Mäkké i sa s ypsilonom
pochytilo v šarvátku,
ktoré z nich je dôležité
v slove, vete a riadku.

I s bodkou sa stále chváli,
že mu patrí viacej slov,
tvrdé y sa môže hanbiť,
nech si zalezie pod stôl.

Ypsilon mu odpovedá:
“Ty si iba hlúpe i.
To ja som ten dôležitý,
aj vybrané vravia mi.”

Interpunkčné znamienka

Dĺžeň, mäkčeň, bodka, vokáň
zaránky si vraveli,
že si spravia dovolenku,
lebo ju vraj nemali.

V tej chvíli však všetky slová
boli ako choré,
nik nevedel, čo to číta,
všetko bolo popletené.

Vidim, ze to postihlo
aj tieto moje riadky,
nech sa snazim akokolvek,
ozaj maju sviatky.

Vratte sa s5 a my na vas
prestaneme zabudat.
No konečne, slávna sláva!
Slov normálnych bude iba pribúdať.

Katarína Horečná

Čimčara, čim, čim, čim, (poskoky znožmo s tlieskaním do rytmu)
ja si trošku poskočím.
Teraz čupím ako peň (čupnúť si a hlavu skloniť do dlaní)
ani prstom nepohnem.

Čvirik, čvirik, čvirik, (poskoky znožmo)
sadol vrabec na krík. (čupnúť si)
Teraz sa tam pohojdáva, (pohojdávanie sa v kolenách)
krídelkami na nás máva. (mávanie rukami)
Zrazu frnk – brnk do lesa, (tlieskanie)
chyťte si ma – smeje sa. (bežanie)

Skáče žaba po blate, (poskoky)
kúpime jej na gate. (tlieskanie)
Na aké, na také, (kývanie zdvihnutými rukami)
na zelené strakaté. (veselé zatočenie)

Kačka pláva po jazere, (chôdza so zapaženými rukami)
vo vode si šaty perie. (predklon, mávanie rukami)
Rybky sem a rybky tam, (úklony vpravo a vľavo)
ja vás všetky pochytám. (chôdza s predpaženými rukami s potleskom)
Prišiel káčer ťapi, ťapi, (chôdza so zapaženými rukami)
do zobáka žabku lapil. (ruky predpažiť a tlesknúť)
A klania sa krásavec, (úklony vpravo a vľavo)
kačku volá na tanec. (poskoky na mieste)

Nad horami husto sneží, (výpon, pomalý drep, rukami napodobňujeme sneženie)
po cestičke jeleň beží. (beh s vysokými skokmi)
Vôkol biela krása je, (úklony vpravo a vľavo)
v snehu jeho stupaje. (beh s vysokými skokmi)

Ideme, ideme do lesa, (chôdza s dlhými krokmi)
zlámali sa nám kolesá. (chôdza v podrepe s predpažovaním a zapažovaním)
Ideme, ideme ako vlak, (poklus, predpažovať a skrčovať predpažmo)
rýchlejšie letíme ako vták. (beh s upažením)

Zuzka vyskočí z postele, (deti stoja v kruhu za ruky – krok vpred, vzpažiť)
vraj bude dneska veselie. (pripažiť a beh do kruhu)
Prečo? Nuž radosť z jari, (vzpažiť a zamávať rukami)
aj nás to veľmi baví. (chôdza vzad a roztiahnuť kruh)
Vybehneme na zelenú lúku, (rozbehnúť sa do priestoru)
bude že to smiechu, spevu, hluku. (tanec vo dvojici)

Bzučia včielky v úbočí, (chôdza s napodobňovaním letu včielky)
nik ich bzučať neučí. (stoj spojný, ruky vbok, obraty trupom vpravo a vľavo)
Len si bzučia, stále bzučia, (podrepy s napodobňovaním letu včielky)
letia kvietkom do náručia. (beh v priestore s upaženými rukami, vbehnú si do náručia)

Ja som malý chlapček, (stoj spojný, upažiť a predpažiť)
skáčem ako vrabček. (poskoky na mieste)
Sem a tam, sem a tam, (poskoky znožmo do priestoru)
všetky zrnká pozbieram. (poskoky v podrepe)

Palec cvičí hop, hop, hop (kmitanie palcom)
a malíček skok, skok, skok. (kmitanie malíčkom)
Ukazovák sem i tam. (ukazovákom do ľava a do prava)
Všetky prsty cvičiť mám. (kmitanie všetkými prstíkmi)

Ja pred každým písaním,
vždy sa pekne postavím. (postaviť sa, vystrieť chrbátik)
Ruky treba rozcvičiť,
na písanie pripraviť. (krúženie pažami)
Od ramena cez lakeť, (krúženie ramenom, lakťom)
k dlaniam a tak prstov päť. (krúženie zápästím a všetkými prstami)
Každý prst je dôležitý,
tak na neho nezabudni. (počítať všetky prsty)

1, 2, 3, 4, 5 (prsty oboch rúk ukazujú počet)
rozcvičíme prsty hneď. (kmitanie prstov)
Zatočíme, zamávame (krúženie v zápästí, zamávanie)
a písmenka do zošita ukladáme. (otrasenie rúk)
Všetky moje prsty (rýchle otváranie a zatváranie prstov)
schovali sa v hrsti. (do dlane)

Raz sa prsty hádali, akú prácu konali.
Palec ten je silný … (kmitanie palcom)
Ukazovák pilný … (kmitanie ukazovákom)
Prostredník je najdlhší … (kmitanie prostredníkom)
Prsteník je najkrajší … (kmitanie prsteníkom)
Malíček je najmenší … (kmitanie malíčkom)
Rúčky, rúčky, ručičky, máte pekné prstíčky. (kmitanie všetkými prstíkmi)
Máte pekné dlane, zatlieskajme na ne. (potlesk)

Každá rúčka má prstíčky, (rýchle kmitanie prstami)
zovrieme ich do pästičky. (zavretie prstov do dlane)
Zaklopeme na vrátka, (poklopanie do lavice)
a to bola rozprávka krátka. (potlesk)
Každá ručička mám prstíčky, (rýchle kmitanie prstami)
zovrieme ich do pästičky. (zavretie prstov do dlane)
Bum, bum na vrátka, (poklopanie do lavice)
to je rozprávka krátka. (potlesk)
Ručičky sa spolu hrajú, (prepletanie prstíkov)
roboty sa neľakajú, (krúženie v zápästí)
bum, bum na vrátka, (poklopanie do lavice)
to je rozprávka krátka. (potlesk)

Palec, ukazovák, prostredník, prstenník, malíček, (krúžime všetkými prstami)
to je našich pomocníkov päť. (výskok, krúženie pažami)
Palec, ukazovák, prostredník, prstenníček, malý prst, (ukazujeme jednotlivo všetky prsty)
keď ich zovriem, vznikne hrsť. (zavretie prstov do dlane)
Čo máme v hrsti? Samé prsty!
Básnička na prípravu pred písaním

Pozor, žiaci prváci! (očný kontakt s učiteľom)
Čo robíme pri práci?
Zošit mierne nakloníme (nakloniť písanku)
a rovno sa posadíme. (vyrovnať chrbátik)
Oba lakte musia na lavici byť, (položiť lakte na lavicu)
nechceme predsa nosom do lavice ryť. (odmerať si vzdialenosť tváre od písanky)
A chodidlá, kde ich máš?
Na zemi ich vyrovnáš. (položiť nôžky na dlážku)
Básničky na relaxačnú pauzu počas hodiny

Nohy chodia, behajú (beh na mieste)
a pritom sa striedajú. (beh na mieste)
Ľavá, pravá, ľavá, pravá. (dvíhanie príslušnej nohy)
Nepotknú sa so mnou, sláva! (spojené poskoky s rukami nad hlavou)

Cvičme, cvičme (hmity zohnutými pažami)
každú chvíľu, (hmity s vystretými rukami)
naberajme novú silu. (krúženie rukami)
Maláci aj veľkáci, (drep – vstyk)
raz z nás budú siláci. (poklus na mieste)
Vysoko je slnko, (vytiahnutie sa na špičkách rukami k slnku)
hlboko je zrnko. (drep)
A cez rieku most, (výskok do širokého stoja s upaženými rukami)
cvičili sme dosť. (výskok do stoja spojného)

Ika, fika, gymnastika. (rukami cvičiť smerom ku pleciam)
Zhlboka sa dobre dýcha. (krúženie oboma pažami)
Raz, dva, raz, dva, (pochod na mieste)
na poli je brázda. (podrep)
Po nej hopká jarabica (poklus na mieste)
a na konci otočí sa. (zatočenie)

Poďme zahnať únavu,
dajme ruky nad hlavu. (zodvihnúť ruky)
Smelo deti, smelo,
predkláňajme telo. (predkláňanie)
Poskočme si, drepy dva, (poskoky na mieste)
preč je naša únava.
Už sme z malej rozcvičky
svieži ako rybičky.

Cvičím, cvičíš, cvičíme (predpažiť, vzpažiť, upažiť, pripažiť 2x)
vždy to radi robíme.
Poskok raz a dva a tri, (deti poskakujú na jednej aj na oboch nohách)
kričať to sa nepatrí.
Drepy dva a tri a štyri, (deti robia drepy)
trošku sme si pocvičili.
Lietame sťa vtáčik malý, (napodobňujú lietanie)
v učení sa nám vždy darí.
Básničky na zmotivovanie detí, aby sa sústredili

Očká, očká pozerajte. Ušká, ušká počúvajte.
Rúčky, vy nič nechytajte a vy, nôžky, nešúchajte,
len ma pekne počúvajte.

Abraka-dabraka sim-sala-bim,
hlučného prváka na mušku premením.
Keď sa už utíšim, rovno sa pozriem.
Už som samé ucho, čo nové sa dozviem.

My, prváci šikovní, veľmi dobre vieme:
hore letí lietadlo, dole psíček drieme.
Vpravo dvere do triedy, do tej našej máme.
Vľavo sa vždy obzrieme, keď cez cestu prechádzame.
Tabuľa je pred nami, to už predsa vieme!
Za seba sa neobzrieme, tíško pracujeme.

Nuž bolo to s tým chlapcom k zlosti.
Tak málo toho vedel vraj,
že by sa všetko bez ťažkostí
bol naučil aj papagáj.

Vraveli doma: “Márna sláva,
asi mu nefunguje hlava,
nuž a keď hlava nefunguje,
raz darmo, chúďa, ťažko mu je.”

No prevrátilo sa raz všetko.
Neslýchal také niečo svet:
prikvitol na návštevu dedko,
vzal žiaka do parády hneď:

“Tu je pero, sadni, píš,
hneď sa všetko naučíš.”
Písali diktát za diktátom.
Nad žiakom prísny dedko tróni.

Mordovali sa. No dosť na tom -
naučil sa žiak ypsilony
a naučil sa, neboráčik,
aj to, kde sa má písať háčik.

Krúti hlavou otec, mať,
krúti hlavou tetka, strýko.
Ukrútia si hlavu snáď
nad synkovou gramatikou:

“To je zázrak, to je čudo,
ani čiarku nezabudol!”
Iba dedko v kútku drieme,
hlavou nekrúti.

Čo si myslí, všetci vieme,
za neho to dopovieme:
Žiadne čudo, žiaden zázrak,
lenivý bol ten váš maznák!

Autor: Krista Bendová

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju mamičku

Anjeličku, môj strážničku,
stráž mi moju mamku.
Mamička mi večer spieva
tichú uspávanku.

Ráno ma jej ústa budia
ako dotyk vánku.
Anjeličku, môj strážničku,
chráň mi moju mamku.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj môjho otecka…

Anjeličku, môj strážničku,
stráž mi môjho ocka.
Mám ho rada. Keď ho vidím,
zasvietia mi očká.

Viem, čo bude, keď mi občas
položí dlaň na vlásky.
Tvrdá bude od roboty,
ale mäkká od lásky.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj môjho starkého…

Na starkého pozor dávaj.
Ale ticho, jemne.
Náš starký si, anjelik môj,
každú chvíľu zdriemne.

Stráž ten jeho krátky sníček.
Starký ti je šibal.
Opatruj ho, môj strážniček.
Veľmi by mi chýbal.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju babičku,
ochraňuj mi moju starkú.
Koľko sneh má vločiek,
toľko pozná starká naša
krásnych rozprávočiek.

A keď mi ich rozpráva,
nezaspím,
jój, kdeby!
Ako taký anjeliček
bývam v siedmom nebi.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj naše slniečko…
Kým mi nôcka zavrie viečko,
pomodlím sa za slniečko.
Za to, že nám dáva dníček,
stromom listy, zrnu klíček.

Ochraňuj ho, nech si svieti,
rieka tečie, potok žblnká.
Anjelik môj – všetky deti,
to sú také malé slnká.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju jablonku…

Jeseň ide, schladilo sa,
ostrý vietor fúka vonku.
Anjeličku, môj strážničku,
daj mi pozor na jablonku.

Bdej mi nad ňou, ochráň mi ju,
stráž mi na nej každý klíček.
A na jar ju nežne zobuď.
O to prosím, anjeliček.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj našu Zemičku…

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj našu Zemičku.
Keď si na jar líham na ňu,
až tak dobre je mi.
Detičky sú ešte malé,
majú blízko k zemi.

Čo Zemička požičala,
to jej ony vrátia.
Ako keby Zemi boli
sestričky a bratia.

Ona dala ockov, mamy
všetkým deťom sveta.
Pánboh ju chcel, nuž ju stvoril.
Zemička je svätá.

Stráž jej nôcku, stráž jej dníček
modlitbičkou krátkou.
Vrúcne prosím, anjeliček,
Zem je našou matkou.

Ráno
Slniečko už dávno vstalo,
anjelika pobozkalo..
Dobré ránko, krásny dníček,
prajem ti, môj anjeliček.

Vstávaj hore zaránky,
obujeme topánky.
Upraceme postieľôčku,
prečítame rozprávočku.

Prsty
Prvý, ten je ešte malý,
druhý zlatom omotali,
tretí dlhý ako had,
štvrtý ukazuje rád,
piaty tlstý, sťa dva prsty.

Kúpanie
Vodička nám krásne tečie,
kto nám dievčatko vyzlečie?
Vyzliekla ho mamička,
vo vani je vodička.
Už ma do nej rýchlo daj,
nech sa s tebou pekne hrám.

Mastím
Mastím, mastím krásne líčka,
nech ligoce sa nám tvárička.
Namastím aj za uškom,
nech si čulá ako hrom.

Masírujem krásne rúčky,
nech sú hebké ako vločky.
Namastím aj prstíky,
malé ako chrústiky.

Teraz príde na rad bruško,
masírujem celou dĺžkou.
Krásne malé nožičky,
pobozkáme prstíčky.

Už nám vonia celý dom,
od bábätka krásneho.

//: Dobrú nôcku teta Sova,
včeličky aj lastovičky!
Slávik nočnú pieseň spieva,
dobrú nôcku, krásne sníčky.://

Dobré ráno, dobrá kôčka,
dobré ráno motýliky,
púpavienka otvor očká,
kohút spieva kikiriki.
Hájaj, búvaj, pekné sníčky,
dobrú nôcku, búvaj sladko.
Zaspali aj lastovičky,
sladké sníčky, batoliatko.

Plastelína
Plastelína je farebná,
každá farba je nádherná.

Všeličo z nej vytvorím,
aj dievčatko postavím.

Sloník, psíček, mamička,
sedí pri nich kačička.

Vytvorím aj postavičky,
posadím ich do lavičky.

Keď to všetko dokončím,
plastelínu odložím.

Skákadlo
Pavol Štefánik
Vošlo do mňa skákadlo.
Čo ho to len napadlo?

Na ihrisku máme sólo:
Skáče, sťaby z gumy bolo.

Skáče vo mne a ja s ním.
A vôbec ho nevidím.

Mne sa to však k dobru ráta,
že mám na hru kamaráta.

Len mamke to pokoj nedá,
že som taký neposeda.

Pri vstávaní
Vstaň, Zuzanka, tichučko!
Pozri! Vyšlo slniečko.
Do práce sa rýchlo daj,
postieľku si vyvetraj.

Ranné vtáča
Keď slniečko zasvieti,
na nožičky vyskočím.
Pretriem očká, poviem “kuk”
mamičke dám veľký cmuk.

Obliekanie
Jedna ruka do rukáva,
potom nasleduje hlava.
Nohavice natiahnem,
topánočky obujem
a von rýchlo vybehnem.

Chodím
Krôčik sem a krôčik tam,
za deň, za dva už to mám.
Nôžku k nôžke kladiem,
po mliečko si zájdem.

Tvárička
Kde mám očká? aha, tu sú
a nad bradou mám zas pusu.
Kde mám ušká? – dve ich mám,
večer si ich umývam.

A nos, kde je? – nevidím!
Najpv očká otvorím,
potom noštek uvidím.

Dve zázračné slová
Dve zázračné slová viem,
pri sebe ich nosím.
To prvé je ďakujem
a to druhé prosím.

Keď poprosíš, tak pre teba
každý všetko urobí.
Slovko prosím ako kvietok
každú žiadosť ozdobí.

Ak nám niekto niečo dáva
ak si pre nás nájde čas,
poďakujme, urobí to
určite aj druhý raz.

Slniečko vždy pozdrav: Dobré ráno,
keď ti lúčmi z očiek sfúkne sen.
A cez deň pred bránou i za bránou
všetkých ľudí pozdrav: Dobrý deň!

Keď sa zotmie, pozdrav: Dobrý večer,
mesiačiku povedz: Dobrú noc.
Keď zabudneš na pozdrav, tak si túto
pieseň zavolaj vždy rýchlo na pomoc.

Ráno: Dobré ráno!
Na dobrú noc: Dobrú noc.
Večer: Dobrý večer.
Vždy si túto pieseň pripravený pozvi na pomoc.

Kuki kuki
kde sú ruky?
Lárom – fárom
tu sú ruky!

Paci paci pacičky
to sú moje ručičky
teraz je z nich mištička
kto z nej pije? mačička!

Varila myšička kašičku
v maľovanom várničku.
Tomu dala na mištičku,
tomu dala na lyžičku,
tomu dala na vidličku,
tomu dala na tanierik,
ale mu mačička spapala
a mamička mačku prútom šibala.
A mačka šmyk-šmyk po rúčke,
skryla sa v pazúške.

Čimčarara čim čim čim
ja si trošku poskočím
teraz čupím ako peň
ani prstom nepohnem.

Hore rúčky na ramienka
položíme na kolienka
zatlieskame tralala
vyskočíme hopsa sa.

Keď sa ja načiahnem,
vysoko dočiahnem,
keď sa ja skrčím,
zeme sa chytím,
keď si ja sadnem,
ani sa nehnem,
nakoniec sa zatočím
a vysoko vyskočím.

Ľavá nôžka, pravá nôžka,
zatancujeme si troška,
hlboko sa pokloníme,
veselo sa zatočíme.

Ja som koník bystrá nôžka,
poskočím si hopsa troška,
hopsa hopsa hopi hop,
veliký a malý skok.

Hop sa hop sa na koníčku,
idem idem po mamičku,
hopsa hopsa hopi hop
urobíme veľký skok.

Ideme ideme do lesa
zlámali sa nám kolesá
ideme ideme ako vlak
rýchlejšie letíme ako vták.

Štyri kroky dopredu
a štyri kroky dozadu
jeden sem druhý tam
ja sa z toho zamotám.

Ďateľ ďobká ďob, ďob, ďob,
vrabec skáče hop, hop, hop
ďateľ ťuká ťuk, ťuk, ťuk
a už ani muk.

Zima zima detičky
oziabu nás ručičky
cupy cupy ťapy ťap
nebojím sa nemám strach.

Stonožka sa má,
sto nožičiek má.
Keď však ide do roboty,
stokrát obuje si boty.
Ja mám iba dve,
pravú, ľavú, ale kde?

Ťapulinky, ťapky,
daj Janíčko labky,
daj Janíčko prštek,
výjdeme na vŕštek.

A na vŕšku barančiatko,
pozerá sa na chlapčiatko,
ťap, ťap, ťapušká,
prečo nemáš kožúška?

Hí, hí, na koni,
na koníčku na koni,
na koníčku pre trávičku,
nakŕmime ňou kravičku,
bude mliečka pre Janíčka.

Kopy,kopy nožičky,
nebojte sa vodičky,
voda je váš kamarát,
chce sa s vami deti hrať.

Skákala blška okolo bruška
cupi – lupi do kopčeka
potom kopŕc do pupčeka.

Išli chlapi do hory, /chodím prstami po telíčku/
rúbať buky javory.
Sekerôčka na pleci, /tlieskame rúčkami/
chlieb, slaninka vo vreci.
Raz, dva, tri pílime /cvičíme rúčkami hore dole/
a takto si cvičíme.

Ja mám nos, ty máš nos(ukážeme sebe a mimi na nos)
Ja mám hladkú, ty máš hladkú ( prejdeme prstom po líčku)
Ja mám sladkú, ty máš sladkú ( ukážeme na pusinku)
My sa máme radi, my sme kamaráti.( objímeme miminko)

Dažďové kapičky dostali nožičky,
behali po plechu, robili neplechu (beháme prstami po miminku)
Kocúr spal na streche, kvapli mu na pätu ( prstom ťukneme mimi na pätu)
Kocúr sa naľakal, vyskočil a utekal.(nadvihneme miminko do vzduchu)

Takto idú dámy /nadvihujeme ich iba mierne/
takto idú páni /nadskakujeme viac/
tak rajtujú vojaci /opäť podskakujeme/
takto idú sedliaci /dvíhame kolená striedavo/
unavení po práci.