Na stromoch vôkol nás pastelky jesene,
ohnivých farbičiek dočasné vzkriesenie.

Tajomstvo skrýva sa v tejto vete:
Len modrú na stromoch nenájdete.

Milan Kenda
BABIE LETO
Po lete prichádza štedrý čas jesene.
Do sadov prináša z rebríkov lešenie.

Sladučkým ovocím plní nám kešene.
Slnko sa nevzdáva, necúva, ešte nie.
Teplučká jeseň- lákavá pieseň.
Na vlnkách pavučín unáša tieseň.

Milan Kenda
Výmena maliarov

Pestrofarebné kvety
hýrivej letnej tety
zažili náhle krach
v jesenných ranných hmlách.

Jeseň mieša na palete
aj z farieb, čo boli v lete.
Roky rokúce čmára naisto
žltočervený pozdrav do listov.

Jaroslav Rezník
JESEŇ V MESTE
Dážď sa leje ako z krhly,
chladný vietor tvár nám pŕhli,
po parkoch a po uliciach
mokré lístie rozhádže…

Polievacie letné autá
po tých veľkých horúčavách
odišli si zaslúžene
oddýchnuť si do garáže.

Danuša Dragulová- Faktorová
ŠARKAN
A tuná šarkan letí!
Kam letí? Nepovie ti.
Kto bude najviac zvedavý,
dostane pohľad meravý.
Obzerá sa, vyškiera,
hoci iba z papiera.
Len ten mu je po vôli,
kto mu motúz povolí.

Jaroslav Rezník
JABLONE SME ODLÍČILI

Jablone sme odlíčili,
zotreli im mejkapy,
s pastelkami od jesene
a s úsmevom v našom mene,
nech sa vietor potrápi.

Len na hornom konáriku
z lásky, vďaky, podľa zvyku,
ako kvapku v poháriku,
jablko sme nechali.

Možno, že nám vtáčky z nebies
zavčas rána
z dlane Pána
prinesú tri pochvaly.

Šarkan

Danuša Dragulová-Faktorová
Á, tuná šarkan letí!
Kam letí? Nepovie ti.
Kto bude najviac zvedavý,
dostane pohľad meravý.
Obzerá sa, vyškiera,
hoci iba z papiera.
Len ten mu je po vôli,
kto mu motúz povolí.

Jablone sme odlíčili

Jaroslav Rezník
Jablone sme odlíčili,
zotreli im mejkapy,
s pastelkami od jesene
a s úsmevom v našom mene,
nech sa vietor potrápi.

Len na hornom konáriku
z lásky, vďaky, podľa zvyku,
ako kvapku v poháriku,
jablko sme nechali.
Možno, že nám vtáčky z nebies
zavčas rána z dlane Pána
prinesú tri pochvaly.

Jeseň v meste

Jaroslav Rezník
Dážď sa leje ako z krhly,
chladný vietor tvár nám pŕhli,
po parkoch a po uliciach
mokré lístie rozhádže…

Polievacie letné autá
po tých veľkých horúčavách
odlišli si zaslúžene
oddýchnuť do garáže.

Výmena maliarov

Milan Kenda
Pestrofarebné kvety
hýrivej letnej tety
zažili náhle krach
v jesenných ranných hmlách.

Jeseň mieša na palete
aj z farieb, čo boli v lete.
Roky rokúce čmára naisto
žltočervený pozdrav do listov.

O jeseni
Od severu vietor veje,
z oblohy sa voda leje,
prišla jeseň, predzvesť zimy
sedím v teple, hľadám rýmy:

Jeseň

Slniečko už menej hreje,
šibal vetrík sa len smeje,
pohvizduje po chotári
po oblohe ženie chmáry.
Pozhadzoval všetky listy,
strom bez listov je už čistý.
Striasol na zem aj gaštany,
ležia v tráve, vedľa brány.

Zbadal ich tam malý Stano
keď šiel s mamou tade ráno,
má ich teraz plné vrecká,
spraví niečo pre otecka.
Nôžky, bruško a hlavička,
pomôže mu s tým mamička.

Babie leto

Vzduchom letí pavúčik,
má nad sebou padáčik,
taký tenký z pavučiny,
lepia sa mu naňho špiny.
Preletel už veľkú diaľku,
pristal teraz na kraj parku.
Pozrite sa milé deti,
aj tam ďalší pavúk letí,
bude to tak asi preto,
že je jeseň, babie leto.

Pavúk

Blíži sa už koniec leta,
pavúk tíško siete splieta,
také jemné pavučinky,
na mušky mu tečú slinky.
Jedná nitka, druhá nitka,
pekne rovné, bez pravítka.
Sieť je pekná robota,
kto sa do nej zamotá?

Príde zima

Je čas dažďov, je tu jeseň,
vietor spieva svoju pieseň,
spieva, že už príde zima,
o lete sa všetkým sníva.

Všetci vedia, zima v lese
nie je ako byť na plese,
najlepšie je ten čas prespať,
tuhé mrazy takto prečkať.

Prežiť zimu to dá zabrať,
preto treba brloh hrabať,
treba sa aj vykŕmiť,
„kabát“ z tuku vyrobiť.

Aj ježko si posteľ chystá,
má byť teplá a aj čistá,
vykŕmil sa do zásoby,
na prežitie tejto doby.

Farby jesene

I keď slnko chodí skôr spať,
jeseň radosť tiež môže dať,
stromom dáva farby krásne,
že sa o nich píšu básne.

Žltá, hnedá, oranžová,
tá sa dlho nezachová,
ale i tu krátku chvíľu,
tá krása dá žitia silu.

List z javora

Prišla jeseň je dažďov čas,
z korún stromov smutne znie hlas.
Zaplakal list na javore,
vie, že musí padnúť dole,
ale že sa z žitia teší,
vie, že sa to vždy vyrieši.
Teraz padne, prejde zima,
príde jar a príde klíma,
vhodná k tomu by mohol žiť
zo života sa zas tešiť.

Vietor

Vietor vzduchom poletuje,
všetko všade rozhadzuje,
smeti, lístie zo stromov,
vbehne aj do komínov.
Vetrík nebuď taký zlý,
radšej niečo vymysli.

Poď mi pomôcť nosiť draka,
nech mi lieta ako straka,
vysoko až pod oblaky,
kde lietajú dravé vtáky.

Do školičky

Začali sa krátiť dníčky,
už musíme do školičky,
čaká na nás prvá trieda,
tabuľa a biela krieda.

Hoc začína pre nás práca
a čas na hry sa nám stráca,
my však sme aj tak veselí,
bo učiť sa nám nelení.

Dážď

Čo že sa to vonku deje,
z oblohy sa voda leje,
zablysklo sa a hneď hrmí,
od strachu až v rukách brní.

Mám už celkom mokré nohy,
topánky sú plné vody,
je to veru pekný dáždik,
nepomôže ani dáždnik.

Jeseň
Lístok lístku hovorí:
Prišla jeseň do hory.
Každý v sade prácu má,
každá ruka potrebná.
Odmena je v mise sladká,
poďte deti, volá babka.
Kúp si Janko kabát,
lebo budeš plakať.
Vietor fúka, šarkan letí,
utekajte k peci deti.

Jeseň
Obrali sme jabĺčka
i hruštičky v sade,
padá lístie zo stromov,
plno je ho všade.

Nazhŕňam ho na kopu,
do košíka dám
a najkrajšie jabĺčko
podarujem vám.

Jeseň
Je tu jeseň, prší, fúka,
zmoknutý je dom i lúka.
Len si prš, ty jeden dáždik!
Ja nezmoknem, ja mám dáždnik.

Dala mi ho dobrá mamka,
k mojim novým poltopánkam.
Dáždik je náš kamarát,
rírodu má veľmi rád.

Lístočky
Lístoček dubový,
nepadaj do vody,
vzala by ťa voda,
bola by ťa škoda,
lístoček dubový.

Lístoček z agáta,
nepadaj do blata,
vzala by ťa voda,
bola by ťa škoda,
lístoček z agáta.

Lístoček z javora,
nepadaj do dvora,
vzala by ťa voda,
bola by ťa škoda,
lístoček z javora.

Jesenné hmly
Miroslav Florian
Jesenné hmly a čľapkanice,
havrany letia zo zvonice.
Zlá pani Chrípka chodí tade-
očami sliedi po záhrade.
Nemá strach z kanónov a pušiek.
Bojí sa jabĺčok a hrušiek,
ktoré nám žltnú na skriniach.
Z mydla má ešte väčší strach…
A keď si dáme teplé šály,
zlá pani sa už isto vzdiali.

V jesennom lese
Libuša Friedová
Moknú listy, moknú kríky,
moknú stromy zelené.
Dáždik klope na hríbiky,
na srnky a jelene.

Kropí myšku, veveričku.
Líške v čižmách čľapotá.
Jazvec chodí v mokrom tričku.
Aká mokrá robota!

Moknem s ockom vedľa chaty,
kým on drevo narúbe,
o chvíľu sa ohník zlatý
bude jašiť v kozube.

Jeseň pani bohatá

Jeseň pani bohatá,
farbí stromy do zlata,
premaľúva celý sad.
Zletel vietor šiky-miky,
hojdá všetky konáriky,
vraj by stromy zobliecť rád.

Vyhúda im celý čas:
“Ide zima, bude mráz,
pomrznete zaiste!”
Ale strom mu rozosmiaty
ako dáky peniaz zlatý
púšťa len list po liste.

Na polici v komore
stojí vojsko v pozore
a do okna nakúka…
A to vojsko na parádu,
to sú plody nášho sadu:
krásne žlté jablká.

Vojde Evka maličká
- v žltých vláskoch mašlička -
vyskočí a povie: “Jaj!
Žltý jačmeň, žlté žitko,
žltá skriňa, žlté sitko
a von žltý celý kraj!”

(Ďakujem Lucke, že mi pripomenula všetky slová tejto krásnej pesničky, ktorú som sa ešte ja učila v škôlke)

Babie leto
Pod horami na lučine
pri mesačnom bledom svite
piadimuži presúšajú
zlaté lístie na koryte.

Okolo nich krásne víly,
vo dne ľudským očiam skryté,
na maličkých kolovrátkoch
strieborné vám pradú nite.

Neďaleko na potôčku
vodník im zas priadzu zláti,
budú z nej tkať po Vianociach
pre kvetinky nové šaty.

O polnoci na lúčine
do tanca sa pustia víly,
natešení piadimuži
spievajú im z celej sily.

Znenazdania vietor príde,
mäkkú priadzu z lúky schytí,
z koryta zas zlaté lístie,
vo svet nesie klbká nití.

Márne ráno víly plačú,
pomoci už viacej nieto:
po zemi je zlaté lístie
a vo vzduchu babie leto.

Jesenné ovocie
Keď sú hrušky, už je jeseň,
my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď sú slivky, už je jeseň,
my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď je hrozno, už je jeseň,
my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.

Kamarátka Jeseň
Veselú mám kamarátku,
sukničku vždy nosí krátku.
Azda zbiera stromom listy,
konáre im smelo čistí.

Opreteky s vetrom lieta,
šiel by s ňou aj na kraj sveta.
Zaspievam jej večer pieseň,
prezradím vám, je to jeseň.

Jeseň
Fúkaj, fúkaj vetríček,
ovievaj mi líčka,
nech sú pekné červené,
ako dve jabĺčka.

Fúkaj, fúkaj vetríček,
zaspievaj mi pieseň,
že už lístie ožltlo,
lebo prišla jeseň.

Kvietočky, dobrú noc
Vietor fúka, zima letí
na belavom koníku.
Škoda krásy, škoda leta,
že sa náhli k zániku.

Na priekope kvietok drieme,
ošľahal ho tuhý mráz,
po doline a po stráni
kvíli chladný vetra hlas.

Kvietok stone ako vtáča,
kolíše sa od chladu.
Nieto slnka, nieto tepla,
mráz navštívil záhradu.

Hlávky klonia všetky kvety,
slabé tielko striasa sa!
Vietor hviždí a zo stromov
opadala okrasa.

Spite, kvietky, podriemkujte
a čakajte do jari.
Potom zase teplé slnko
zasvieti vám do tvári.

Padá lístie, šuchoce:
šuchy, šuchy, šuchy.
Zajko po ňom dupoce:
dupi, dupi, dupi.

Slniečko

Hej, slniečko, počuješ?
Zasvieť ešte raz!
Aspoň za hrsť teplých lúčov
rozsyp medzi nás.

Fúka spoza buka

Fu-fu-fu-fu-fúka
vietor spoza buka.
Bežme, deti, dnuká,
v piecke ohník puká.

Kto sa z okná kuká,
ako mokne lúka?
Čo to mráčik núka?
Že vraj padá múka!

Príde zima

Padajú listy v záhrade, v lese
a každý list nám rozprávku nesie.
Jeden o jari, druhý o lete,
že prišla jeseň, o tom už viete.
Čo príde potom? Hádať môžete.
Napadne snehu, zmrzne zem celá,
to bude zimná rozprávka biela.

Na jeseň

Na jeseň si vietor píska,
mocne fučí na strniská.
V zime sniežik napadá,
až je biela záhrada.
Tak to ide krokom krok,
dookola každý rok.

Jeseň

Koniec leta pomaličky,
štebocú si lastovičky.
Deti bežia do školy,
pusto bude na poli.
Vietor fúka, šarkan letí,
kopec víta všetky deti.

Jeseň

Farbičkami tromi
farbí jeseň stromy.
Maľuje a ráta:
žltá, hnedá, zlatá…

Slnečnice

Naučil sa v škole Jurko,
že je iba jedno slnko.
Čuduje sa Jurko malý,
kde sa toľké slnká vzali.

Šarkan

Lieta šarkan pomaličky,
pozdravuje lastovičky.
Chvostom krúti sem a tam,
šťastnú cestu želám vám.

Žatva

Už je leto, žatva je,
už na pole ideme.
Až to žitko zožneme,
do snopov ho zviažeme.
Už sme žitko zožali,
už sa z poľa zváža,
už sa žlté žemličky
na dožinky smažia.

Už je pole holé, pusté,
zajko sedí pri kapuste.
Šarkan letí, nemá perie,
kamže letí, kam sa berie?

Javorový list

Hory moje, hory,
čo to vo vás horí?
Čože by horelo?
Lístok javorový.

Ej javor, javor zelený,
čo si tak smutný v jeseni?
Akože nemám smutný byť,
keď zo mňa spadol kvet i list.

Jesenný les

Krásny les je v jeseni,
i keď nie je zelený.
Zlatom svietia javory,
buk červeňou zahorí.
Breza striasla dukáty,
les je veľmi bohatý
a v tom stofarebnom zlate
borovice rozpoznáte
i zelené jedličky,
trčia ako rozmaríny
z velikánskej kytičky.

Novembrová básnička

Hľadáš kvietok? Nože, skús to!
V záhrade je ticho, pusto.
Iba žlté chryzantémy
šepkajú si: Zima je mi.“

Každý stromček zostal holý.
K domom letia vrany z polí.
V piecke sa už riadne kúri,
zohrejú sa chladné múry.

Z výšky spadla vločka prvá,
odvtedy už zima trvá.
Cestičku si tíško hľadá,
šušká si, že padá rada.

Drak

Nakreslím si na zem kruhy,
z kruhov bude pestrý drak,
neskryje ho ani mrak.

Jeseň je tu

Zaznel v lese zajkov hvizd,
že odpadol zlatý list.
Kto si ten list prečíta,
vie že jeseň prekvitá.

Gaštany

Pôjde Mira na gaštany,
potom pozve Idu.
Postavia si na koberci
hnedú pyramídu.
Neskôr, keď sa poihrajú,
spraví Ida Mire
z gaštanovej pyramídy
gaštanové pyré.

Jeseň

Čože sa to porobilo,
čo sa mohlo stať?
Slniečko je ustaté,
už nevládze hriať.
Mama vraví, že sa treba
lepšie obliekať.

Lístie

Opadalo žlté lístie,
ľahlo si, že bude spať.
Milý vetrík ponúkol sa,
že ho bude kolísať.
Najprv zľahka šuští,
potom zrazu inú spustí:
„Poďte, deti, tancovať.“

November

V novembri nám cupky-lupky
padá dáždik na chalúpky.
Prší, prší, len sa leje,
zatvárajte okná, dvere.