Je uznojená ako v lete,
Vianočku v rukách krásne pletie.
Babka každému rozpráva:
kapustnica je voňavá.

Otec mrazivým rezkým vzduchom
kapríka nesie pod pazuchou.
Dedko v kožúšku teplom, mäkkom
náhli sa domov so stromčekom.

Budú Vianoce! O chvíľočku.
radujem sa a chytám vločku.
Opatrne! je krehká, sypká.
je to vianočná biela čipka.

Počúvajte bratia, predivnú novinu

Počúvajte bratia, predivnú novinu,
anjeli spievajú v polnočnú hodinu.
Poďme, bratia, spolu, i kto dary nemá,
poberme sa všetci hneď do Betlehema.

Janko, ty si krpce dobre poobúvaj,
a ty, Kubo starý, gajdence nadúvaj!
Narodil sa náš Pán, narodil sa bača,
ktorý bude gazdom božieho salaša.

Jaroslav Rezník
Vianočná báseň

Na oblohe trubač trúbi
čas radosti, veselý…
Na jeho hlas za prah domov
spolu s vôňou živých stromov
zlietli všetci anjeli.

Na stromček si posadali
a brnkajú v ihličí…
Plameň sviece sa trbliece,
v bielom fraku z perín mraku
spolu s nimi krásny chorál nacvičil:

“Narodil sa Kristus Pán,
radujme sa, tešme sa…
Jasné hviezdy zlatým lúčom
ako kľúčom otvárajú
všetkým ľuďom nebesá.”

Ľad je ako taká kukla,
tvrdá, studená.
Počas zimy
v nej je bystrá
voda schúlená.

Tam už tichá
iba čaká.
Čaká do jari,
kým sa z kukly
nerozbehne
potok bujarý.

František Rojček
Vtáčia Hostina

V záhrade sa začína
zimná vtáčia hostina.

Do krmítka deti dali
čo po dvore pozhŕňali.

Na jar vtáčky do kríčku
dajú deťom pesničku.

Ľubica Kepštová
Tajomstvo

Čo šepkajú chladné rána
spiacim vtákom na fontánach?
Možno básne…
V štíhlej veži
z rozhojdaných zvonov sneží.
Anjeli si perú blúzky,
vešajú ich na halúzky.
Je ich desať, potom sto,
priniesli nám tajomstvo.

Čižmička
Ahoj! Ahoj! Mikuláš!
Hračky, čokoládu máš?
Orech, cukrík maličkí?
Jabĺčka aj hruštičky?
Máme čižmy čistučké.
Iný hľadá v papučke:
Karamelky, čo má rád.
už sa na ne bude smiať.
Ledva zídu z postelí,
osmelia sa nesmelí,
rozihrajú veselí.
Á, darčeky pre všetkých!
Zmenia dážď, sneh na prepych.
Šťastie vhuplo do duší.
Nikto ho dnes neruší.

Na stromoch vôkol nás pastelky jesene,
ohnivých farbičiek dočasné vzkriesenie.

Tajomstvo skrýva sa v tejto vete:
Len modrú na stromoch nenájdete.

Milan Kenda
BABIE LETO
Po lete prichádza štedrý čas jesene.
Do sadov prináša z rebríkov lešenie.

Sladučkým ovocím plní nám kešene.
Slnko sa nevzdáva, necúva, ešte nie.
Teplučká jeseň- lákavá pieseň.
Na vlnkách pavučín unáša tieseň.

Milan Kenda
Výmena maliarov

Pestrofarebné kvety
hýrivej letnej tety
zažili náhle krach
v jesenných ranných hmlách.

Jeseň mieša na palete
aj z farieb, čo boli v lete.
Roky rokúce čmára naisto
žltočervený pozdrav do listov.

Jaroslav Rezník
JESEŇ V MESTE
Dážď sa leje ako z krhly,
chladný vietor tvár nám pŕhli,
po parkoch a po uliciach
mokré lístie rozhádže…

Polievacie letné autá
po tých veľkých horúčavách
odišli si zaslúžene
oddýchnuť si do garáže.

Danuša Dragulová- Faktorová
ŠARKAN
A tuná šarkan letí!
Kam letí? Nepovie ti.
Kto bude najviac zvedavý,
dostane pohľad meravý.
Obzerá sa, vyškiera,
hoci iba z papiera.
Len ten mu je po vôli,
kto mu motúz povolí.

Jaroslav Rezník
JABLONE SME ODLÍČILI

Jablone sme odlíčili,
zotreli im mejkapy,
s pastelkami od jesene
a s úsmevom v našom mene,
nech sa vietor potrápi.

Len na hornom konáriku
z lásky, vďaky, podľa zvyku,
ako kvapku v poháriku,
jablko sme nechali.

Možno, že nám vtáčky z nebies
zavčas rána
z dlane Pána
prinesú tri pochvaly.

Až mi z toho smutno býva,
že týmto dňom budem kývať.
Že prídem o rána v daždi,
kým do práce beží každý
a s cudzími svoj čas trávi,
pri mne sú tí moji praví…
Ja sa pod perinou schúlim,
svojich drobcov pevne túlim.

Bojím sa, čo príde potom,
keď mi za škôlkarskym plotom
drobná rúčka zakýva…
Ako budem zakrývať,
že tam plačem ako malá
a že by som všetko dala
keby aspoň tento raz
vedela som vrátiť čas?

Je mi jasné, že to nejde,
že ma ten splín časom prejde.
Vlastne sa už môžem tešiť,
čo nového budem riešiť.
Besiedky a divadielka,
isto budú sláva veľká.
A rozkošné kresbičky,
dojmú srdce mamičky.

Milé moje kamarátky,
čas materskej vám bol krátky?
Odporúčam všetkým vrelo
nezúfať a priznať smelo,
že ten život rýchlo letí
a kronika našich detí
novú stranu otvára:
Máme doma škôlkara!

(Z knihy Príbehy a básničky pre úžasné mamičky)

Snehuliak
Kde sa vzal, tu sa vzal
Na záhrade ráno stal
Čiapku sivú, hlavu krivú
A fajku vám v ústach mal
V košielke, neborák
Čože je to za panák
Zasmiala sa mladá chasa
Jáj veď je to snehuliak.
Hopsa sa kamarát
Poďže sa ty s nami hrať.
Hádzať sniežkom, dolu briežkom
veselo sa sánkovať.

Ako prichádzajú Vianoce
B. Čulmanová
Čo to tu tak krásne vonia?
Zvončeky nám nocou zvonia.
Snehuliakom dáme nosy
z mrkvičky – to dnes sa nosí.

Poletuje sniežik biely,
ozdobí nám stromček celý.
Na vrcholci hviezda svieti,
radujú sa všetky deti.

Koledu si zaspievajú,
malý božtek mamke dajú.
Upečie nám perníčky
pre veľkých i maličkých.

Dedko Mrázik nocou letí,
pozdravuje všetky deti.
Na streche už dupoce,
prinesie nám Vianoce.

Mama pečie
Ján Turan
Zima ide zďaleka
belostná a čistá.
Mama pečie, vypeká,
na Vianoce chystá.

Medovníky, koláče
deťom za koledu.
Na Vianoce k domovu
všetky cesty vedú.

——-
Čo to cinká, čo to zvoní,
čože je to za krása?
Zvoní zvonček a náš stromček
v celej kráse jagá sa.
Celý žiari, celý svieti.
Pozdravme ho piesňou deti!
No my nielen spievať vieme,
a čo vieme, rozpovieme.
Ja viem spraviť z kociek hrad.
Ja v autíčku pretekať.
Ja sa učím autoznačky.
A ja z knižky Čačky – hračky.
Našu školu radi máme,
a keď treba, pomáhame.
Keď sa s pastelkami hráme,
vždy po sebe upraceme.
Obliecť sa už vieme sami
a jesť nielen lyžicami.
Všeličo sa naučíme,
no a radi pocvičíme.
Za potlesk vám ďakujeme,
my toho aj viacej vieme,
hneď vám to aj predvedieme.

Traja svätí králi
Išli raz traja svätí králi z Východu
a pýtali sa v každom meste:
“Kadiaľ sa dostaneme do Betlema,
neviete deti o tej ceste?
 
Nevedeli to mladí ani dospelí,
tak králi putovali ďalej krajom
a sledovali jednu hviezdu zlatistú
s pôvabnou jasnou, ligotavou žiarou.
 
Keď hviezda zastala, kde Jozef prebýval,
tak vstúpili dnu putujúci králi.
Bučala tam kravička, dieťa kričalo,
nuž mu tí svätí králi zaspievali.

Vianočné trhy
Heinrich Heine
Sú vianočné trhy, sú vianočné trhy,
nakupujte prví, nakupujte prví,
kúpte darček niekomu.
Kominári – trpaslíci
nosia šťastie do domu!
Tieto malé bytosti,
verte, tam i tu
všetky ľudské starosti
metlou zametú.
Už len dnes ich máme, sú vianočné trhy,
nakupujte prví, nakupujte prví.

Mäkké i sa s ypsilonom
pochytilo v šarvátku,
ktoré z nich je dôležité
v slove, vete a riadku.

I s bodkou sa stále chváli,
že mu patrí viacej slov,
tvrdé y sa môže hanbiť,
nech si zalezie pod stôl.

Ypsilon mu odpovedá:
“Ty si iba hlúpe i.
To ja som ten dôležitý,
aj vybrané vravia mi.”

Interpunkčné znamienka

Dĺžeň, mäkčeň, bodka, vokáň
zaránky si vraveli,
že si spravia dovolenku,
lebo ju vraj nemali.

V tej chvíli však všetky slová
boli ako choré,
nik nevedel, čo to číta,
všetko bolo popletené.

Vidim, ze to postihlo
aj tieto moje riadky,
nech sa snazim akokolvek,
ozaj maju sviatky.

Vratte sa s5 a my na vas
prestaneme zabudat.
No konečne, slávna sláva!
Slov normálnych bude iba pribúdať.

Katarína Horečná

Šarkan

Danuša Dragulová-Faktorová
Á, tuná šarkan letí!
Kam letí? Nepovie ti.
Kto bude najviac zvedavý,
dostane pohľad meravý.
Obzerá sa, vyškiera,
hoci iba z papiera.
Len ten mu je po vôli,
kto mu motúz povolí.

Jablone sme odlíčili

Jaroslav Rezník
Jablone sme odlíčili,
zotreli im mejkapy,
s pastelkami od jesene
a s úsmevom v našom mene,
nech sa vietor potrápi.

Len na hornom konáriku
z lásky, vďaky, podľa zvyku,
ako kvapku v poháriku,
jablko sme nechali.
Možno, že nám vtáčky z nebies
zavčas rána z dlane Pána
prinesú tri pochvaly.

Jeseň v meste

Jaroslav Rezník
Dážď sa leje ako z krhly,
chladný vietor tvár nám pŕhli,
po parkoch a po uliciach
mokré lístie rozhádže…

Polievacie letné autá
po tých veľkých horúčavách
odlišli si zaslúžene
oddýchnuť do garáže.

Výmena maliarov

Milan Kenda
Pestrofarebné kvety
hýrivej letnej tety
zažili náhle krach
v jesenných ranných hmlách.

Jeseň mieša na palete
aj z farieb, čo boli v lete.
Roky rokúce čmára naisto
žltočervený pozdrav do listov.

Čimčara, čim, čim, čim, (poskoky znožmo s tlieskaním do rytmu)
ja si trošku poskočím.
Teraz čupím ako peň (čupnúť si a hlavu skloniť do dlaní)
ani prstom nepohnem.

Čvirik, čvirik, čvirik, (poskoky znožmo)
sadol vrabec na krík. (čupnúť si)
Teraz sa tam pohojdáva, (pohojdávanie sa v kolenách)
krídelkami na nás máva. (mávanie rukami)
Zrazu frnk – brnk do lesa, (tlieskanie)
chyťte si ma – smeje sa. (bežanie)

Skáče žaba po blate, (poskoky)
kúpime jej na gate. (tlieskanie)
Na aké, na také, (kývanie zdvihnutými rukami)
na zelené strakaté. (veselé zatočenie)

Kačka pláva po jazere, (chôdza so zapaženými rukami)
vo vode si šaty perie. (predklon, mávanie rukami)
Rybky sem a rybky tam, (úklony vpravo a vľavo)
ja vás všetky pochytám. (chôdza s predpaženými rukami s potleskom)
Prišiel káčer ťapi, ťapi, (chôdza so zapaženými rukami)
do zobáka žabku lapil. (ruky predpažiť a tlesknúť)
A klania sa krásavec, (úklony vpravo a vľavo)
kačku volá na tanec. (poskoky na mieste)

Nad horami husto sneží, (výpon, pomalý drep, rukami napodobňujeme sneženie)
po cestičke jeleň beží. (beh s vysokými skokmi)
Vôkol biela krása je, (úklony vpravo a vľavo)
v snehu jeho stupaje. (beh s vysokými skokmi)

Ideme, ideme do lesa, (chôdza s dlhými krokmi)
zlámali sa nám kolesá. (chôdza v podrepe s predpažovaním a zapažovaním)
Ideme, ideme ako vlak, (poklus, predpažovať a skrčovať predpažmo)
rýchlejšie letíme ako vták. (beh s upažením)

Zuzka vyskočí z postele, (deti stoja v kruhu za ruky – krok vpred, vzpažiť)
vraj bude dneska veselie. (pripažiť a beh do kruhu)
Prečo? Nuž radosť z jari, (vzpažiť a zamávať rukami)
aj nás to veľmi baví. (chôdza vzad a roztiahnuť kruh)
Vybehneme na zelenú lúku, (rozbehnúť sa do priestoru)
bude že to smiechu, spevu, hluku. (tanec vo dvojici)

Bzučia včielky v úbočí, (chôdza s napodobňovaním letu včielky)
nik ich bzučať neučí. (stoj spojný, ruky vbok, obraty trupom vpravo a vľavo)
Len si bzučia, stále bzučia, (podrepy s napodobňovaním letu včielky)
letia kvietkom do náručia. (beh v priestore s upaženými rukami, vbehnú si do náručia)

Ja som malý chlapček, (stoj spojný, upažiť a predpažiť)
skáčem ako vrabček. (poskoky na mieste)
Sem a tam, sem a tam, (poskoky znožmo do priestoru)
všetky zrnká pozbieram. (poskoky v podrepe)

Palec cvičí hop, hop, hop (kmitanie palcom)
a malíček skok, skok, skok. (kmitanie malíčkom)
Ukazovák sem i tam. (ukazovákom do ľava a do prava)
Všetky prsty cvičiť mám. (kmitanie všetkými prstíkmi)

Ja pred každým písaním,
vždy sa pekne postavím. (postaviť sa, vystrieť chrbátik)
Ruky treba rozcvičiť,
na písanie pripraviť. (krúženie pažami)
Od ramena cez lakeť, (krúženie ramenom, lakťom)
k dlaniam a tak prstov päť. (krúženie zápästím a všetkými prstami)
Každý prst je dôležitý,
tak na neho nezabudni. (počítať všetky prsty)

1, 2, 3, 4, 5 (prsty oboch rúk ukazujú počet)
rozcvičíme prsty hneď. (kmitanie prstov)
Zatočíme, zamávame (krúženie v zápästí, zamávanie)
a písmenka do zošita ukladáme. (otrasenie rúk)
Všetky moje prsty (rýchle otváranie a zatváranie prstov)
schovali sa v hrsti. (do dlane)

Raz sa prsty hádali, akú prácu konali.
Palec ten je silný … (kmitanie palcom)
Ukazovák pilný … (kmitanie ukazovákom)
Prostredník je najdlhší … (kmitanie prostredníkom)
Prsteník je najkrajší … (kmitanie prsteníkom)
Malíček je najmenší … (kmitanie malíčkom)
Rúčky, rúčky, ručičky, máte pekné prstíčky. (kmitanie všetkými prstíkmi)
Máte pekné dlane, zatlieskajme na ne. (potlesk)

Každá rúčka má prstíčky, (rýchle kmitanie prstami)
zovrieme ich do pästičky. (zavretie prstov do dlane)
Zaklopeme na vrátka, (poklopanie do lavice)
a to bola rozprávka krátka. (potlesk)
Každá ručička mám prstíčky, (rýchle kmitanie prstami)
zovrieme ich do pästičky. (zavretie prstov do dlane)
Bum, bum na vrátka, (poklopanie do lavice)
to je rozprávka krátka. (potlesk)
Ručičky sa spolu hrajú, (prepletanie prstíkov)
roboty sa neľakajú, (krúženie v zápästí)
bum, bum na vrátka, (poklopanie do lavice)
to je rozprávka krátka. (potlesk)

Palec, ukazovák, prostredník, prstenník, malíček, (krúžime všetkými prstami)
to je našich pomocníkov päť. (výskok, krúženie pažami)
Palec, ukazovák, prostredník, prstenníček, malý prst, (ukazujeme jednotlivo všetky prsty)
keď ich zovriem, vznikne hrsť. (zavretie prstov do dlane)
Čo máme v hrsti? Samé prsty!
Básnička na prípravu pred písaním

Pozor, žiaci prváci! (očný kontakt s učiteľom)
Čo robíme pri práci?
Zošit mierne nakloníme (nakloniť písanku)
a rovno sa posadíme. (vyrovnať chrbátik)
Oba lakte musia na lavici byť, (položiť lakte na lavicu)
nechceme predsa nosom do lavice ryť. (odmerať si vzdialenosť tváre od písanky)
A chodidlá, kde ich máš?
Na zemi ich vyrovnáš. (položiť nôžky na dlážku)
Básničky na relaxačnú pauzu počas hodiny

Nohy chodia, behajú (beh na mieste)
a pritom sa striedajú. (beh na mieste)
Ľavá, pravá, ľavá, pravá. (dvíhanie príslušnej nohy)
Nepotknú sa so mnou, sláva! (spojené poskoky s rukami nad hlavou)

Cvičme, cvičme (hmity zohnutými pažami)
každú chvíľu, (hmity s vystretými rukami)
naberajme novú silu. (krúženie rukami)
Maláci aj veľkáci, (drep – vstyk)
raz z nás budú siláci. (poklus na mieste)
Vysoko je slnko, (vytiahnutie sa na špičkách rukami k slnku)
hlboko je zrnko. (drep)
A cez rieku most, (výskok do širokého stoja s upaženými rukami)
cvičili sme dosť. (výskok do stoja spojného)

Ika, fika, gymnastika. (rukami cvičiť smerom ku pleciam)
Zhlboka sa dobre dýcha. (krúženie oboma pažami)
Raz, dva, raz, dva, (pochod na mieste)
na poli je brázda. (podrep)
Po nej hopká jarabica (poklus na mieste)
a na konci otočí sa. (zatočenie)

Poďme zahnať únavu,
dajme ruky nad hlavu. (zodvihnúť ruky)
Smelo deti, smelo,
predkláňajme telo. (predkláňanie)
Poskočme si, drepy dva, (poskoky na mieste)
preč je naša únava.
Už sme z malej rozcvičky
svieži ako rybičky.

Cvičím, cvičíš, cvičíme (predpažiť, vzpažiť, upažiť, pripažiť 2x)
vždy to radi robíme.
Poskok raz a dva a tri, (deti poskakujú na jednej aj na oboch nohách)
kričať to sa nepatrí.
Drepy dva a tri a štyri, (deti robia drepy)
trošku sme si pocvičili.
Lietame sťa vtáčik malý, (napodobňujú lietanie)
v učení sa nám vždy darí.
Básničky na zmotivovanie detí, aby sa sústredili

Očká, očká pozerajte. Ušká, ušká počúvajte.
Rúčky, vy nič nechytajte a vy, nôžky, nešúchajte,
len ma pekne počúvajte.

Abraka-dabraka sim-sala-bim,
hlučného prváka na mušku premením.
Keď sa už utíšim, rovno sa pozriem.
Už som samé ucho, čo nové sa dozviem.

My, prváci šikovní, veľmi dobre vieme:
hore letí lietadlo, dole psíček drieme.
Vpravo dvere do triedy, do tej našej máme.
Vľavo sa vždy obzrieme, keď cez cestu prechádzame.
Tabuľa je pred nami, to už predsa vieme!
Za seba sa neobzrieme, tíško pracujeme.

Nieto lepšej vody ako voda z hory,
z takej vody nikto ešte nebol chorý.

Pite, deti, pite, vždy mi dosť zostane,
ak nemáte hrnček, nastavte si dlane.

Nieto lepšej vody ako z horskej studne,
hoc´ sa celá rozdá, nič z nej neubudne.

Pite, deti, pite, vždy mi dosť zostane,
ak nemáte pohár, nastavte si dlane.