Ľad je ako taká kukla,
tvrdá, studená.
Počas zimy
v nej je bystrá
voda schúlená.

Tam už tichá
iba čaká.
Čaká do jari,
kým sa z kukly
nerozbehne
potok bujarý.

František Rojček
Vtáčia Hostina

V záhrade sa začína
zimná vtáčia hostina.

Do krmítka deti dali
čo po dvore pozhŕňali.

Na jar vtáčky do kríčku
dajú deťom pesničku.

Ľubica Kepštová
Tajomstvo

Čo šepkajú chladné rána
spiacim vtákom na fontánach?
Možno básne…
V štíhlej veži
z rozhojdaných zvonov sneží.
Anjeli si perú blúzky,
vešajú ich na halúzky.
Je ich desať, potom sto,
priniesli nám tajomstvo.

Čižmička
Ahoj! Ahoj! Mikuláš!
Hračky, čokoládu máš?
Orech, cukrík maličkí?
Jabĺčka aj hruštičky?
Máme čižmy čistučké.
Iný hľadá v papučke:
Karamelky, čo má rád.
už sa na ne bude smiať.
Ledva zídu z postelí,
osmelia sa nesmelí,
rozihrajú veselí.
Á, darčeky pre všetkých!
Zmenia dážď, sneh na prepych.
Šťastie vhuplo do duší.
Nikto ho dnes neruší.

Snehuliak
Kde sa vzal, tu sa vzal
Na záhrade ráno stal
Čiapku sivú, hlavu krivú
A fajku vám v ústach mal
V košielke, neborák
Čože je to za panák
Zasmiala sa mladá chasa
Jáj veď je to snehuliak.
Hopsa sa kamarát
Poďže sa ty s nami hrať.
Hádzať sniežkom, dolu briežkom
veselo sa sánkovať.

Ako prichádzajú Vianoce
B. Čulmanová
Čo to tu tak krásne vonia?
Zvončeky nám nocou zvonia.
Snehuliakom dáme nosy
z mrkvičky – to dnes sa nosí.

Poletuje sniežik biely,
ozdobí nám stromček celý.
Na vrcholci hviezda svieti,
radujú sa všetky deti.

Koledu si zaspievajú,
malý božtek mamke dajú.
Upečie nám perníčky
pre veľkých i maličkých.

Dedko Mrázik nocou letí,
pozdravuje všetky deti.
Na streche už dupoce,
prinesie nám Vianoce.

Mama pečie
Ján Turan
Zima ide zďaleka
belostná a čistá.
Mama pečie, vypeká,
na Vianoce chystá.

Medovníky, koláče
deťom za koledu.
Na Vianoce k domovu
všetky cesty vedú.

——-
Čo to cinká, čo to zvoní,
čože je to za krása?
Zvoní zvonček a náš stromček
v celej kráse jagá sa.
Celý žiari, celý svieti.
Pozdravme ho piesňou deti!
No my nielen spievať vieme,
a čo vieme, rozpovieme.
Ja viem spraviť z kociek hrad.
Ja v autíčku pretekať.
Ja sa učím autoznačky.
A ja z knižky Čačky – hračky.
Našu školu radi máme,
a keď treba, pomáhame.
Keď sa s pastelkami hráme,
vždy po sebe upraceme.
Obliecť sa už vieme sami
a jesť nielen lyžicami.
Všeličo sa naučíme,
no a radi pocvičíme.
Za potlesk vám ďakujeme,
my toho aj viacej vieme,
hneď vám to aj predvedieme.

Traja svätí králi
Išli raz traja svätí králi z Východu
a pýtali sa v každom meste:
“Kadiaľ sa dostaneme do Betlema,
neviete deti o tej ceste?
 
Nevedeli to mladí ani dospelí,
tak králi putovali ďalej krajom
a sledovali jednu hviezdu zlatistú
s pôvabnou jasnou, ligotavou žiarou.
 
Keď hviezda zastala, kde Jozef prebýval,
tak vstúpili dnu putujúci králi.
Bučala tam kravička, dieťa kričalo,
nuž mu tí svätí králi zaspievali.

Vianočné trhy
Heinrich Heine
Sú vianočné trhy, sú vianočné trhy,
nakupujte prví, nakupujte prví,
kúpte darček niekomu.
Kominári – trpaslíci
nosia šťastie do domu!
Tieto malé bytosti,
verte, tam i tu
všetky ľudské starosti
metlou zametú.
Už len dnes ich máme, sú vianočné trhy,
nakupujte prví, nakupujte prví.

Mrákava sa pohla sivá,
bielym snehom zem zakrýva.
Svet pod mračnom otmavieva,
uspávanky vietor spieva.
Hú-ú-hú, hú-ú-hú….

Ale zima vraví zemi:
Neplač, to sa všetko zmení.
Zabudneš na stromy, kvieťa,
ako dieťa uspíme ťa.
Haj, haj, haj, haja, haj…

Janko Matuška

Dnes nám bude ako v básni,
ktorej každý rým je krásny.
Sneh tú báseň vystelie.
Vyskoč aj ty z postele.

Veď nás všetkých zima láka,
láka, ale nenaľaká.
Beda, keby chýbali
medzi nami šibali.

Vietor bielu duchnu pára,
do detí však nezapára.
Daj sa s nami do behu
za rozprávkou zo snehu!

*****

U nás taká obyčaj -
Snehuliačik, nepi čaj!
Čaj piť, to je roztopaš.
Potom sa hneď roztápaš.
Zmizne hlava, zmizne brucho.
Samozrejme nos aj ucho.
Jednoducho – keď čaj v tebe dlho ločká,
čo zostane z teba? Vločka?
Kdeže! Iba rozprávočka!

*****

Guľa, guľa snehová,
vločkami posypaná!
Guľa sa nám skotúľala,
všetky vločky roztratila,
urobila bác!

*****

Koho volá snežná ríša?
Kvôli rýmu najprv Riša.
Aha, ako skáče Gaba.
A potom vraj – slabá baba!
Oziaba nás?
Neoziaba!
Každý túži, aby lúč
ešte dlho jarne hrial.
Milý tato, len sa uč!
Tak vyzerá karneval!

*****

Vietor bielu duchnu páral,
ale do nás nezapáral.
Skončilo sa páranie.
Nepadá sneh na hranie.

Bolo nám tu ako v básni,
ktorej každý rým je krásny.
A zrazu je po básni.
len ty, úsmev, nezhasni.

Teraz iných zima láka,
láka, ale nanaľaká.
Iste prídu šibali,
ktorí tu dnes chýbali.

Rozprávke je bim-bam koniec.
Prečo nezvoní však zvonec?
Nie je zvonec, hoci bol.
Na cencúľ nám zamrzol.

Básničky z knižky Snehuliaci od Vlada Bednára a Tomáša Janovica

Ani už tichšie padať nemôže,
ako dnes padá.
Čo to k nám ide. Bože, prebože,
kto nás to hľadá?

Rozprávka plachá ako zvieratko
opodiaľ stojí.
Chcela by sa nás dotknúť úkradkom
aj sa nás bojí.

Ani už tichšie snežiť nemôže,
ako dnes sneží.
Ide k nám záprah, Bože, prebože.
V tenučkej spieži.

Cez dávne detstvá snehom zapadlé
blizučký vzdychu.
Sneží. A my ako v zrkadle
Vidíme v tichu.

Padaj, sniežik, padaj,
nech ťa máme veľa,
nech sa pretekáme
s vetrom ani strela.

Padaj, sniežik, padaj,
na lúky a stráne,
pretože my s tebou
veľké plány máme.

Snehuliačik

František Rojček
Snehuliačik šepol mame:
“Som rád, že sa radi máme!”
Sme stvorení pre nehu,
hoci sme len zo snehu.

Bielizeň

František Rojček
Pani Zima bieli zem,
spúšťa na ňu bielizeň.
Bielizeň je náročky
postrihaná na vločky.
Na zemi sa vločky spoja -
do prikrývky, do závoja.

Svätý Mikuláš

Štefan Moravčík
Mikuláš sa raduje –
fujavica zaduje,
odnesie ho kúsok ďalej,
prinesie on našej malej
mandarínky, čokoládu,
čačky-mačky na parádu,
všelijaké nové hračky.
Sníva o nich postojačky.

- Zaduj víchor! Vločky splaš!
Nech už je tu Mikuláš!
Ľavá nôžka, pravá nôžka,
nakuknem mu do batôžka
a pomôžem vybaliť.
Zaplníme celý byt!

Priateľský chodníček

Štefan Moravčík
Sneh padá bez rečí.
Nemňauká. Nemečí.
Nepiští. Nevýska
ako zlé vetriská.

Čo káže december?
- Lopatu, chlapče, ber
a urob si na bielom
chodník k dobrým priateľom!

Sneží, sneží

Štefan Moravčík
Sneží, sneží, sneh sa sype,
nezatváraj, mráz nás štípe!
Milana, Dušana
spoznáš podľa pišťania.

Keď som išiel od Magdule,
stúpal som jej na snehule,
búchali, čľapkali,
sivé očká plakali.

Sivé očká, čo plačete,
na lyžiach ma predbehnete!
Vykríkne víťazne,
kto zo snehu vyviazne.

Fúka vetrík

Ladislav Kvasnička

Fúka vetrík, pofukuje,
fúka, mechy naťahuje.
Fúka vetrík, fú, fú, fú,
teplo je len v kožuchu.
Fúka, fúka cez strnisko.
zima je už celkom blízko.

Fúka vetrík, fučí, fičí,
poskakuje po ihličí.
Má náladu bujarú,
cifruje na fujaru.
Fúka, fúka, pofukuje,
zafičí – a zima tu je.

Ufňukaný cencúľ

Ľubica Kepštová
Cencúľ zas presmoklil celú noc:
včera mu narástol dlhý nos.
Na zlosť je takáto robota,
keď tečie cencúľom z chobota.

Hviezdonos

Ľubica Kepštová
Kto to výska nad strechami?
Vari ide o únos?
To pehavú lietavicu
chce dobehnúť Hviezdonos.

Keď ju chytí, bude snežiť,
uštipne ju na líce.
A v tej chvíli začnú spievať
všetky deti z ulice.

Vločka

Padla z neba biela vločka,
namočila Hanke očka,
prečo Hanka, prečo plačeš,
zdá sa, že ty plakať nechceš.

Nechcem, je to slza sladká,
tá neštípe, ale hladká,
roztopená vločka snehu,
dala môjmu očku nehu.

Snehuliak

Na dvore sa hrajú deti,
je ich veľa, ako smetí,
stavajú tam snehuliaka,
snehobieleho panáka.

Na hlavu mu hrniec dali,
aký nosia bieli „králi“,
tam kde má nos, tam je mrkva,
vysušená, taká scvrklá.

Oči to sú dva uhlíky,
uhlie tvorí aj gombíky,
v ruke drží veľkú metlu,
odoláva zime, vetru.

Padla hviezdička

Padla biela hviezdička,
z pochmúrneho nebíčka,
hviezdičiek je veľmi veľa,
krajina je celá biela.

Prikryli už polia, lúky,
celý kraj je ako z múky,
je tam dobrá sanica,
z kopca letí Zlatica.

Usmieva sa slniečko,
poteší nám srdiečko,
teraz ale treba mráz,
by nebolo blato zas.

Snehobiela krajina

Snehobiela krajina,
roztrhla sa perina,
roztrhla sa meluzíne,
tá nám plače na komíne.

Vyšla z domu Anička,
sčervenali jej líčka,
sčervenali, bo je zima,
Anka si to však nevšíma.

Na kopci

Na kopci je veľa deti,
prvý, druhý a aj tretí …
Spúšťajú sa z kopčeka
bieli sú jak od mlieka.

Je tu veľká sanica,
majú červené líca.
Je im všetkým veselo,
keď tu zrazu zaznelo:

„Postavte si snehuliaka,“
nad hlavou im škrieka straka,
preletela ponad rolu,
dnes má ale veľkú smolu.
Deti chcú sa sánkovať,
nie snehuliaka stavať.

Hladný zajačik

Lesom beží zajačik,
má od snehu „ňufáčik“.
Od hladu je celkom slabý,
a bolia ho už aj laby.

Vbehol Hanke do záhrady,
našiel v nej dva kaleráby,
ostali tam od jesene,
možno mu to hlad zaženie.

Straka

Sedí straka na plote,
rozmýšľa o robote,
musím predsa niečo robiť,
lebo budem musieť prosiť,
vyjdem tak na žobrotu,
keď nenájdem robotu.

„Škreky – škreky, keď je zima,
nikto vtákov si nevšíma“.
Ale straka čo tak škriekaš,
veď sa neboj, zimu prečkáš,
pozri, deti z našej školy,
dnes na školskom dvore boli.

Postavili vtáčie búdky,
nasypali tam lahôdky,
aj pre teba niečo dali,
pri tom všetci sa ti smiali.

Hovorili, že tá straka,
stále iba hlasno kráka,
s ničím nie je spokojná,
frfle a je lenivá.

Ochrancovia prírody

Padá, padá hviezdička,
dolu na zem z nebíčka,
je studená, bo je z ľadu,
v lese zima, doba hladu.

Trbliece sa v lúčoch slnka,
po chodníčku ide srnka,
ku kŕmidlu hľadá cestu,
je to smerom k nášmu mestu.

V kŕmidle je veľa sena,
ovos, jačmeň aj semená,
dobrí ľudia to tam dali,
by zvieratká hlad nemali.

Ľ. Podjavorinská

Takže teraz spoza kríkov
ide len šesť trpaslíkov.
Jeden v snehu stratil bradu,
preto zostal celkom vzadu.

Po chodníku, po ulici
idú piati trpaslíci.
Hmýria sa a víria,
odrazu sú štyria.

Troch už doma doktor čaká,
budú stavať snehuliaka.
A posledný stojí tam
v bielom snehu celkom sám.

Smutno mu je, štípe mráz,
preto povie sedem ráz:
„Abradabra, edenbeden!
A už ich je opäť sedem!

A okolo, ajajaj,
zasnežený, biely kraj,
detí veľa, hŕba celá.
Sánky, lyže, korčule
v ruke držia premilé.

Biely sneh
Bolo snehu, bolo kriku,
pod oknami na chodníku.
Hulákali veľkí, malí
a sneh zhora len sa valí.
Plné uši kriku mám,
chcel by som byť chvíľku sám.
Postavím si snehuliaka,
takého, čo nehuláka.

Na sanici
Belejú sa stráne snehom,
letia sánky dolu brehom.
Na sanici detská chasa
od radosti výska, jasá.
Na úbočí vedľa kriaka,
robia deti snehuliaka.
Všetci majú rumeň v líci,
je zdravé byť na sanici.

Biely sniežik
Biely sniežik poľahučky
vygumoval polia, lúčky,
niet čo trhať, niet čo kosiť,
svet je sťaby čistý zošit.

Zima
Vonku padá sneh.
Mám ho plný mech.
Natiahnem si baranicu,
vysypem ho na sanicu,
čo je vyše striech.

Vonku padá sneh,
pozakrýva breh.
Spravím z neho snehuliaka,
nech k sanici deti láka
a rozdáva smiech.

Hejsa, hojsa, hoja, haj,
sneh zasype celý kraj,
napadá aj na lúčky,
na školu, na Martušky,
aj na domček Milanky,
spraví z vločiek korálky,
cencúľový zvon, cingi, lingi, bom!

Biela zima Mária Rázusová – Martáková
Skočil vietor po vysokú oblohu,
doteperil ťažkú chmáru v batohu.
Polietal po kraji trošku,
potom spravil dieru v rožku
a rozkázal: „Von sa, páper, veselo!
Pokry zem a premaľuj ju na bielo!“

Sánkovačka
Už sú biele briežky,
chystajú nás smiešky.
Smiešky, smiechy, smiešiská,
vetrisko nás potíska.

Verabože,
sneh sa kĺže,
taký ako maslo je,
prídeme si na svoje.

Rieka v zime
Tetka rieka-umelkyňa
čipky pletie vyše mlyna.
Kričia na ňu holé kríky:
„Chceme z čipiek golieriky!“

Rieka nedbá na krikľúňov.
„Prikryte sa bielou huňou!
Padá sniežik poriadne
za goliere parádne!“

Snehuliak
Snehuliak si prosí,
dva mrkvové nosy.
Vari chceš byť dvojnosý?
To sa predsa nenosí.
Ale čo by, ale čo by,
budem tatko.
Jeden nos chcem do zásoby
pre maličné snehuliatko.

Sneh
Zapadne kraj bielym snehom ,
púšťame sa dolu brehom,
hurá, s vetrom opreteky,
mihajú sa čierne smreky,
zamihá sa v očiach svet,
to je cesta, to je let!
A čo, ak aj padnem raz!
Keď narastiem spravím skúšky
na vodičský preukaz.

Zima
Prišla Zima, babka Zima,
prišla pani Meluzína.
Fučí vietor, fúka
je tu Zima skúpa.
A snehu je neúrekom
ako sladkej kaše s mliekom,
vonku je zima, vonku je mráz,
spite kvety, zimy je čas.
Sneh

Rozfúkal sa severák,
roztrhol nad nami mrak.
Zamrzli mu slzičky,
vločky sype na kríčky.
Jedna malá slzička
aj mne spadla na líčka.