miesta, a keď sa ľad zatrblieta, každá ako strela lieta. (KORČULE)

Svetlá svietia, autá letia. „Po zebre choď, Katka! Tu je …“ (KRIŽOVATKA)

Krídla má tak ako sokol, veľký hrmot robí vôkol. Vezie ľudí v diaľ. Kto by sa ho bál? (LIETADLO)

Dve cestičky potichúčky bežia vedľa seba. Bežia obe po belobe natrúsenej z neba. (LYŽE)

Na rieke aj po mori brucho do vĺn ponorí. Keď po vode pláva, hojdá sa jej hlava. (LOĎ)

Mám zeme bez ľudí, rieky bez vody, mestá bez domov, hory bez stromov. (MAPA)

Šplechy-šplechy-šplech, mám len jeden breh, zato nenariekam, nezávidím riekam. (MORE)

Čo je v mori? Kto tam bol? Kto tam dlhšie pobudol? Aký stroj to ľudí nesie pod vodu, kde nikto nesmie? Aká je to paráda! Loďka pána Piccarda. Čo je to? (PONORKA)

Z lietadla vyskočil chlap, letí dole ako zdrap. Padá dole ako kameň, márna sláva, je s ním amen. Zrazu hop a letí k mraku. Už sa vznáša na ..(PADÁKU)

Hore, a či dolu, chodia stále spolu, nové, a či staré, chodia stále v páre. (TOPÁNKY)
Hnev ju nikdy nenaduje, hoci jazyk vyplazuje. Nikomu sa neprivraví, najpyšnejšie zohne hlavy. (TOPÁNKA)

Čo je vo dne plné a v noci prázdne? (TOPÁNKY)

Idú spolu dve sestričky, nedržia sa za ručičky. Jazyk majú, ten im treba, nie na cukor, nie na chleba. Pozerajú vždy na seba. (TOPÁNKY)

Po železe stále lezie, domky plné sebou vezie. Vedľa poľa, vedľa lúky, krúti kolesá opreteky. (VLAK)

Ide, ide po železe, dušu nemá, duše vezie. (VLAK)

Beží krajom i keď leje a hustý sneh chumelí, počasiu sa hlučne smeje, iba keď je v tuneli. (VLAK)

Vrtuľu má ako javor, áno, ale letí nahor. Vozí ľudí, balíky, vojsko z boja, z taktiky. (VRTUĽNÍK)

Na škrupine vzory krásne,
vyrobí si každý vlastné.
Peťkovi tiež jedno dám.
V košíku ich plno mám.
(kraslice)

Vo váze nám radosť robia,
žlté hlávky lúku zdobia.
Na jar rastú takmer všade,
v záhradke i vedľa v sade.
(prvosienky)

Kto ju má vo vrecku,
nemá tam nič.
(Diera)

Odíde a zase príde.
Bez murára, bez tesára
vystaví si dom,
pobýva si v ňom.
A po čase hybaj zase,
nechá pustý dom.
(lastovička)

Prišiel k nám hosť,
spravil nám most
bez sekery, bez dláta,
a predsa je pevný dosť.
(ľad)

Prišiel k nám biely kôň,
zaľahol nám celý dvor,
na každom kolíčku
nechal nám trošičku.
(sneh)

Neje a nepije,
bez farbičiek maľujem.
(mráz)

Ktorý tvor nikdy nešije a predsa veľkú zásobu ihiel máva?
(jež)

Keď sa otec tamto smeje a matka tam slzy leje: panna dcéra v také časy sedmorakej krásy oblieka si pásy.
Čo je to?
(Dúha)

Najtupším mečom ľahko ma pretneš, avšak žiadnej rany, znaku nenájdeš. Preťaté miesto naskutku scelie, keď sa zaťatý meč zo mňa berie.
(Voda)

Čo prejde suchou nohou cez najhlbší potok?
(tieň)

Znám ja takú paničku, čo má v sebe paličku.
Na hlavičke krasličku a červenú sukničku.
(mak)

Pod aký strom sa schová zajac, keď prší?
(pod mokrý)

Som číslo, čo prezradí,
koľké má stôl nohy,
môžete tiež spočítať,
všetky jeho rohy.

Z diaľky mám vzhľad stoličky,
čo má jednu nohu,
musíte ma postaviť
s tou nohou do rohu.
(štyri)

Podobám sa jedličke,
menom a aj vzhľadom,
tlačím sa len dopredu,
chcem stáť vždy pred davom.

Uhádnite, kto som ja,
vždy som iba sama,
z čísiel čo sú na svete,
som ja prvá dáma
( jednotka )

Toto číslo pozná každý,
veď ho máme na dlani,
stačí nám len sčítať prsty
a v tom nám nik nebráni.

Ale aj tak nemajú ho,
veľmi radi žiaci,
keď zjaví sa v žiackej knižke,
znak to o zlej práci.
( päť )

Hlavu mám vždy sklonenú
a na chvoste vlnu,
keď kúpim dve jednotky,
tašku mám už plnú.

Označujem jeden pár
a vtákom ich nohy
v akom počte na hlave,
majú kravy rohy?
( dva )

Deti sa mi posmievajú,
že ja mám dve brušká,
horné ako malý krúžok,
druhé ako hruška.

Zobrala som starý hrniec,
dám si ho na hlavu,
bude so mňa snehuliačik,
získam si tým slávu.
(osem )

Tucet nie je bežné číslo,
a z neho je ona pol,
kto uhádne koľko je to,
ako keby strelil gól.

Telo má sťa malá nula,
z neho chvostík trčí,
patrí medzi parné čísla,
za päťkou sa krčí.
( šesť )

Ľudia, tí mi často vravia,
že som šťastné číslo,
keď ma zväčšíš o jednotku
osem by ti vyšlo.
 
Vyzerám ako hokejka,
prečiarknutá v strede,
z prvočísiel do desiatky,
posledná som v slede.
( sedem )

Podobám sa na vranu,
čo vyletí z knižky,
zatrepoce s krídlami
a letí do výšky.

Pri pochode ulicou,
vždy je jeden stredný,
keď kráčate za sebou,
je zadný aj predný.
( tri )

Hoc som iba ako krúžok,
samá nemám hodnotu,
keď však stretnem iné číslo,
viem urobiť robotu.

Pri rátaní s takým číslom,
treba potom zreteľ brať,
že pôvodnú jeho veľkosť,
zväčším presne desať krát.
( nula )

Ja som číslo s bruškom hore,
dolu visí štetka,
keď mi bruško padne dolu,
bude zo mňa šestka.

Na orechu sedia vrany,
spolu je ich tri krát tri,
keď ich sčítaš, tak uhádneš,
naše číslo z tejto hry.
( deväť)

S Jankou som v nej sedela,
na tabuľu hľadela.
Doska z dreva, štyri nohy,
sedeli už za ňou mnohí.
(školská lavica)

Dobré srdce, múdre oči,
s úsmevom do triedy vkročí.
Naučí nás čítať, písať,
na všetko sa môžem spýtať.
(pani učiteľka)

Hrdo stojí v strede triedy,
na písanie slúžia kriedy.
Pred ňou stáť – to chce smelosť,
pre úspech tiež treba bdelosť.
(tabuľa)

Mám štyri nohy a štyri rohy,
nekráčam nohami, nekolem rohami.
Čo na mňa naložíš, musím niesť,
zo mňa žiješ a mne nedáš jesť.
Povedz moje meno, ak vieš!
(Stôl)

Kto do kostola volá a sám tam nikdy nejde?
(Zvon)

Nie je dieťaťom, a predsa ručičky má. Čo je to?
(Hodiny)

Nemá to úst a predsa veľa zubov má.
(píla)

Ani sa nezelenám, ani rastlinou nie som a predsa mnoho listov mám. Čo je to?
(kniha)

Nežije a predsa chodí, i človeka dobre vodí.
(Hodiny)

Nemá rúk a predsa silno bije.
(Zvon)

Vo dne pri svetle ma nevidíš, ale v noci potme ľahko ma nájdeš.
(mesiac)

Kedy má človek toľko očí, ako je v roku dní?
(2. januára)

Má veľké brucho a nohy nemá,
st nemá ona, no nie je nemá.
Kobylka sa na nej nosí,
chvostom ju poháňa čosi.
(basa)

Keď to leží, mlčí to,
keď to pohneš, zvreští to.
(reťaz)

Visí to a bije to, nôh nemá a ide to.
Ruky má a neje to, uhádni mi, čo je to?
(hodiny)

Vo mne je tma, vonku svetlo.
Vonku zima, vo mne teplo.
Vonku teplo, vo mne mráz.
Kto vie moje meno z vás?
(kachle)

Každé slovo sa z nich skladá,
Abeceda ich má rada.
Keď sa na ne prvák díva,
Občas sa mu dáke skrýva.
(Písmená)

Modrá, čierna, žltá, biela,
v škatuľke je farieb veľa.
Keď za oknom dáždik padá,
v izbičke si kreslím rada.
(Pastelky)

Strihám nimi – jedna radosť.
Mamička má občas starosť.
Cvik-cvak doľava,
to je ale zábava.
(Nožničky)

Na poličke v noci stáva,
cez deň sa s ňou Janka hráva.
Krásne šaty, zlaté vlásky,
dostala ju isto z lásky.
(Bábika)

Často si z nej rada čítam,
večer ju od mamy pýtam.
Skrýva sa v nej krásny svet,
bez písmeniek jej však niet.
(Knižka)

Zelený, čierny, lipový,
do šálky mama pripraví.
Horúci je ešte, beda!
Odolať sa mu však nedá.
(čaj)

Vo fľaštičke vôňa býva,
v kúpeľni ju mamka skrýva.
Strekne si z nej trošičku,
vráti ju na poličku.
(voňavka)

Pred spaním ju mamka číta,
krásne sníčky ona víta.
Maľovaná, hrubá, tenká,
zaspal Samko, ba i Lenka.
(knižka)

Po kúpeli, navečer,
na seba ho oblečiem.
Žlté, biele, modré,
spí sa mi v ňom dobre.
(pyžamo)

Svieti, aj keď slnko zhasne,
na nebíčku žiari krásne.
Vôkol neho hviezdičky,
čo im horia tváričky.
(mesiac)

O všetkom sa mi v nej sníva,
ľahnem si,, keď sa mi zíva.
Perinkou sa prikryjem,
zúbky predtým umyjem.
(posteľ)

Na vankúšik si ho dám,
v noci nechcem spinkať sám.
Je môj nemý kamarát,
s hračkami ma stráži rád.
(plyšový macko)

Sedí celá rodina,
prišla jeho hodina.
Film si na ňom pozrieme,
veselo sa smejeme.
(televízor)

Sladkých odmien je v nej veľa,
zaraz je už v brušku celá.
Ako darček ti ju dám,
nie že ju zješ celkom sám.
(bonboniéra)

Keď to rozdvojíme,
nič to nerozdvojí,
ale keď to spojíme,
všetko rozdvojíme.
(nožnice)

Žltý plameň jasne žiari,
ale beda – oheň páli!
Keď ju sfúkneš, vidíš dym,
za svetla však nezaspím.
(Sviečka)

Bodkovaný klobúk,
pod klobúkom nôžka
a tú nôžku nemôž´ obuť,
nože hádaj troška!
(Muchotrávka)

Koľajniciam patrí vlak,
Cestám auto, nákladiak.
Čo sa však na vode plaví?
Z paluby ťa každý zdraví.
(Loď)

V noci lieta, cez deň sníva,
V jaskyniach sa rád on skrýva.
Spáva hore nohami,
Zahalí sa krídlami.
(Netopier)

Čo mamička pripravila,
v parku na ňu položila.
Obed, koláč, chutný čaj,
letný piknik, to je raj!
(deka)

V pekný deň nám z neba svieti,
v lete teší všetky deti.
Jeho lúče krásne hrejú,
kvietky sa už naňho smejú.
(Slnko)

Kučeravý obláčik
na lúke sa pasie.
Rožtek vedľa rožteka
na hlave mu rastie.
(Baranček)

Po hore chodilo, nešuchlo.
Po vode chodilo, nečľuplo.
(Slnko)

Čo môže byť aj v prázdnom vrecku?
(Diera)

Hádaj, ktorý vták nosí stále frak.
(Straka)

Mäso, mlieko, maslo, pivo, broskyne,
schovali sa do studenej jaskyne.
(Chladnička)

Zakráda sa potichúčky,
poza lesy, poza bučky.
Keď mesiačik v noci svieti,
zavíjaním straší deti.
(Vlk)

Na stene ruka zobrazí
v šere svetla obrazy.
Má však divnú záľubu,
často robí: „Bu, bu, bu!“
(Tieň)

Na ihrisku pri dome
či u babky na strome,
keď slniečko vonku svieti,
hojdajú sa na nej deti.
(Hojdačka)

Štyri labky, veľké oči,
do vodičky rýchlo skočí.
Počuť ju už od jari
kvákať v našom močiari.
(Žaba)

Plný tanier s bratom zjeme,
že sú zdravé – dobre vieme.
Červených je presne päť,
nedozreté vrátim späť.
(čerešne)

Hlávka z trávy vykúka,
spod brezy i spod buka.
Tenká stonka, žltý kvet,
rozveselí letný svet.
(púpava)

Skáče s nami veselo,
hrať s ňou sa nám zachcelo.
Kopni do nej, hoď ju, chyť,
stačí ju len zakrútiť.
(lopta)

V lete, to je zábava,
kto prv ďalej dopláva?
S vlnkami sa ja hrám rád,
s vodičkou som kamarát.
(bazén)

Veľké ušká, ňufák malý,
radi by sme sa s ním hrali.
Je tiež symbol Veľkej noci,
mrkvičku zje bez pomoci.
(zajac)

Navrchu červená, vo vnútri biela,
zahryznúť by som sa do nej chcela.
Na chlebík ju dostanem,
trošku štípe – to ja viem.
(reďkovka)

Z prútia upletený býva,
plno dobrôt sa v ňom skrýva.
Na piknik ho zoberieme,
obrus pod ním rozprestrieme.
(košík)