Srnánkovci sú štvorčlenná rodina z Trenčína a milujú cestovanie na vlastnú päsť. Mamina Marika, otec Michal a synovia Miško (8) a Matej (6) vymenili pobyty v dovolenkových rezortoch za cestovanie, ktoré si od A po Z organizujú sami. Tvrdia, že sa tak stávajú ľuďmi bohatšími na zážitky, ktoré im nikto nevezme a okrem toho je takýto spôsob cestovania oveľa menej nákladný. Ich najobľúbenejšími miestami sa stali exotické destinácie v Ázii a Afrike. Ich blog obsahuje množstvo zážitkov z ciest, ale aj kopec praktických rád. V rozhovore pre náš web nám prezradili niekoľko svojich cestovateľských tipov.

Koľko rokov mali vaši chlapci, keď ste sa vybrali na svoju prvú cestu na vlastnú päsť? 

Na vlastnú päsť sme cestovali ešte keď sme nemali deti. Preto sme po ich narodení Európu brázdili automaticky bez pomoci kancelárií. Klasické destinácie ako Chorvátsko, či Taliansko, sme navštívili keď boli chlapci ešte bábätká. Rovnako aj blízke krajiny Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a iné, sme navštevovali bez problémov keď mali chlapci pár mesiacov… Do vzdialenejších destinácií sme však odvahu stále hľadali a preto sme dovolenku v Karibiku, keď mal Matej 20 mesiacov, riešili ešte s pomocou nemeckej cestovnej kancelárie.

Čo bol ten hlavný impulz, ktorý vás primäl už viac nevycestovať s CK a začať plánovať prvú vlastnú cestu?

Jedným z hlavných impulzov bolo šetrenie našich peňazí. Napríklad, keď sme po návrate z Disneylandu (na vlastnú päsť) zistili, ako si vieme ušetriť pár stoviek eur oproti ponukám CK. Druhým impulzom bolo, že nás nenapĺňal pocit uzavretých rezortov… cítili sme, že o krajinách, v ktorých dovolenkujeme nevieme nič. Služby all inclusive nás pomyselne priviazali k stoličkám a hotelovej pláži a na spoznanie krajiny akosi nebol priestor.

Ktorá z krajín vám prirástla k srdcu natoľko, že sa do nej plánujete vrátiť?

Takých krajín máme viac. Určite sa všetci zhodneme na Srí Lanke, Filipínach a Kambodži. To sú najväčšie srdcovky. Naopak, na Bali by sme deti nikdy nevzali, i keď Indonézii dáme už o pár mesiacov druhú šancu.

Mali ste v niektorej krajine v konkrétnej situácii vyslovene strach?

Pocítili sme strach už viackrát. S cestovaním ide strach ruka v ruke, hlavne ak idete so svojimi deťmi. Spomíname doteraz, keď sme zažili prvý krát zemetrasenie v Dominikánskej republike, alebo naozaj prudké dažde na Srí Lanke. Najhorší pocit sme mali, keď nás na Filipínach vysypal šofér tricykla do priekopy. Báli sme sa o deti, keďže sme sedeli v zadnej časti na laviciach a o bezpečnosti sa v týchto prostriedkoch nedá vôbec hovoriť.

Aké kulinárske špeciality z tých, ktoré ste ochutnali, vám chutili a ktoré naopak už nikdy ochutnať nemusíte?

Haha, náš tatino je veľký gurmán. V každej krajine musí ochutnať rôzne špeciality a my sa k nemu sem tam pridáme. Jedli sme už naozaj všeličo. Od červov, lúčnych kobyliek, švábov, žiab na 100 spôsobov, cez pečené tarantule, aj filipínsku tradičnú pochúťku balut – kačacie embryo. Dokonca aj najsmradľavejšie ovocie sveta – durian. Asi sa budú všetci čudovať, ale z týchto jedál sa príšernou chuťou nič nevyrovná morskému ježkovi. Na ňom sme si naozaj nepochutili. Na Srí Lanke nám domáci ponúkali leguána a chceli uloviť a upiecť opicu. Našťastie sa im to nepodarilo. Na cestách často natrafíme na rôzne druhy ovocia, či zeleniny, ktoré vidíme prvý krát v živote. Vždy veľmi radi ochutnáme aj tradičné nápoje. Chlapci zbožňujú v Afrike obľúbenú lisovanú cukrovú trstinu.

Aký dlhý čas je potrebný na dôkladné naplánovanie cesty?

Toto je veľmi, veľmi individuálne. Momentálne blížiacu sa cestu po Indonézskych ostrovoch plánujeme už 3 mesiace a stále nie sme v cieli. Kambodžu sme plánovali 2 týždne, Zanzibar 2 mesiace. Vždy záleží od danej krajiny. So Srí Lankou sme tiež mali kopec práce, nakoľko sme trojtýždňovú cestu potrebovali prácne naplánovať a rozdeliť na cestovanie po pobreží a vnútrozemí. Najviac času nám vždy zaberie naštudovanie danej krajiny. Čítame knihy, pozeráme dokumenty. Vždy chceme byť 100%-tne pripravení a vyžmýkať z krajiny všetko dôležité, aby sme po príchode domov nesmútili, že sme niečo obišli.

Aký najväčší kultúrny šok ste v súvislosti s cestovaním zažili?

Veľkým kultúrnym šokom bola pre nás prvá návšteva Ázie – je to úplne iný svet. Iní ľudia, iná kultúra, iné náboženstvá, iné jedlá, jednoducho takmer všetko vás tu na prvý krát prekvapí. Už to však ani tak nie je kultúrny šok, ako pocit šťastia, keď sa opäť ocitneme v ktorejkoľvek ázijskej krajine, kde sa na nás nezištne usmeje z desiatich ľudí všetkých desať. Na týchto ľudí sa vždy najviac tešíme. Nech to znie akokoľvek, kultúrny šok máme vždy pri návrate do Európy, keď sa nevieme zbaviť úsmevu z našich pier a ľudia na nás zvláštne pozerajú, akoby sme práve prišli z inej planéty.

Tri veci, bez ktorých by ste nevycestovali? :-)

Lieky, krémy, plavky.

Ktorá krajina je na rade toto leto?

Možno pre niekoho paradox, ale my leto trávime v Európe a cestujeme hlavne po Slovensku a okolí. Jaskyne, vodopády, to je naše. Keď je u nás teplo, je nám ľúto odísť do inej teplej krajiny. Naopak, keď k nám na Slovensko zavíta jeseň, už nás svrbia päty a najradšej by sme boli už v lietadle. Väčšinou v lete plánujeme naše blížiace sa cesty.

Akú praktickú radu by ste dali rodinám, ktoré zvažujú cestovanie s deťmi na vlastnú päsť no zatiaľ majú obavy urobiť prvý krok do neznáma?

Urobiť prvý krok je zlomové. Je dôležité, aby si rodiny začali veriť a prestali podceňovať svoje schopnosti. Ak si rodina dokáže naplánovať Chorvátsko na vlastnú päsť, zvládnu to aj so Zanzibarom. Veľa pomocných bodov uvádzame v našich článkoch a pre rodiny, ktoré nechcú tráviť týždne hľadaním leteniek, či hotelov, píšeme vreckových sprievodcov, v ktorých sa delíme aj o naše itineráre a hotely. Denne poradíme viacerým rodinám.

Ďalšie informácie o tom, ako bezpečne cestovať s deťmi si môžete prečítať v ich e-booku o ceste na Zanzibar, Sri Lanku a Filipíny. Srnánkovcov tiež môžete sledovať na Facebook stránke Cestuj s deťmi.

“Život nie je o počte nádychov, ale o chvíľach, ktoré nám berú dych.” (Will Smith)

Foto zdroj: archív Srnánkovcov

Spracovala: Lucia