Preto bodliak smúti
a žiť nemá chuti:
„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!
Teraz ako vlani
všetko sa ma stráni…
Samota je strašný údel bodliaka!“

Ale čo sa stalo?
Prejde času málo,
a tu puk sa vynorí z tých bodákov…
A raz – div nad divy -
kvet sa pravý, živý
rozvil tam a zaskvel krásou storakou.

Videla kvet včela,
zavolala čmeľa,
sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!
A bodliak sa díva,
veľkú radosť skrýva:
„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“

Mária Rázusová-Martáková

Včielka už dávno nechala ma,
spia chrobáčiky pod kvetmi…
Na lúke bdiem už len ja sama -
a tak sa bojím hroznej tmy!“

I vykladá si ďalej čosi,
rozpína lístky maličké
a slza ani kvapka rosy
zjagá sa na jej tváričke.

Zbudí sa vetrík, čo spal v kríčku:
„Čože to?“ zvolá. „Zas je krik?“
„Nedá mi spať.“ „Tak nad hlavičku
vyhrň si biely golierik.“

A sedmikráska nelenivá
stúli svoj golier čipkový,
a čo? Len chvíľka – už aj sníva
o včielkach, muškách, čmeľovi.

Mária Rázusová-Martáková

Ovocie
Ovocie je dobrá vec,
vie to každý vzdelanec.
lepšia ako čokoládka,
od mamky je hruška sladká.

Od otecka jabĺčko,
s chuťou schrúmem ľahúčko.
Od babičky strapec hrozna,
každý z nás to dobre pozná.

Od dedka zjem broskyňu,
v každú dennú hodinu.
Zdravý budem plný sily,
skúste to tiež moji milí!

Cestovateľka
Jedna malá slivka
pod stromom dnes krivká.
Spoznať chcela asi
svet a jeho krásy.

Už ju bolia všetky kosti,
rozplače sa od ľútosti.
Za jeden deň, slivka milá
iba svoj sad pochodila.

Mandarínka v perinke
Schoval som si mandarínku
do postele pod perinku.
Skončiť v mojom brušku nechce,
pred spaním mi básne šepce.

O Mande a o Rinke
rozpráva mi v perinke.
Vraj tá Manda a tá Rinka
vedia, čo je mandarínka.

Jabĺčko a margarétka
To červené jabĺčko
kotúľa sa ľahúčko.
Rozbehne sa do trávy,
margarétku pozdraví.

- Margarétka, moja milá,
či by si mi poslúžila?
Na hlavičke nemám vlasy,
tvoj lupeň mi dodá krásy.

Parádnik
Vraví banán Adam:
- Už som zrelý hádam.
Dám si tričko žlté,
tam mi leží v kúte.

V žltom tričku, prosím vás,
vždy mám štíhle boky, pás.
Nenechám nič na náhodu,
vždy sledujem novú módu.

Hrozno
Hrozno svoje guľky ráta,
koľko ich mmá, vždy ho máta.
Jeden, dva, tri, štyri, päť,
spočítať chcem guľky hneď.

Guľky sa však iba hrajú,
zábavu vždy dobrú majú.
Netrápia ich počty, veru,
radšej ich zjem na večeru.

Stonka, dva lístky – a je vonku
zelená kolíska pre snežienku.
Ešte je v zavinovačke, je celkom malá,
možnože by sa polámala.
A takto môže tíško spať
A ľahučko sa kolísať.

Snežienky

Vyrástli dve snežienky,
v snehu stoja po členky.
Poďme nazad do zeme,
vraví prvá zronene.
Vydržme len dníčkov pár,
za humnami je už jar.

Snežienka

Snežienočka drobnučká,
utiahnutá v kríčku,
prečože máš ručníček
na belavom líčku?

Juj, zima je veliká
a ja kvietok malý,
juj, bojím sa, že mi mráz
moje líčka spáli.

Na jar
Na jar sa zem zo sna budí,
snežienočke nôžku chladí.
Našľapuje poľahúčky
neprechladnú jej prstíčky.

Slnko
Slnko volá na snežienku,
podívaj sa, jak je vonku!
Slnko volá do okien,
deti, haló, už je deň!

Snežienky
Vyrástli dve snežienky,
v snehu stoja po členky.
Poďme nazad do zeme,
vraví prvá zronene.
Vydržme len dníčkov pár,
za humnami je už jar.

Snežienka
Snežienka vykukla, holý je krík,
sneh ešte okolo a nikde nik.
Striasla sa: “Zima je, spáli ma mráz,
priskoro vstala som, ešte je čas.”

Mocnejšie stúli si šatôčku list,
sneh musí zo strání a z dolín zísť.
Potom sa rozbehnem, až potok zločká
a deťom na stráňach pteším očká.

Bez obeda, bez večere
dedko vyčkáva.
V tom sa dvihne hlina bledá,
kopček povstáva.

- Babka, rastie repa! -
- Riedko, dedko, riedko. –
- Babka, ty si slepá! -
- Ty ma klameš, dedko! -

Zavolali vnučku, vnučka psíka,
psíček mačku, mačka myš.
Chytili sa, čakajú.
Šepty-šeptom šepkajú – nevidíš?

Myške bola dlhá chvíľa,
trošičku sa povrtila.
Mykla mačku, mačka psíka,
psíček vnučku, vnučka babku,
babka dedka.

Dedko prázdne ruky mal,
ničoho sa nedržal,
- urobili bác!
A kopček sa ešte chveje,
tak sa krkto pod ním smeje.

Autor: František Hrubín
Foto: Castorland

v lese popod bučky
červené klobúčky.
A sukničky v páse.
To tam v plnej kráse
muchotrávky stoja,
slimáka sa boja.

Slimák iba mrkne na ne
a pomaly, nebadane
tiahne k hnedým hríbikom,
ktoré čupia pod kríkom.

Muchotrávka

Muchotrávka rastie v lesíčku, v lesíčku,
¦: Má ona červenú čiapočku.
Na čiapočke biele bodôčky, bodôčky,
¦: Vyzerá jak dáždnik maličký.
Muchotrávky rady tancujú, tancujú,
¦: Čiapočkám sa veľmi radujú.

Hríbhotel

Verte a či neverte,
radšej si to preverte,
na čistinke pod lesom
vyrástol raz čudný dom.
Vyzeral jak veľký hríb,
bez kazov a drobných chýb.
Dvere ba i okná mal,
hríbhotel sa nazýval.
A v ňom miesta dosť a dosť,
vítaný bol každý hosť.

Huby

Celý háj som prešiel,
hríba som nenašiel,
iba jednu plávku,
i to muchotrávku.

Čučoriedky, černice

Čučoriedky, černice,
mám ich vyše čapice.
Tuto si ich majte,
čokoládu dajte.

Dubáky

Dubák tam a dubák tu,
dnes budem mať robotu.
Nazbieram z nich koľko chcem,
na večeru jeden zjem.
Radia mi už podaktorí:
- Ostatné daj do komory.
Čo mám spraviť, dobre viem,
priateľom ich odnesiem.

Dubák

Neďaleko dubáka
stretol slimák chrobáka.
Počkaj chrobák,
predám dubák.
Na dubák ja chuti nemám,
ja mám čosi iné rád.
Dovidenia, kamarát.

Kukurička

Kukurička strapatá,
dobrá dievka bohatá,
ešte krajšia chudobná,
do roboty spôsobná.
Keď do poľa pôjdeme,
kukuričku zožneme,
kukurička, žltý klas,
nebude viac húsky pásť.

Gúľalo sa, gúľalo, gúľalo
To červené jabĺčko,
Gúľalo sa gúľalo, gúľalo
Ku Lenočke ľahúčko.

Ovocné stromy

Všetko kvitne – jabloň, hruška,
zrátať kvety, to je fuška.
Na strome aj pod ním dole,
je už kvetinové pole.

Hruška

Spadla hruška zelená,
rozbila si kolená.
Teraz plače na zemi,
dobré lieky dajte mi.
Ty si hruška nezbedník,
Nepomôže ti už nik.
Veď si dobre vedela,
že si ešte nezrelá.

Hruška II.

Fúkaj, fúkaj vetríček,
zhoď mi mnoho hruštičiek.
Zhoď mi jednu, lebo dve,
sladké budú obidve.

Fúkaj, fúkaj vetríčku,
zhoď mi jednu hruštičku.
Zhoď mi jednu, lebo dve,
sladké budú obidve.

Jabĺčko

Bolo raz jabĺčko krásne,
malo líčka červené,
jeho farba jasne žiari,
vravím mamka, daj ho mne.

Keď som zaťala doň zúbky,
pochytil ma veľký strach,
lebo červík vyšiel z hĺbky
a stal si na svoj prah.

Bolo nám to obom trápne,
že má nahryznutý dom,
on sa urazene vztýčil
a vyplazil sa von.

Jabloň

Šiel Miško za rána k jabloni,
o jedno jabĺčko žobroní.
Tu ho máš Miško náš, vezmi si,
nechže tu daromne nevisí.

Červené jabĺčko

Červené jabĺčko v oblôčku mám,
koho rada vidím, koho rada vidím,
tomu ho dám, to mu ho dám.
A ja ťa mamička najradšej mám,
tebe to červené, tebe to červené
jabĺčko dám, jabĺčko dám.

Čerešničky

Čerešničky, čerešničky, čerešne,
všetky sa mi rozsypali po ceste,
kto vás nájde, nech vás pozbiera,
ja som mala včera večer frajera.
Bol to šuhaj maľovaný jak ruža,
toho bych si vyvolila za muža,
ani by mu robiť nedala,
iba by ho ako ružu chovala.

Čerešničky

Odtrhnem si čerešničky,
urobím z nich náušničky.
Cingi-lingi, cingi-bom,
už mi zvonia za uchom.

Čerešne

Kto je hladný, nech sa naje,
čerešnička červená je.
A kôstočka biela,
dobre sa ňou strieľa.

Náušnice
Odtrhnem si čerešničky,
urobím z nich náušničky.
Cingi-lingi, cingi-bom,
už mi zvonia za uchom.

V lese v tráve spinká
biela konvalinka.
Zvončeky má, nezazvonia,
ale za to krásne vonia.

Kvietky

Pekný kvietok v poli žije
ako nebo belasý je.
Prídu deti popásť husi
modrý kvietok odtrhnú si.
Potom deti maličké
dajú kvietok mamičke.

Konvalinky

Bim, bam, bom,
takto zvoní zvon.
Cingi, lingi, cingi, lingi,
takto zvonia konvalinky.

Púpava

Kdeže sa tu na lúčine
vzala zrazu toľká krása?
Púpavočka zlatým kvetom
na slniečko usmieva sa.
Púpavienka, žltý kvet,
ako ty len krášliš svet!
Deti z teba vence pletú,
spievajú si: Jar už je tu!

Slnečnice

Naučil sa v škole Jurko,
že je iba jedno slnko.
Čuduje sa Jurko malý,
kde sa toľké slnká vzali.

Zvonček

Zvoní modrý zvonček.
Som voňavý domček.
Poď chrobáčik-modráčik,
nie, nebudeš banovať.
Pri slniečku budeš bývať,
pri mesiačku stanovať.

Zvončeky

Spali zvončeky, spali,
tíško sa zatvárali.
Keď ranné zore svitli,
zvončeky znova kvitli.

Fialôčka

Fialôčka, kde rastieš?
Pod kríčkami v tôni.
A včielky ťa nájdu tiež?
Nájdu, vďaka vôni.

Fialôčka

Ja som kvietok-fialôčka,
aké nebo, také očká,
aká tráva, také šaty,
hrej ma slnko, lúčik zlatý!
Fialôčka-modroočka
pozerá sa do potôčka.
Rastie skromne bez vône,
schováva sa do tône.

Fialka

Plače malá fialôčka,
že slniečko zhaslo,
že dievčatko odišlo,
čo tu húsky páslo.

Nože neplač modroočka,
že si chvíľu sama,
veď sa ono zase vráti
za bieleho rána.

Fialôčka
Aký milý kvietok v kríčku!
Možno čaká na včeličku.
Fialôčka, fialôčka,
otvor svoje pekné očká.
Motýlik si vždy rád počká.

Tulipán
V záhradke je nový pán,
volajú ho tulipán.
Na zelenej nôžke vládne,
včielka sa doň rýchlo vkradne.
Pošteklí ho po líčku,
zaspieva mu pesničku.