Až mi z toho smutno býva,
že týmto dňom budem kývať.
Že prídem o rána v daždi,
kým do práce beží každý
a s cudzími svoj čas trávi,
pri mne sú tí moji praví…
Ja sa pod perinou schúlim,
svojich drobcov pevne túlim.

Bojím sa, čo príde potom,
keď mi za škôlkarskym plotom
drobná rúčka zakýva…
Ako budem zakrývať,
že tam plačem ako malá
a že by som všetko dala
keby aspoň tento raz
vedela som vrátiť čas?

Je mi jasné, že to nejde,
že ma ten splín časom prejde.
Vlastne sa už môžem tešiť,
čo nového budem riešiť.
Besiedky a divadielka,
isto budú sláva veľká.
A rozkošné kresbičky,
dojmú srdce mamičky.

Milé moje kamarátky,
čas materskej vám bol krátky?
Odporúčam všetkým vrelo
nezúfať a priznať smelo,
že ten život rýchlo letí
a kronika našich detí
novú stranu otvára:
Máme doma škôlkara!

(Z knihy Príbehy a básničky pre úžasné mamičky)

Mäkké i sa s ypsilonom
pochytilo v šarvátku,
ktoré z nich je dôležité
v slove, vete a riadku.

I s bodkou sa stále chváli,
že mu patrí viacej slov,
tvrdé y sa môže hanbiť,
nech si zalezie pod stôl.

Ypsilon mu odpovedá:
“Ty si iba hlúpe i.
To ja som ten dôležitý,
aj vybrané vravia mi.”

Interpunkčné znamienka

Dĺžeň, mäkčeň, bodka, vokáň
zaránky si vraveli,
že si spravia dovolenku,
lebo ju vraj nemali.

V tej chvíli však všetky slová
boli ako choré,
nik nevedel, čo to číta,
všetko bolo popletené.

Vidim, ze to postihlo
aj tieto moje riadky,
nech sa snazim akokolvek,
ozaj maju sviatky.

Vratte sa s5 a my na vas
prestaneme zabudat.
No konečne, slávna sláva!
Slov normálnych bude iba pribúdať.

Katarína Horečná

Palec cvičí hop, hop, hop (kmitanie palcom)
a malíček skok, skok, skok. (kmitanie malíčkom)
Ukazovák sem i tam. (ukazovákom do ľava a do prava)
Všetky prsty cvičiť mám. (kmitanie všetkými prstíkmi)

Ja pred každým písaním,
vždy sa pekne postavím. (postaviť sa, vystrieť chrbátik)
Ruky treba rozcvičiť,
na písanie pripraviť. (krúženie pažami)
Od ramena cez lakeť, (krúženie ramenom, lakťom)
k dlaniam a tak prstov päť. (krúženie zápästím a všetkými prstami)
Každý prst je dôležitý,
tak na neho nezabudni. (počítať všetky prsty)

1, 2, 3, 4, 5 (prsty oboch rúk ukazujú počet)
rozcvičíme prsty hneď. (kmitanie prstov)
Zatočíme, zamávame (krúženie v zápästí, zamávanie)
a písmenka do zošita ukladáme. (otrasenie rúk)
Všetky moje prsty (rýchle otváranie a zatváranie prstov)
schovali sa v hrsti. (do dlane)

Raz sa prsty hádali, akú prácu konali.
Palec ten je silný … (kmitanie palcom)
Ukazovák pilný … (kmitanie ukazovákom)
Prostredník je najdlhší … (kmitanie prostredníkom)
Prsteník je najkrajší … (kmitanie prsteníkom)
Malíček je najmenší … (kmitanie malíčkom)
Rúčky, rúčky, ručičky, máte pekné prstíčky. (kmitanie všetkými prstíkmi)
Máte pekné dlane, zatlieskajme na ne. (potlesk)

Každá rúčka má prstíčky, (rýchle kmitanie prstami)
zovrieme ich do pästičky. (zavretie prstov do dlane)
Zaklopeme na vrátka, (poklopanie do lavice)
a to bola rozprávka krátka. (potlesk)
Každá ručička mám prstíčky, (rýchle kmitanie prstami)
zovrieme ich do pästičky. (zavretie prstov do dlane)
Bum, bum na vrátka, (poklopanie do lavice)
to je rozprávka krátka. (potlesk)
Ručičky sa spolu hrajú, (prepletanie prstíkov)
roboty sa neľakajú, (krúženie v zápästí)
bum, bum na vrátka, (poklopanie do lavice)
to je rozprávka krátka. (potlesk)

Palec, ukazovák, prostredník, prstenník, malíček, (krúžime všetkými prstami)
to je našich pomocníkov päť. (výskok, krúženie pažami)
Palec, ukazovák, prostredník, prstenníček, malý prst, (ukazujeme jednotlivo všetky prsty)
keď ich zovriem, vznikne hrsť. (zavretie prstov do dlane)
Čo máme v hrsti? Samé prsty!
Básnička na prípravu pred písaním

Pozor, žiaci prváci! (očný kontakt s učiteľom)
Čo robíme pri práci?
Zošit mierne nakloníme (nakloniť písanku)
a rovno sa posadíme. (vyrovnať chrbátik)
Oba lakte musia na lavici byť, (položiť lakte na lavicu)
nechceme predsa nosom do lavice ryť. (odmerať si vzdialenosť tváre od písanky)
A chodidlá, kde ich máš?
Na zemi ich vyrovnáš. (položiť nôžky na dlážku)
Básničky na relaxačnú pauzu počas hodiny

Nohy chodia, behajú (beh na mieste)
a pritom sa striedajú. (beh na mieste)
Ľavá, pravá, ľavá, pravá. (dvíhanie príslušnej nohy)
Nepotknú sa so mnou, sláva! (spojené poskoky s rukami nad hlavou)

Cvičme, cvičme (hmity zohnutými pažami)
každú chvíľu, (hmity s vystretými rukami)
naberajme novú silu. (krúženie rukami)
Maláci aj veľkáci, (drep – vstyk)
raz z nás budú siláci. (poklus na mieste)
Vysoko je slnko, (vytiahnutie sa na špičkách rukami k slnku)
hlboko je zrnko. (drep)
A cez rieku most, (výskok do širokého stoja s upaženými rukami)
cvičili sme dosť. (výskok do stoja spojného)

Ika, fika, gymnastika. (rukami cvičiť smerom ku pleciam)
Zhlboka sa dobre dýcha. (krúženie oboma pažami)
Raz, dva, raz, dva, (pochod na mieste)
na poli je brázda. (podrep)
Po nej hopká jarabica (poklus na mieste)
a na konci otočí sa. (zatočenie)

Poďme zahnať únavu,
dajme ruky nad hlavu. (zodvihnúť ruky)
Smelo deti, smelo,
predkláňajme telo. (predkláňanie)
Poskočme si, drepy dva, (poskoky na mieste)
preč je naša únava.
Už sme z malej rozcvičky
svieži ako rybičky.

Cvičím, cvičíš, cvičíme (predpažiť, vzpažiť, upažiť, pripažiť 2x)
vždy to radi robíme.
Poskok raz a dva a tri, (deti poskakujú na jednej aj na oboch nohách)
kričať to sa nepatrí.
Drepy dva a tri a štyri, (deti robia drepy)
trošku sme si pocvičili.
Lietame sťa vtáčik malý, (napodobňujú lietanie)
v učení sa nám vždy darí.
Básničky na zmotivovanie detí, aby sa sústredili

Očká, očká pozerajte. Ušká, ušká počúvajte.
Rúčky, vy nič nechytajte a vy, nôžky, nešúchajte,
len ma pekne počúvajte.

Abraka-dabraka sim-sala-bim,
hlučného prváka na mušku premením.
Keď sa už utíšim, rovno sa pozriem.
Už som samé ucho, čo nové sa dozviem.

My, prváci šikovní, veľmi dobre vieme:
hore letí lietadlo, dole psíček drieme.
Vpravo dvere do triedy, do tej našej máme.
Vľavo sa vždy obzrieme, keď cez cestu prechádzame.
Tabuľa je pred nami, to už predsa vieme!
Za seba sa neobzrieme, tíško pracujeme.

Prečo? Prečo? Prečo??
Prezradím vám niečo!

Keď dáky žiad odpovedá,
či už vie, a či len tára,
Gustovi to pokoj nedá.
Príde naňho strašná vara,
triaška sa ho chytá priam,
akoby mal dostať kiahne,
tu sa prehne, tu sa nahne,
strašný pohľad, vravím vám!
A v tej chvíli chúďa Gusti
svoje mlynské kolo spustí:
“Šušu, šušu, šušušu,
šušu, šušu, šušu, šušu,
šušušu, šušušu,
šušu, šušu, šušušu…”

Blčia oči, horí hlava,
prosto, Gustík – našepkáva.

Povedali sme mu neraz:
“Ako môžeš takto žiť?!
To sa treba odučiť!!!”
Nepočúvol. Ale včera…

Včera prišla nová žiačka
až odkiaľsi z Prešova.
Nová žiačka, menom Kačka.
Katarína Mešková.

Pýta sa jej učiteľka,
skade prišla, jak jej meno.
Gustík rýchle pošušká:
“Z Bratislavy! Gustáv Beňo!”

Ľudia moji, to bol rehot!
Myslím ale, že ten špás
na večitý večný čas
nemoc vytĺkol už z neho.

No prišiel Miško Muška -
šuch – kriedu do vrecúška!

A prišiel Ďurko Hruška -
šuch – kriedu do vrecúška!

A prišiel Šaňko Šuška -
šuch – kriedu do vrecúška!

Vo vreckách bola krieda,
nemala kriedu trieda.

A potom Muška, Hruška, Šuška,
čo skryli kriedu do vrecúška,
našli si plôtik dáky,
čmárali haky-baky.

A žiaci v triede veľkú nulu
písali prstom na tabuľu.

Krista Bendová

Potom si nás prezrel pozorne jedného za druhým. Pri diktáte zostúpil, prechádzal sa medzi lavicami a uvidel chlapca, ktorý mal tvár celú červenú od vyrážok. Odmlčal sa, vzal jeho hlavu do rúk a zadíval sa na neho. Spýtal sa ho, čo má v tvári a položil mu ruku na čelo, aby skúsil, či je horúce. V tej chvíli vztýčil sa nezbedný chlapec za ním na lavici a začal robiť neporiadok. Učiteľ sa zrazu obrátil. Chlapec si hneď sadol a tŕpol so sklonenou hlavou, očakávajúc trest. Učiteľ mu položil ruku na hlavu a povedal:
- Nerob to viac! – Nič iného mu nepovedal. Potom sa vrátil ku stolíku a dokončil diktát. Keď diktoval, pozeral sa na nás mlčky a o chvíľu povedal celkom pomaly, pevným, ale dobrým hlasom:
- Počujte, musíme žiť spolu rok. Snažme sa, aby sme žili dobre. Učte sa, buďte dobrí. Nemám rodinu. Mojou rodinou ste vy. Minulého roku som mal ešte matku: umrela mi. Ostal som celkom sám. Nemám už na svete nikoho, len vás. Nikoho nemám rád, na nikoho nemyslím, iba na vás. Na vás je byť mojimi deťmi. Mám vás rád, aj vy mňa musíte mať radi. Želám si, aby som nemal koho trestať. Dokážte mi, že ste dobrého srdca, naša škola bude rodinou a vy budete mojou útechou, mojou pýchou. Nežiadam od vás slovami vyslovený sľub, lebo viem, že vo svojom srdci ste mi už povedali “áno”. Ďakujem vám!

Tu zazvonil školský zvonček, aby ohlásil koniec vyučovania. Opustili sme všetci veľmi ticho lavice. Chlapec, ktorý vyskočil na lavicu, pristúpil k učiteľovi a povedal mu trasúcim sa hlasom:
- Odpustite mi, pán učiteľ!
Učiteľ ho pobozkal na čelo a povedal mu:
- Choď, synček môj!

Klopi, klopi brána,
otváraj sa zrána,
idú žiaci k svojej práci,
čítať, písať, nech sa páči.
Klopi, klopi brána,
otváraj sa zrána.

Krista Bendová

Do videnia, ceruzka,
do videnia, pierko,
na prázdniny odchádza
malý žiačik Ferko.

Do videnia, tabuľa,
lavica aj trieda,
do videnia, kalamár,
do videnia, krieda.

Prejde mesiac, prejdú dva,
otvorí sa brána,
zas sa k tebe vrátime,
škola milovaná.

Milan Rúfus – Prváčikovia na konci roka
Začali sme maličkí,
končíme ho veľkí.
Vyletíme do leta
ako z úľa včielky.

Z úľa, v ktorom múdreli
naše detské čielka.
Bola nám v ňom kráľovnou
pani učiteľka.

Ďakujeme, kráľovná
za tie dary z neba.
V jeseni sa vrátime zas
len chváliť teba.

Začali sme maličkí,
trochu sme sa báli…
Dobre sa nám vodilo,
radi nás tu mali.

Dovidenia škola
Dovidenia milá škola,
príroda nás k sebe volá.
Už nás čaká les i lúka,
osvieženie potok núka.
Už si slnko lúče chystá,
už nás láka voda čistá.
Na prázdniny utekajme,
s úsmevom ich privítajme.´
Prázdniny, prázdniny,
budú celé hodiny.

Rozlúčka s abecedou
Maj sa dobre, abeceda,
zoberiem ti písmenká
a z nich báseň na rozlúčku
uvijem si do vienka.

Aj keď časom podrastieme
a budeme deti veľká,
táto báseň bude patriť našej
prvej učiteľke.

Júnové vráta – Libuša Friedová
To sa mi vždy veľmi, veľmi ráta,
že jún na konci má vráta.
Otváram ich – dziny, dziny -
a vyletím na prázdniny!

Na prázdniny – Miroslav Deglovič
Fúka vetrík ponad mráčky,
vidí deti skladať hračky.
Von sa náhlia na prázdniny,
svet je zrazu celkom iný.

Slniečko si vystrie lúče,
školu zatvorili kľúče.
Začali sa nové časy,
všade počuť detské hlasy.

Poďme spolu na ryby,
prázdniny sú bez chyby.

Pani učiteľke
Jarmila Štítnická
Posledný deň v prvej triede.
Veľa sme sa naučili,
stojíme tu v tejto chvíli
plní lásky, plní vďaky
ako rozkvitnuté maky,
aby sme vám povedali,
ako sme vás radi mali,
za váš úsmev, milé slová,
ktorými ste vždy a znova
roztvárali naše oči
ako kvety na úbočí.
Za to všetko, čo už vieme
s láskou vám dnes ďakujeme.
O tej láske všetkých detí
nech vám vravia naše kvety.

Školská taška
Do školy už tašky máme,
pekné knihy do nej dáme.
Zošity aj peračníky,
všetko sú to obdĺžniky.

Na pomoc prváčikom
Na udržanie poriadku okolo seba
Mám tu všade poriadok? Pozrite sa všetci,
na lavicu uložím si všetky svoje veci.
Lavica a stolička tu pekne v rade čaká.
Žiaden papier, neporiadok ma už nenaľaká.

Bežím, bežím
Bežím, bežím do školičky,
poza humna, poza kríčky.
Učiť sa mi zachcelo,
preto je mi veselo.

Na utíšenie triedy
Abraka-dabraka sim-sala-bim,
hlučného prváka na mušku premením.
Keď sa už utíšim, rovno sa pozriem.
Už som samé ucho, čo nové sa dozviem.

Aby sa žiaci naučili hlásiť
Keď chcem niečo povedať,
musím hore ruku dať.
Keď sa mi to dovolí,
vtedy môžem hovoriť.

Orientácia v priestore
My, prváci šikovní veľmi dobre vieme:
hore letí lietadlo, dole psíček drieme.
Vpravo dvere do triedy, do tej našej máme.
Vľavo sa vždy obzrieme, keď cez cestu prechádzame.
Tabuľa je pred nami, to už predsa vieme!
Za seba sa neobzrieme, keď tíško pracujeme.

Nádcha v škole
Privítali sme sa s nádchou,
vraví, že sa zdrží krátko.
Vybrala si prvú triedu,
učí sa tam abecedu.
Učia ju A – povie hapčí,
učia ju E – znovu hapčí.
Učia ju I – zas len hapčí,
Učia ju O – hapčí! hapčí!
Učia ju U – zasa hapčí!
Už kýchajú dievčatá aj chlapci.

Rozcvička
Zhlboka sa nadýchneme
pomaly na tri vydýchneme.
Raz, dva, tri. Rúčky pekne predpažíme,
prsty naše rozcvičíme.
Zatvoríme svoje očká
je tu naša rozprávočka.
Virtuózmi klavírnymi zrazu sme,
na klavíry áriu si zahráme.
Aj kuchármi môžeme byť v tomto sne,
len to cesto poriadne z rúk vytrasme.
A tu zrazu pred nami je potvora,
tak ju teda zaženieme do dvora.
Z každého z nás je slávny pilot Gombička,
špecialitou ktorého je ležatá osmička.
No teraz už preberme sa,
do písania chystajme sa.
Tašku k stolu, nôžky spolu,
chrbát vystrieť, na mňa hľadieť
a pozorne počúvať, čo ideme preberať.

M. Rázusová-Martáková – Žiačik
Krivá čiara, rovná čiara.
Čo sa prvák s takou čiarou
natrápi a naumára!
Začiatok vždy býva krušný
a druhý prst neposlušný.
Akože jeho kolieska, čaptavé kľučky
môžu sa potom premeniť v oblúčky, slučky?
A predsa tie detské rúčky
zdolajú raz veľkú vedu: ABECEDU.

Už si čítam sama
Keď som bola maličká,
čítala mi mamička.
V škole som sa naučila,
už si čítam sama.
Každú dobrú knižočku
čítam dva-trikrát.
Povedzte mi, ktorý z vás
nečítava rád.

Známky
Jednotka je ako bič,
nebojte sa deti nič.
Mamka ju má veľmi rada,
či od Janky, či od Vlada.
Labuť na jazere pláva,
nie je pyšná ako páva.
Tie dva vtáky krásne sú,
nech mi šťastie prinesú.
Trojka v kúte jojká:
“Každý sa ma bojká!
Ja však nie som zlá tak moc,
horšia isto je aj noc.”
Štvorka – to je stolička,
chýba jej však nožička.
Nesadnem si na ňu hneď,
radšej prejdem celý svet.
Päťka nie je dobrá vec,
má ju každý lenivec.
Ale päť guľôčok v jamke
robí radosť našej Danke.

Ranný kruh – komunita

Za ruky, za ruky,
poďte všetci k nám.
Veď sme jedna rodina,
tak ti ruku dám!
Dobré ráno, dobrý deň,
pre chlapcov a pre dievčatá,
nech je krásny tento deň.

Otvoríme očká,
napneme si ušká.
Srdiečko sa otvorí,
lebo priateľ hovorí.
Kto nechce nič vravieť,
môže ticho sedieť.
Ak ho niečo napadne,
počká, kým je na rade.

Ahoj bába, kočík malý,
radi sme sa s tebou hrali.
Česali ťa za vlásky,
kreslili ti obrázky.

Ref.: Bolo nám tu dobre…

Formulka aj tebe mávam,
mladšiemu ťa prenechávam.
Aj ostatné autíčka,
lúčim sa s tebou školička.

Ref.: Bolo nám tu dobre…

Pretože už veľká škola na mňa čaká,
tam si znovu nájdem kamaráta.
Školskú tašku neodložím
po deväť zím a deväť jarí,
pero a tuška mi budú stráž robiť.

Sen
Sníval sa mi krásny sen
o tom, že už všetko viem.
Písať, čítať, ba aj rátať,
násobilku, všetky čísla.

Prebudím sa spotená,
čo to všetko znamená?
Ale to len trému mám.
Zajtra sa ja po prvý raz
do školičky poberám.

Na rozlúčku v škôlke
Želáme vám kamaráti veľa sily,
aby sa vám prvé čiarky podarili.
A písmenká aby boli ako kvietky,
aby ste ich rozpoznali všetky, všetky.

Usilovná včelička
Keď ja budem žiačikom prvej triedy,
naučím sa písmenká z abecedy.

Ref: Poteší sa ocko, mamička,
aká som ja usilovná včelička.

A keď sa mi celý rok nepodarí,
spraviť veľkú machuľu v šlabikári.

Ref: Poteší sa ocko, mamička,
aká som ja usilovná včelička.

Až sa v triede posadím do lavice,
naučím sa písmenká z počtovnice.

Ref: Poteší sa ocko, mamička,
aká som ja usilovná včelička.

Dovidenia kamaráti
(na melódiu pec nám spadla)
Dovidenia kamaráti, už ideme do školy,
O rok o dva, o rok o dva, vy prídete za nami.

Čakajú nás povinnosti a aj školské tašky.
Budeme sa učiť čítať, dovidenia hračky.

Básne a básničky
V škôlke maličkí
učia sa básničky.
S nimi v hlávkach pôjdu
do veľkej školičky.
A školáci krásne
recitujú básne.
Poznajú ich veľa.
Namojveru. Jasné.

Dovidenia škôlka
Dovidenia škôlka milá,
veľa si nás naučila.
Spievať, kresliť, počítať,
krásne básne prednášať.
Dovidenia naše hračky,
z nás už budú vzorné žiačky.
Z chlapcov zasa vzorní žiaci,
nevyhnú sa školskej práci.

Moja škôlka
Prvý deň ma moja mama
zaviedla sem do škôlky.
Otvorila sa nám brána,
šla som voľky-nevoľky.
Všade bolo plno detí
a všetky sa chceli hrať,
hojdať bábu, kresliť kvety,
skákať, behať, tancovať.
Teraz sa už do školičky
každé ráno ponáhľam,
rýchlo prejdem našou bránou
medzi deti k pekným hrám.

Trochu mi je nevoľky
Trochu mi je nevoľky,
trochu po vôli,
dnes odchádzam zo škôlky
pôjdem do školy.

Trochu mi je smutno,
trochu veselo,
trochu mi je smelo,
trochu nesmelo.

Ja som neposedník,
tak sa priznám hneď,
bojím sa, či dokážem
v škole obsedieť.

Teším sa však nato,
keď si celkom sám
z rozprávkovej knižky,
čo chcem prečítam.

Chvíľu budem taký,
ryba ani rak,
už nie malý škôlkár
a ešte nie žiak.

Naučím sačítať, rátať,
ešte lepšie ako dnes,
pre chlapcov a pre dievčatá
učenie je veľká česť.