Privítanka

 
Vítame vás, mamičky,
pozdvihnite starostlivé hlavičky.
Dnes je veľký sviatok váš,
mala by tu hudba hrať,
zástavy by mali viať,
snežienky a konvalinky
mali by vám rozváňať.
Vy však, skromné mamičky
málo šťastia žiadate,
stačí vám keď lásku
svojich detí poznáte.  

J. Smrek

Konvalinky

 
Bežím horou po úbočí
a čo vidia moje oči?
Samý zvonček malilinký!
Ach, to zvonia konvalinky.
 
Nečuteľne vyzváňajú,
no tým prudšie zaváňajú.
Už ich mám za kytičku
veď mi kvitli pre mamičku.
 
Mamička, tu ti ich dávam
a hneď si ťa vybozkávam,
nech ti bozk od tvojho synka
vonia ako konvalinka.

Kytička pre mamu

 
Veľmi veľkú radosť mám,
bude sviatok všetkých mám.
Veľa kvetov, ešte nieto,
preto si ich dnes,
kreslím na výkres.
Prvý je červený klinček
a druhý belasý zvonček.
Svieti tu aj púpava
ako slniečko jagavá.
Je to tak,
blčí tu aj vlčí mak.
Ďalší kvietok čakanka sa volá, poznajú ju dobre naše polia.
Prečo tá maľovaná kytička?
Pretože má sviatok moja mamička!

M. Rázusová-Martáková

Moja mamka

 
Slniečko si zabudlo raz domov pobrať lúče,
naša mať ich pozbierala
všetky do náruče.
 
Ja som neraz rozmýšľala,
aké sú v tom čary,
že jej náruč aj objatie
takým teplom žiari.
 
Niekdy dávno padali zas hviezdy na úbočí,
dve z nich padli našej mamke do jej dobrých očí.
Už je stará, už je slabá, slabšia ako dieťa,
no tie hviezdy v modrých očiach stále krásne svietia.

Ria Špielbergerová

Bozk mamičke

 
Hoc´ ešte mám zúbky mliečne
a predsavzatia maličké,
vyjadrujem túžby večné
dávať bozky mamičke.
 
Pohládzať jej nežnú rúčku,
byť s ňou stále v objatí.
Nepomyslieť na rozlúčku,
láskou sa ti oplatí.
 
Šťastná chvíľa, hoci krátka
s mamkou sa mi páči.
Objíma ťa kamarátka
čo jej sila stačí.  

Nakreslím si

 
Zo stola sa pozerá
list čistého papiera.
Nakreslím si medzi rečou
na ten papier pekné niečo.
Možno slnko, možno trávu
a možno aj moju mamu.

K sviatku

 
Mám kytičku pre mamičku,
pre babičku, pre sestričku.
Najkrajšia je pre mamičku,
láskavá je pre babičku
a ihravá pre sestričku.

Mamkine oči

 
Akéže máš oči, mamička moja?
Z nich sa na mňa usmieva dobrota tvoja.
Keď sa do nich zahľadím, srdce ma hreje,
a tichučko mi šepoce: „S mamkou dobre je!“
Akéže to ruky máš, mamička moja?
Tie sa veru roboty nikdy neboja.
Keď ma nimi pohladkáš, cítim celý deň,
že si moja, a ja tvoja, tvoja len.  

Najkrajšie slovo mama

 
Zo všetkých v reči slov,
najkrajšie jedno znie,
že ktoré to slovo,
každé dieťa snáď vie.
 
Slovo to z 5 písmen
iba zložené,
ale je nad všetky slová
povýšené.
 
Zvuk jeho je milý,
jeho hudba sladká,
a to slovo krásne,
vysloví sa MATKA.

Sviatok mám

 
Keby som bol malé vtáča,
čo si nôžky v rose máča,
zniesol by som ako treba,
tebe, mamka, modré z neba.
Zobkal by som ti z dlane,
spieval piesne nevídané.

Keby som bol vietor,
všetko by som plietol.
Lietal by som ponad vráta,
aj cez vrecko do kabáta.
Ďalej by som neblúdil.
Moja dobrá, milá mama,
už nebude nikdy sama.

Ján Navrátil

Mamičkino poď

 
Mama má v očiach nezábudky,
na lícach beláska.
Keď mi je clivo, povie: „Poď,
mamička si ťa poláska.“

A dych má ani harmanček,
čo kvitne na lúkach.
Keď ublížim si, povie: „Poď,
mamička ti to pofúka.“
 
Nadídu mrazy, prituhne
a vietor kopí záveje.
Už pri dverách ma čaká: !Poď,
mamička si ťa zohreje.“
 
I v strachu iba ku nej bežím,
na perách „Joj“ a „Beda“.
Otvorí náruč, povie: „Poď,
mamička si ťa nedá.“

Roztvorím oči
 
Roztvorím oči do modrého rána.
Hej, moje ráno vždycky modré je.
Belasé nebo má v očiach mama,
belasou nehou vždy ma zohreje.
 
Roztvorím oči do zlatého jasu.
Hej, moje ráno zlatoskvúce býva.
Tú zlatoskvúcu slniečkovú krásu
mamička v mori svojich vlasov skrýva.
 
Roztvorím oči. Drahá mama moja!
Odrazu neviem čo a ako ďalej.
Slová sa hlavou ako včely roja
v pokornej tichej láske neskonalej.
 
Ostaň mi, mama, jasnomodrým nebom.
Ostaň mi slnkom, ktoré nezapadá.
Ostaň mi kvetom, pesničkou a chlebom.
Vždy ostaň pri mne, mama moja zlatá.

Našiel som kvietok
 
Našiel som kvietok malý
v tráve bol zahrabaný.
Veď je to biela kytička
od nás pre vás zo srdiečka.
/: Pre tú našu zlatú mamu,
pre tú mamu, čo dnes je tu:/
 
Zbierajte kvietky s nami,
pre tety i pre mamy.
/:Veď je to biela kytička,
od nás zo svojho srdiečka.
/: Pre tú našu zlatú mamu,
pre tú mamu, čo dnes je tu:/
 
Pre všetky mamky sveta, spieva dnes každé dieťa.
Zbierajme biele kytičky
pre naše dobré mamičky.
/: Pre tú našu zlatú mamu,
pre tú mamu, čo dnes je tu:/

Najkrajšie slová – pieseň
 
Kŕdeľ detí domov letí v rukách majú kytičku.
Pre koho tie kvety nesú,
pre tú svoju mamičku.
 
Ref.: Najkrajšie slová,
sú mama moja.
Najkrajšiu pesničku
spievať chcem pre mamičku.
 
Ja mám svoju dobrú mamu,
ktorej kvety kupujem,
za nehu a dobré slová
z lásky jej ich darujem.
Ref.:

Kytička pre mamu

Všetky bozky od mamičky
uviažem si do kytičky
a dám jej ju aby žila
dlho so mnou, mama milá.

Mamičky
 
Jedna mamka tkáčka,
druhá zase práčka.
Architektka, staviteľka,
predavačka, učiteľka –
držia v rukách celý svet.
Zo života robia med,
preto im dnes patrí kvet!

Mamičke
 
Mamka má meniny,
ja korún máličko.
Prinesiem jej kvety,
božtek dám na líčko.
 
A teba poprosím,
Ježiško, môj Pane,
požehnaním naplň
mamičkine dlane.

Mamičke
 
Krásna ako ranná rosa,
múdra ako stará laň,
je tá moja dobrá mamka moja,
ktorú veľmi rada mám.
 
Ona ku mne deň a nocou
beží stále na pomoc,
keď je ona pri mne – verte,
je mi teplo pri srdci.
 
Keď mi bude veľmi smutno,
keď sa budem radovať,
ja tú dobrú mamku moju
stále budem milovať.
 
Všetky mamy tohoto sveta,
majú radi svoje dieťa.
Každá robí každý deň
všetko preň a iba preň.
 
Moja mama doma s nami
robôt sto má.
Letí, letí, nemá perie,
stále varí, stále perie.
Lieta, lieta každodenne,
pohyby má premyslené.

Kto to mamke pomáha?
 
Moja mamka nemusí
ráno poliať kaktusy.
Zázračne sa bez mamky
vyčistili topánky.
Kým sa mamka spamätá,
i dlážka sa zametá.
Ona dá len vodu hriať
a umytý nájde riad.
Aj o prácu s bielizňou
voľakto sa delí s ňou.
Ako keby udrel blesk
– odrazu má kľučka lesk.
A akoby dostal strach
– z nábytku sa stratil prach.
To čo nikam nepatrí,
zmizne odtiaľ raz-dva-tri.
A čo treba z obchodu?
– Čáry-máry, je to tu.
Kto to make pomáha?
Dáky škriatok? Hahaha!

V kvetinárstve
 
Mama dneska sviatok má,
daj mi teta, kvietok, dva.
Neviem, aké kvety
dávajú mamám deti.
Ja si prosím ružičku,
nech poteší mamičku,
na líčko jej božtek dám,
z lásky, teta, rád ju mám. 

Naša mama
 
Keď roztvorí mama dlane,
položím si líčka na ne.
Pošepnem jej:
„Mamka, mami,
vieš, že voniaš jahodami,
teplým letom, malinami?
Ako dobre, že si s nami,
mamka, mamka, mama, mami.“

Je deň matiek, mamka, mamička drahá,
prijmi od synáčka želanie zdravia.

Mamka moja, mamka zlatá.
Ty by si si zaslúžila,
aby všetky kvietky v poli,
kvitli iba tebe kvôli.

Usmiata je každý deň,
z lásky jej kvet prinesiem.
Od narodenia mi je vzácna,
je to predsa moja mama.

Keď som bola malá,
snívala som veľmi rada.
Nevedela som si vážiť to, čo mám
a hádala som sa kvôli hlúpostiam.
Dnes som rada,
že nie som na tomto svete sama
a viem si uctiť slovko “MAMA.”

Nesiem ti ruže, mamička moja,
lebo dnes veľky sviatok máš.
Keď sa nám oči spoja,
želanie bez slov rozoznáš.

Mama – to slovo krásne,
až pri tom človek žasne.
Vyslovujem ho každý deň
a pri tom sa usmejem.
Si ako krásny sen,
čo zalial našu Zem.
Na každý žiaľ máš liek,
vôkol teba počuť smiech.

Prečo sa chveje osika?
Lebo sa jej vetrík dotýka.
A ktože je, kto na vine,
že sa chvejú ruky mamine.
To sú ale smiešne otázky.
Tie ruky sa chvejú od lásky.

Každá dobrá matka,
v žiali dieťa hladká.
Má ho veľmi rada
– keď je preč, tak ho hľadá.
Keď má dieťa horúčku,
tak ho drží za rúčku.
Naučí ho svojej reči,
nenechá ho v nebezpečí.

Každé ráno mamička
pobozkáš ma na líčka.
Keď ma izbou roztočíš,
smiech mi skočí do očí.
Bozk ti vrátim na líčka,
milá, drahá mamička.

Moja mama rada ma má,
lepšej mamy niet.
Už som poznal veľa mám,
najlepšiu však len ja mám.
Ja jej za to božtek dám,
taký ako svet.

Dnes ti želám veľa šťastia, usmievaj sa celý deň.
Povedz, že chceš modré z neba, zabehnem ti chytro preň.
Ja viem, ty ho nebudeš chcieť, nemáš času hrať sa s ním.
Tak ti, mamka, dneska aspoň topánočky vyčistím.

Mama

Mladé mamy, staré mamy,
natrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia stále,
boli raz aj ony malé?
Vraj chodili do školy,
keď sme tu my neboli.
 
Čas ten ako oblak letí,
prišla svadba, prišli deti.
A starosti, to viem sama.
Ja som svojej bábe mama,
aj ja dnes svoj sviatok mám,
lebo je deň všetkých mám.
 
Nech vám radosť v očiach svieti,
To vám prajú vaše deti.

Mamička

Ideme, ideme, mamičke priať,
ideme, ideme, srdiečko dať.
U našej mamičky je tak milo,
ona nám rozdáva žitia blaho.

Parádnica

 
Mamičenka, pekne prosím,
široký náramček nosím.
Štyri rôčky už som mala
svedčala by mi trvalá.

A k nej sukňa celkom úzka,
k tomu vyšívaná blúzka.
Potrpím si na paráde
rada stojím pri zrkadle.

Vlasy som si odfarbila,
mama mi to dovolila,
tupierka je vec nádherná,
veď ja chcem byť len moderná.

A topánky len lodičky,
pristanú mi na nožičky.
Tie mi budú pekne klopať,
budú za mnou chlapci kukať.

Takto vraví o mne skrátka
moja staromódna babka,
ale žeby pravdu mala?
To by som sa čudovala!

Mame

Dávam ti kytku kvetov, mama,
nech nie si sama samučká,
keď rozlúči nás rozlúčka.
Dávam ti kytku kvetov –
bylinky proti smútku.
Drevenú búdku na konár s inoväťou
vtáčikom tvojich dlaní.
Zohrejú sa ti pri zobkaní.

Dávam ti lampášik, čo do tmy bliká,
lavičku pre oči, keď sa ti unavia.
Oblôčik, kde sa ti budem zdať
ako vzdialené zvony.
Dávam ti kytku, ktorá zazvoní:
- Mám ťa rád, mama, mám ťa rád…

Moja mama

Mama, si ako slnko, ktoré každé ráno vychádza,
svojím bozkom a nežným slovom ma prebúdza.
Keď sa na mňa tvoje oči pozrú,
ja zacítim teplo tvojho pohľadu.
Tvoj nežný dotyk, sťa jemné kvieťa.
Povieš mi: „Poď ku mne, moje dieťa.“
Pohladkáš ma, keď mi smutno je,
povieš mi: „Neboj sa! Všetko bude dobre.“
Mám ťa rada, mamka moja, dúfam, že aj ty to vieš.
Raduj sa spolu so mnou, veď ty ma miluješ.

Milan Ferko – Darček

Ivan spravil mame k sviatku
dve figúrky maličké.
A čo ja dám na pamiatku
svojej drahej mamičke?

Dať jej ruže? Kvety zvädnú.
Brošňu? Tú si neželá.
Knihu? Málo jej dať jednu
a dve hádam priveľa.

Nuž čo – kúpim čokoládu:
hocikam ju možno skryť,
veľa nestojí a hlavne -
dá sa ľahko roz-de-liť.

Spomienka na mamu

Spomienka taká ostane mi,
keď budem veľký, dospelý,
že ty si, mamka, bola konár
a ja ten vtáčik veselý,
čo spieval, skackal medzi kvetmi,
veď každý deň bol šťastný, svetlý.
Za všetko dobré, čo mám rád,
vďaka, mamička, nastokrát.

Moja mama

Na svete sú poklady,
ktoré kde-kto hľadá.
Ja však hľadať nemusím,
to, čo mám tak rada.

Netreba mi nádheru
kráľovského zámku,
stačí mi, že pri sebe
mám vždy svoju mamku.  

Mamkino náručie

Mamkino náručie
najkrajšie je škola,
veď ona oddávna
vo svete vždy bola.
 
Tú školu mamička
na srdci stavala,
lebo sa s dieťatkom
v náručí hrávala.

Malé mamičky

 
My sme malé mamičky,
pestujeme detičky.
My sme malé mamičky
milujeme detičky.
 
Ja som malá mamička
tu je moja Anička.
My sa spolu radi máme
vždy sa potom pekne hráme.
 
Moja malá Evička,
to je tichá ovečka,
i keď po nej muška skáče
ona ani nezaplače.
 
A môj malý zlatý chlapček,
čviriká si ako vrabček.
Nožičky má ako stĺpky,
skoro bude mať i zúbky.
 
Hanulienka moja malá,
za nič by ju nepredala,
ani za kus čokolády,
tak sa máme spolu rady.
 
Spiže mi, spiže mi,
Zuzička maličká,
veď tu nad kolískou,
je tvoja mamička.
 
Teraz milé kmotričky,
uspime si detičky.
Zaspievame tíško, milo,
Aby sa im dobre snilo. 

Mamička moja
Akéže to oči máš mamička moja?
z nich sa na mňa usmieva dobrota tvoja.
Keď sa do nich zahľadím, srdiečko mi hreje
tichučko mi šteboce s mamičkou dobre je.
Akéže to ruky máš mamička moja?
Roboty sa nijakej nikdy neboja.
Keď ma nimi pohladíš cítim celý deň,
že si moja, a ja zas tvoja, tvoja len!

Mama
Mama je slnko so zlatým vlasom
Malé slniečko – to zasa ja som
Preto sa na svete krásne máme
Mne svieti mama a ja mame

E. Čepčeková – Mamička
Maľujem, maľujem krásny kvet,
taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem ako viem,
mamičke tento kvet zanesiem.
Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička,
rozjasní u nás deň úsmevom mamička.

Bozk pre mamičku
Každé ráno mamička
pobozkáš ma na líčka.
Keď ma izbou roztočíš,
smiech mi skočí do očí.
Bozk ti vrátim na líčka,
milá, drahá mamička.

Moja mama
Moja mama rada ma má,
lepšej mamy niet.
Už som poznal veľa mám,
najlepšiu však len ja mám.
Ja jej za to božtek dám,
taký ako svet.

Pozdrav
Natrhám kytičku, hoc´ skromnú maličkú,
pôjdem s ňou pozdraviť najdrahšiu mamičku.
Pobozkám, postískam obe milé líčka:
Ži dlho, buď šťastná, najdrahšia mamička.

Mamičke – Jozef Kráľ
Ešte mám len štyri rôčky,
robím iba malé krôčky,
ale to už dobre viem,
aký je dnes vzácny deň.

Táto malá kytička
je pre teba mamička.
Keď si ľahnem do postieľky,
dám ti ešte božtek veľký.

Mamulienka
Vraj som motýľ, vraj som lienka,
vraj som ako holubienka, ale je to klam!
Krajšiu ako holubienku svoju mamku mám.

Tá má také milé oči a v nich svetielka
a má také tmavé vlasy, tmavé asi ako tma,
také tmavé ich má.

Keby mala ale vlasy hoci ako ľan,
nestratila by z tej krásy,
bola by vždy krásna asi
ako jarná stráň.

Naša mamka
V srdci nosím svoju mamku
ako vzácny drahokam.
Ku všetkým je dobrá, milá,
najlepšia však býva k nám.

Po celé dni u nás vládne
vrelý nádych pokoja.
Iba ruky našej mamky
v kľude nikdy nestoja.

Neviem ako všetko stihne,
veď má toľko roboty.
Ale ona, mamka zlatá -
ešte si aj zanôti.
Chcel by som byť ako ona,
pracovitý, veselý,
chcem, aby jej nežné oči
úsmevom vždy hľadeli.

Nech vravia ruže – E. Čepčeková
Nesiem ti ruže mamička moja,
lebo dnes veľký sviatok máš.
Keď sa nám oči potichu spoja,
želanie bez slov rozoznáš.

Tá jedna ruža bude ťa hladkať,
keď budeš moje šaty prať,
a šepkať bude: “Mamička sladká,
vždy si ťa budem milovať.”

Keď budeš krájať okrušky chleba,
druhá ruža sa usmeje,
že v očiach skrývaš po kúsku neba,
že s tebou, mama, dobre je.

Tá tretia zase večerom riekne,
keď ja už budem sníček sniť:
“Ďakujem mama, ďakujem pekne,
chcem ti dobrou dcérou byť.

Pre mamičku
Keby som bol malé vtáča,
čo si nôžky v rose zmáča,
zniesol by som, ak to treba,
tebe mamka modré z neba.

Zobkal by som ti len z dlane
spieval piesne nevídané.
Keby som bol vietor,
všetko by som plietol
Lietal by som ponad vráta,
aj cez vrecko do kabáta.

Keby som bol hviezdička,
svietil by som z nebíčka.
Žmurkal by som na mamku,
dal by som je hádanku.

1. dieťa:
Mamka moja mamulienka, moja zlatá mamička,
čože ti dám dnes do vienka, keď som ešte maličká?

2. dieťa:
Mamka moja mamulienka, moja zlatá mamička,
sadnem si ti na kolienka a bozkám ťa na líčka.

3. dieťa:
Ako modré nezábudky, ako jasné hviezdičky,
to sú oči milované, to sú oči mamičky.

4. dieťa:
Mamička sviatok máš, my sme len malí,
čo by sme braček môj mamičke dali?

5. dieťa:
Knížočku mám jej dať, či voňavé kvety.
Koľko len starostí majú dnes detí.

6. dieťa:
Hej veru viem, čo viem, poviem jej v krátku,
celé svoje srdce nesiem jej k sviatku.

Vitajte nám, vitajte nám
mamy, mamky, mamičky.
Zasmejte sa, pozdvihnite
starostlivé hlavičky.
Dnes je veľký sviatok,
mala by tu hudba hrať.

Snežienky a konvalinky,
mali by tu rozváňať.
Vy však skromné mamičky,
málo ku šťastiu žiadate,
stačí vám, keď veľkú lásku
vašich detí poznáte.

Moja mama

Usmiata je každý deň,
z lásky jej kvet prinesiem.
Od narodenia mi je vzácna,
je to predsa moja mama.

Mamičkám

Dostal som do daru
ozajstnú gitaru.
Teraz na nej zahrám
všetkým dobrým mamám.
No len mojej budem hrať,
ako ju mám veľmi rád.

Chlapec malý

Všetci na mňa povedali,
že som ešte chlapec malý.
Malý tam – malý sem
ja si ľahko pomôžem.
Podložím si stoličku
a pobozkám mamičku.

Pre mamičku

Všetko spravím pre mamičku, lebo ju mám rád,
postavím sa na stoličku, poumývam riad.

Mamka

Mamka moja, mamka zlatá.
Ty by si si zaslúžila,
aby všetky kvietky v poli,
kvitli iba tebe kvôli.

Ktože mi

Ktože mi môj prštek boľavý pofúka?
Ktože ma posmelí, keď zbadám pavúka?
Ktože mi do vláskov mašličku uviaže?
Ktože mi na chlebík masielko namaže?
Ktože mi vysuší slzičku na líčku?
Ktožeby? No ktože? Zavolám mamičku.

Deň matiek

Je deň matiek, mamka,
mamička drahá,
prijmi od synáčka
želanie zdravia.

Deň matiek svätíme
a ty si matka,
dovoľ mi objať ťa,
mamička sladká.

Vo Veníne

Vo Veníne pri potôčku
odtrhol som fialôčku.
Čo myslíte? Komu asi?
Mojej mamke, rád ju mám,
ja jej prvý kvietok dám.

Náruč kvetov

Nesiem, nesiem náruč kvetov,
trhal som ich všetky sám.
Až ich mojej z najmilejších
maminôčke dám.

Mama

Mama – to slovo krásne,
až pri tom človek žasne.
Vyslovujem ho každý deň
a pri tom sa usmejem.
Si ako krásny sen,
čo zalial našu Zem.
Na každý žiaľ máš liek,
vôkol teba počuť smiech.

Mamine ruky

Prečo sa chveje osika?
Lebo sa jej vetrík dotýka.
A ktože je, kto na vine,
že sa chvejú ruky mamine.
To sú ale smiešne otázky.
Tie ruky sa chvejú od lásky.

Každá matka

Každá dobrá matka,
v žiali dieťa hladká.
Má ho veľmi rada –
keď je preč, tak ho hľadá.
Keď má dieťa horúčku,
tak ho drží za rúčku.
Naučí ho svojej reči,
nenechá ho v nebezpečí.

Poklad zlatý – M. R. Martáková

Ja mám mamku, mamičku,
ráno varí kávičku.
Izbu riadi, čistí šaty,
ja mám mamku, poklad zlatý.

Krásny kvet
M. Ďuríčková

Mäkká je trávička,
vonný je kvet,
jasná je hviezdička,
sladký je med,
dobrá je mamička,
bozkám ju na líčka.

Kytička fialiek – Ján Smrek
Prečo ste dnes milé stráne,
fialkami rozvoňané?
Ty to nevieš? – odpovedia.
Veď aj fialky to vedia.

A čo vedia? Povieme ti.
Vedia, že chcú na jar deti,
ktoré ľúbia svoje mamy,
vyznať im to fialkami.

Keby som bol

Keby som bol slnkom,
slnečný potôčik pri mamke by žblnkol.
Keby som bol stromom,
sláviček by spieval pod naším oblokom.
Keby som bol včielkou,
poslal by som mame tisíc drobných kvietkov.

Mamka moja

Mamka moja, mamka zlatá,
kto tú tvoju prácu zráta?
Varíš nám, periš nám,
srdiečko ti za to dám.

Mama E. Čepčeková

Mama, ty budeš so mnou stále?
nezavrieš ani potom očká?
Nad postieľkou, tu na povale
narastie cez noc rozprávočka.
nepríde, keby som bol sám.
Ja ti ju, mamka, ráno dám.

Mama, ty neodídeš, však?
Kto by nám pral a umyl riad?
Strážiš nás ako hniezdo vták
a mám ťa strašne, strašne rád.
Dneska ti dám len tento kvet,
no raz ti kúpim celý svet.

Mama, ty pôjdeš so mnou všade?
Ty poznáš všetky cestičky.
Vieš, ako slnko lúče pradie
a prečo svietia hviezdičky.
Keď spoznám všetko ako treba,
znesiem ti jednu hviezdu z neba.

Opýtala som sa

Opýtala som sa speváčikov z vŕby:
-Mňa uštipne muška, mamičku to svrbí.
Mne ochorie hlávka, mamka za mňa plače,
keď ja bývam rada, mama ešte radšej.
Mňa pošteklí tráva, mamička sa smeje.
Tak čo sa s tými mamičkami deje?
Ja ostanem sama, mama sa mi bojí.
Ale je to všetko, vtáčikovia moji?

Čo deťom k šťastiu treba

Čo všetko deťom k šťastiu treba?
Slnko a modrý kúsok neba,
piesok a v izbe s hračkami
dva veľké bozky od mamy.
Čo všetko deťom k šťastiu stačí?
Hrozienko sladké na koláči
a denne jedna hodinka
v náručí svojho ocinka.
Čo sa dnes deťom najviac ráta?
Mať ocka ako kamaráta,
maminu dlaň a popri tom
mať vždy lásky plný dom.

Darček mame

Nechodím do práce ešte,
zamestnať ma nikto nechce.
Vraj som malé dieťa iba,
vzdelanie mi zatiaľ chýba.

Peňaženku prázdnu mám,
pár halierov schovávam.
No a za tie, čo už s tým,
v obchode nič nekúpim.

Ach, už to mám, už to viem,
čo ti mamka darujem.
Budem dobrý, chcem ti sľúbiť,
iba teba budem ľúbiť.

Pošepkám ti nežné slová,
budem vravieť zas a znova.
Milá mamka, mám ťa rád,
ďakujem ti nastokrát.

Viažem si kytičku

Viažem si kytičku
v zelenom hájičku,
keď si ju uviažem,
mamke ju ukážem.

Toto je kytička
z našeho hájička,
pre teba mamička
kus môjho srdiečka.

Letí, letí pesnička

Letí, letí pesnička,
k mamke zaletí,
počuj, drahá mamička
pozdrav od detí.
Ty si naše slniečko,
láskou nás zohrievaš,
vďaka za to, že nás tak
veľmi rada máš.
Moja mamka najdrahšia,
ďakujem ti tiež
že za mier a za šťastie
láskou bojuješ.

Tiki-taki, tiki-taki
vítame vás milé mamy.
Noc už prešla, biely deň
nakukol nám do okien.
Bije druhá hodina,
matiek sviatok začína.

Mackov darček

Lesom kráča medveď malý,
preskakuje pníky, skaly.
V labkách stíska srdce stále,
ani veľké, ani malé.

-Komu nesieš srdiečko?-
pýta sa ho slniečko.
-Hádaj, hádaj,-macko vraví,
labkou zlaté slnko zdraví.

Mamičke k sviatku – E. Čepčeková

Do ruky ti kvietok vkladám
moja milá mamička.
Skloň sa ku mne, dám ti ešte
horúci bozk na líčka.

Dnes ti želám veľa šťastia,
usmievaj sa celý deň.
Povedz, že chceš modré z neba,
zabehnem ti chytro preň.

Ja viem, ty ho nebudeš chcieť,
nemáš času hrať sa s ním.
Tak ti, mamka, dneska aspoň
topánočky vyčistím.

Mamičke

Čože ti dať na pamiatku
mamka naša k tvojmu sviatku?
Nazbieral som vonné kvety,
zostavil som pekné vety.
To čo vety nepovedia,
vonné kvety dopovedia.

Mamka moja

Mamka moja zlatá, mamka, mamička
Tebe patrí táto skromná kytička
Nech ti povie každý lupienok aj kvet
Že si moja mamka, celučký môj svet.

Srdiečko k sviatku

Malý macko ráno vstal,
prekvapenie do rúk vzal.
Neumytý, strapatý,
ťahá mamku za šaty.

Toto srdce je len tvoje,
pekné je, no papierové.
Ešte jedno srdce mám,
v brušku ho však schovávam.

Ja som tvoj a ty si moja,
naše srdcia vždy sa spoja.
Ty si moja, ja som tvoj,
celý život pri mne stoj.

Ťažká úloha

Ja som chlapček ešte malý,
úlohu mi ťažkú dali.
Mamičke mám darček dať,
s láskou jej ho odovzdať.

Bezradne tu stojím sám,
čo ti, mamka, k sviatku dám?
Do uška ti poviem – mama,
nezostaneš nikdy sama.

Budem s tebou každý deň,
si najlepšia, dobre viem.
Mám ťa veľmi, veľmi rád,
srdce z lásky chcem ti dať.

Deň matiek

Pre mamičku moju milú,
ktorú rada mám,
veľké srdce namaľujem,
k sviatku jej ho dám.

Na Deň matiek darujem jej
jednu malú básničku,
mamička hneď bude mať
úsmev na líčku.

Kvietok

Pekný kvietok v poli žije
ako nebo belasý je.
Prídu deti popásť husi
modrý kvietok odtrhnú si.
Potom deti maličké
dajú kvietok mamičke.

Moja mama

Pohladkáš ma zaránky,
vieš, že mám rád lízanky.
Strapaté mi vlásky češeš
a hádať sa so mnou nechceš.

Pofúkaš mi každú ranku,
pri futbale strážiš bránku.
Nehneváš sa, keď dám gól,
dobrý hráč by z teba bol.

Keď sa mi zas málo darí,
odoženieš všetky chmáry.
Hovoríš mi moje zlatko
a koláče robíš sladko.

Vždy sa na mňa usmeješ,
mám ťa rád, to dobre vieš.
Veď si predsa moja mama,
tak to pyšne vravíš sama.