Letí, letí púpava,
radosť, krásu rozdáva.
Slniečko už pekne svieti,
obdaruje lúčom deti.

Pozrite sa na páva,
pierkami nám zamáva!
Na pierkach má farby dúhy,
z dúhy spraví malé kruhy.

Padá, padá, dáždik z neba,
na kvietky ho veľmi treba.
Pod lopúchom sedí žabka,
dáždik na ňu trošku kvapká.

Sedmokráska spinká v kríčku,
hlávku kloní na trávičku.
Unavená zo slnka,
večer tíško zaspinká.

Vykuklo slniečko,
vykuklo z periny,
dočiahlo lúčikom
najnovšie noviny.

Pozrelo slniečko
na prvú stránku,
rýchlo sa prebralo
z tuhého spánku.

Čítalo slniečko
iba slov pár,
že sa k nám vrátila
po zime jar.

Povedala snežienka:
„Oziabu ma kolienka!
Lebo moja podkolienka
nedosiahne na kolienka!“

Snežienka

Snežienka sa hnevá,
že kožúštek nemá.
Aj dajaké galošky
zišli by sa na nôžky,
na lístočky rukavice,
keď sú také fujavice.
Slnko hreje ešte málo,
včera ju ver oziabalo.

Čiapočka pre slniečko

Jana Belašičová
Slniečko si zabudlo raz
zobrať ráno čiapočku.
„Prechladnem dnes „ tak si vraví,
obzerá sa po očku.

„Prifúkaj mi“ takto prosí,
„milý vietor, severák,
na hlavičku moju holú
jeden veľký teplý mrak.“

Severák však z diaľky kričí,
že už letí preč,
o severných chladných vetroch
nemôže byť reč.

„Veď už je jar“ nahlas volá,
„tamto rastie trávička.
Odteraz len holá bude
tvoja zlatá hlavička.“

Hanblivý kvietok

Mám snežienku maličkú,
sklonenú má hlavičku.
Chcem jej pozrieť do očí,
vždy však hlávku otočí.

Ty sa hanbíš? Tak jej vravím.
- -Čo len chceš pre teba spravím.
Budem múdry, budem smelý,
za jeden tvoj pohľad biely.

Vzácna návšteva

Pozri mamka na to vtáča,
čo po drôte práve kráča.
Obzerá sa, čosi hľadá,
možno ma z tej výšky zbadá.

Usmeje sa mamka na to:
Zamávaj jej, moje zlato.
Správa je to premilá,
veď to malá lastovička
po zime sa vrátila.

Krásna vôňa

Kráčam si tak v lese sám,
náladičku dobrú mám.
Preskočím hneď veľkú mláku,
keď zacítim vôňu takú.

Takú, z ktorej strácam reč,
nemôžem ísť od nej preč.
Žmurknú na mňa malé očká,
tak vonia len fialôčka.

Jar

Mária Rázusová-Martáková
Z diaľnych svetov pani zlietla
plná tepla, plná svetla.
Na lúčiny, briežky, stráne
sype kvietky maľované.

Zasmiali sa sedmokrásky,
zazvonili vtáčkov hlásky,
zabzučali včielky v tráve:
“Jar k nám prišla v plnej sláve!”

Na jar

František Hrubín
Keď zakvitne jarný sad,
na svete je každý rád,
včielka, húsatko,
dieťa, kuriatko,
motýlik i vtáčik,
aj ten malý žiačik.
Ten len bude utekať
po školičke sem -
na svete je každý rád,
keď je krásny deň.

Veľkonočný zajko

Veľkonočný zajko otvára nám jar,
pozná, figliar veľký presne kalendár.
Hopká zajko od lesa,
pod fúziky smeje sa.
Usmieva sa no vie na čom,
nesie dary polievačom.
Robí malé hniezda, kde je trávička,
ukladá nám do nich malé vajíčka
Darčeky sú z čokolády
a tú deti majú rady.
Za šibačku, polievačku,
možno pridá malú hračku.
Berme deti košík, ta sa do práce,
je ich toľko, že sa všetko nevprace.
Odnesieme náklad rovno do školy,
rozdelíme aj tým, čo tu neboli.

Potom spravím čáry máry,
pekne sa mi to dnes darí.
Kvačky, čiarky, ba i pruhy,
Ornamentov štyri druhy.

Farbami už vajce žiari,
babička sa šťastne tvári.
Pridá bodiek trošička,
čo to kreslí babička?

Šibač
Šibem, šibem, šibi ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička,
daj vajíčko z košíčka.

Výslužka
Ja som malý Majko,
dnes som dostal vajko.
Nemám chuť na praženicu,
dám si vajko na policu.

Kuriatko
Gúľalo sa vajíčko
po cestičke ľahúčko.
Preč od mamky, od strýca,
nebude vraj kraslica.

Veľkú noc už nechce mať,
život bude spoznávať.
Ráno, večer, aj v noci,
bez mamkinej pomoci.

Vtom zbadalo sliepočku,
žmurklo na ňu po očku.
Neveríte? Zakrátko
bude z vajca kuriatko.

Veľká noc, Veľká noc
Veľká noc, Veľká noc Kedyže už budeš?
Kedy ma šuhajko pooblievať prídeš?
Oblievaj, oblievaj, vlasy aj hlavičku,
Ale mi neoblej tú novú sukničku.

Veľká noc
Veľká noc prichádza,
každý sa raduje,
dievčatko spod Tatier
vajíčko maľuje.

Slnce, slnce,
poď na moje líčko,
dáme ti vajíčko,
otvoríme vráta,
dáme ti kus zlata.

Veľkonočná otázka
Vajíčko červené, vajíčko zelené,
dnes každé vajíčko je pekne sfarbené.
Kdeže tie vajíčka odtiene vzali,
veď farbu hnedú len spočiatku mali.

Možno dnes sliepočky farbičky zjedli,
možno kurz výtvarný v kuríne viedli.
Možnože slniečko má takú moc,
vajíčka farbí vždy na Veľkú noc.

Marcový deň
V teplom slnku marcovom
prebudil sa jeden strom.
Zakyvotal vetvičkami:
,,Vitajteže, starí známi!
Poďte, púčky, na konár,
už je jar, už je jar!“

Jar
Mária Ďuríčková
Keď slnce zasvieti,
zima preč odletí.
Už letí, už letí,
radujú sa deti.
Slnko pekne hreje,
na deti sa smeje.

Apríl
Mária Rázusová-Martáková
Prihnal sa vietor so sniežkom,
otriaslo kašku pod briežkom.
Brr! potom ešte poldeň celý
sypal sa na ňu páper biely.

„Ó!“ stene kaška: „ Beda mi!
Kde sa mám podieť s kvietkami?
Veď pre ten vietor, zimu veľkú
beží mi smrtka po stebielku.“

A už jej hlávka ovisá,
už myslí, koniec blíži sa.
Tu škovránok, čo býval blízko,
zastal ju tielkom pred vetriskom.

„Čo smútiš?“ povie. „Že je mráz?
Neboj sa, veď to prejde zas
a sneh, pre ktorý robíš stenky,
bude tvoj nápoj pre korienky.“

Potom sa vtáčik do hrúd skryl
a kaška vypla tenkú byľ
a riekla si: „Veď jar je predsa,
hlavičku hore, nedajme sa!“

A vydržala. Veru tak.
Odrazu pošiel čierny mrak
a teraz kašku v mladej tráve
bozkáva slnce ligotavé.

Dudre potok
Dudre potok pod ľadom,
že on nechce sklený dom,
že už nechce žiadne mreže,
že mu ten ľad chrbát reže
a že si hneď zažiada,
aby sa už rozpustila
jeho sklená paráda.

Ide jar
Mizne sniežik biely, i tie ľady tvrdé,
veď im slnko velí, čo hor, po oblohe
stúpa si tak hrde.

Dĺžia sa tie dníčky, a slniečko slabé
len tak pomaličky tou modrou oblohou
hore sa už škriabe.

Rozspieva sa vtáča, a odkiaľsi z diali
cestičkou si kráča, a ku nám prichodí
jar krásna pomaly.

V tom jeho úsmeve teplota už žiari
a vetrík vo speve odháňa spred očí
mu tie čierne chmáry.

Aprílové ráno
Hnevalo slniečko raz mamičku svoju,
nechcelo opustiť perinôčku novú.
I vzala mamička studenej vodičky –
šuch! nášmu slniečku priam medzi očičky.

Skčilo zjašene – draps! jeho perinka,
a už sa sypala biela páperinka.
Sneh padal do záhrad, do bielej trávičky.
snežienky sklonili ku zemi hlavičky.

- Tak vidíš, sedmospáč – hovorí mamička,
- ponáhľaj sa zemi dať úsmev na líčka.
A vyšlo slniečko nad hory, nad polia,
rozdalo úsmevy všetkým do okolia.

Jar
Zažblnkal potôčik, zašumel háj,
že z diaľav pribehla voňavá jar.
Na prúte ružovom hojdá sa puk,
motýle šantujú nad kvetmi lúk.

Krásou sa nalieva hojnosti roh,
rubáš si bielučký odieva hloh.
Džavotu vtáčeniec plný je les,
v úbočí zelenom chystá sa ples.

Keď miazgu rozprúdi slnečný jas,
zo stebla žitného šibne zas klas.

Prišla Vesna
Zleteli do dolín lúče,
prírody čarovné kľúče.
Objala Vesna polia,
zasadla do údolia.

Pri malom potôčku v rose
cupkajú nožičky bosé.
Na strome vtáčky hniezdia,
nad nimi žiari hviezda.

Z gazdovských dvorov ráno
pastierik ženie stádo.
Fujara veselo výska,
taká je milá a blízka.

Všetkým je chalúpka tesná,
lebo k nám prilietla Vesna.
Vitaj nám, pani milá,
všetko si oživila.

- Majstre, nesmieš polihovať, -
vrabec sa mu privraví,
- veď ti treba namaľovať
veľkonočné pozdravy.

- Nemajte strach, čvirikáči,-
zajko im hneď odvetí,
- kým si slnko ľahnúť stačí,
pozdrav svetom poletí.

Kým vtáčiky činčárali,
zajko všetko nasnoval,
tak, čo ani nezbadali,
všetky ich odmaľoval.

Divili sa čvirikáči,
keď im vajko ukázal,
každému sa veľmi páči,
každý si ho do rúk vzal.

- Veď ten huncút nás odkreslil, -
vraví slávik vrabcovi,
- ja som práve teba šteklil,
ty si radil majstrovi.

I bahniatka tu na vŕbe,
čo sme na nej sedeli,
i fialôčky svorne v hŕbe,
čo pod kríkom čumeli.

Štebot vráčkov vietor schytil
a rečí mal moc a moc,
každý sa veselo cítil,
keď prial milú Veľkú noc.

Autor: Tomo Machan – vydané v r. 1946 v detskom časopise Slniečko

Dudu-dudu

Stará kačka kváka si taktiež do skoku,
/:pri veselej píšťalke pláva v potoku.:/

Aj kačička má rada túto muziku.
/:keď vyhráva píšťalka dudu-dudu-du.:/

Píšťalôčka
Píšťalôčka zelená, vykrútená z dreva,
ale mi tá vyhráva, ale mi tá spieva.

Píšťalôčka zelená, vykrútená z vŕby,
zahrajže mi pesničku, ktorá sa mi ľúbi.

Píšťalôčka zelená, donesená z hája,
zapískaj mi pesničku, zapískami ti aj ja.

Vyjdi, vyjdi slniečko
Vyjdi, vyjdi slniečko,
na makové zrniečko.
Vyjdi, vyjdi na ten kopček,
uvidíš tam päť ovečiek
a dvaja sú barani
so zlatými rohami.

Dáždnik
Prší prší dáždik
na zelený dáždnik,
Klope, klope prstíčkom,
kto je pod tým dáždničkom?

To som ja Marienka,
zmokne mi sukienka.
Ja ťa nechcem dáždiček,
ja chcem neba kúštiček.

Ref.:
Ušlo za mrak moja zlatá,
dáždik ťa chcel pobozkať,
nastav mu tvár prostovlasá,
prší, prší, budeš rásť.

Klope, klope dáždik
na zelený dáždnik,
klope, klope, klope dážď
a ja budem rásť a rásť…
a ja budem rásť a rásť.

Prší, prší
Prší, prší len sa leje,
nezatváraj milá dvere.
Milá má, duša má
nezatváraj pred nama.

Keď som išiel od Zuzičky,
štrngali mi podkovičky,
Štrngali, brngali,
sivé očká plakali.

Sivé očká, čo plačete?
veď vy moje nebudete.
Budete iného
šuhajíčka švárneho.

Trávička je zelená,
slnko stále hreje.
O jari si spievame,
veď nič krajšie nie je.

Za šibačku, polievačku
Hopká zajko do lesa,
pod fúziky smeje sa.
Usmieva sa, no vie na čom,
nesie dary polievačom.
Darčeky sú z čokolády
a tú deti majú radi.
Za šibačku, polievačku
možno pridá malú hračku.

Rozkvitnutá básnička
Veľká noc je veľký deň.
Je to čudné, je to tak.
Všetko kvitne, všetko vonia.
Je to zázrak nad zázrak.
Na sviatočnom obruse
do bieleho košíčka veľkonočná
sliepka zniesla rozkvitnuté vajíčka.

Veľkonočný zajko
Veľkonočný zajko otvára nám jar,
pozná, figliar veľký, presne kalendár.
Robí malé hniezda, kde je trávička,
ukladá nám do nich pestré vajíčka.
Berme deti, košík, ta sa do práce,
je ich toľko, že sa všetky nevprace.
Odnesieme náklad rovno do školy,
rozdelíme aj tým, čo tu neboli.

Veľká noc sa blíži
Veľká noc sa blíži,
k večeru sa níži.
Vajíčka si pripravíme
farbičkami zmaľujeme.
Prídu chlapci s korbáčikmi
ponúknem ich koláčikmi.
Do ručičky vajíčko
a dievčatám zdravíčko.
Vody veľa dostaneme
a šaty si prezlečieme.

Vitaj slnko
Vitajže nám, slnko, vitaj!
Pekný pozdrav od nás chytaj!
Vitaj aj ty podbeľ zlatý!
Čože robíš pri chodníčku?
Čakám Janka a Aničku.

Vŕby
Vŕby sa nám zelenajú,
konáriky rozkvitajú.
Škovránok nám v háji spieva,
zlatohlávok sa ozýva.

Sedí Janko
Sedí Janko pod dubom
a bubnuje holubom.
Na píšťalke píska,
keď nepíska, výska.

Jar
Prebúdza sa lúka, pole,
prebúdza sa hora,
zlietla zrána lastovička
do našeho dvora.

Na okienko prisadla si,
na okienko klope,
hor sa deti,
prvosienky sú už na priekope.

Naša zem
Naša zem je krásna zjari.
Lastovičky letia z diali
a deti si vijú vienok,
zlatý vienok z púpavienok.
Naša zem je krásna v lete,
krajšiu v svete nenájdete.
Na oblohe slnko žiari,
kombajn spieva na chotári.

Veľkonočné riekanky
pre chlapcov:
Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča, od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.

Šibi-ryby, Anička,
daj mi pestré vajíčka!
Ak už nemáš maľované,
daj mi aspoň biele!
Sliepočka ti dá!

dievčatá:
Toto vajce maľované,
to je z lásky darované,
od koho, od toho,
čože koho do toho!
To vajíčko dám,
koho rada mám.

To vajíčko maľované,
hviezdičkami cifrované,
tomu ho ja darujem,
koho verne milujem.

Sedí pani
Sedí pani v koši
a pán sa jej prosí:
Daj, panička, daj vajíčko,
jedno- dve, však máličko ti ubudne.

Šibi, ribi
Šibi, ribi, mastné ryby,
kus koláča od korbáča
a vajíčka do košíčka.
Tetička, tetička,
dajte maľované vajíčka!

Šibi, ribi, mastné ryby,
dávaj vajcia, vykrúcaj sa!
Ak mi nedáš dve vajíčka,
daj mi aspoň makovníčka.
Ešte k tomu groš,
aby bolo dosť.

Šibi, šibi, šibáky,
išli ujec na raky.
Raky štípu, pichá jež,
naše prúty musia tiež!

Jarné zlato
Na jar zlaté dukáty
popadajú do trávy.
Niektoré sú húsatká
a niektoré púpavy.

Odkaz
Slniečko, povedz, príde už škorec?
Aj tejto jari, tak ako vlani
Chystám mu domček na našej stráni.
Sneh sa už dávno v chotári tratí,
povedz mu, povedz, nech sa už vráti.

Dažďovanie
Čo to klopká? Kto ma ruší?
Pozriem von – a vonku prší!
Kvapky bežia po skle spolu
vedľa seba zhora dolu.
Fúkne vietor z nepohody,
šikmo šibú prúdy vody.
A keď sa dážď vyprší,
leží rovno v kaluži.

Hmla
Keď sa stratí svet
a zrazu ho niet,
keď zmizne náš dom,
topoľ za okno,
a keď pes šteká
z bieleho mlieka,
vtedy je isté:
ráno je hmlisté.

Jar
Prebúdza sa lúka, pole,
prebúdza sa hora,
zlietla zrána lastovička
do našeho dvora.

Na okienko prisadla si,
na okienko klope,
hor sa deti,
prvosienky sú už na priekope.

Kvapky
Padá dáždik, kvapká,
premokne mi čiapka.
Kvapi-kvapi-kvapi-kvapi,
mňa pár kvapiek neprekvapí!

Mláky
Napršalo vody veľa,
Jurko po nej bosý behá.
Čľap, čľapušky, čľapi, čľap!
Ja mám mláky veľmi rád.

Potôčik
Potôčik náš milý povedz, povedz nám,
odkiaľ že si prišiel do údolia k nám.
Spod skaly, spod skaly,
kvapôčky ma volali,
spod skaly, spod skaly,
nechcel som byť sám.

Fúkaj vetrík
Fúkaj, fúkaj, teplý vetrík,
ponad pole leť!
Pri potoku prebudil sa
prvý jarný kvet.
Prší, prší, drobný dáždik,
prší drobný dážď.
Zajtra ráno na pažiti
tráva bude rásť.

Slnko, slnko
Slnko, slnko, poď na naše líčka,
dáme ti vajíčka.
Otvoríme vráta,
dáme ti kus zlata.

Slnko, slnko, poď na naše vráta,
dáme ti kus mláta,
ešte kúštik máme,
i to ti ta dáme.