V nedeľu sme sa vybrali do Múzea detí a mládeže v Mníchove. Bol to už náš druhý pokus navštíviť akciu “Mydlové bubliny”. Prvýkrát bolo totižto múzeum z dôvodu preplnenia uzavreté, nám sa nechcelo čakať v zime na ďalšie vpúšťanie dnu, ale daný bublinový sľub bolo treba dodržať.
Táto akcia, ako sme sa potom na vlastné oči presvedčili, bola zábavnou hrou na víkendové popoludnie nielen pre deti, ale i pre dospelých. Možno sa i vy po prečítaní článku necháte inšpirovať a pripravíte  podobnú zábavku, samozrejme v menšom, vašim deťom doma alebo v škôlke či škole.
Hneď pri vstupe do múzea nás informovali, že za pol hodinu začína workshop pre deti od 3 rokov – Ako sa tvorí mydlová voda. Z informácií na paneloch som sa mimoiným dozvedela, že mydlo a teda i bubliny existujú už dobrých 5000 rokov.

V prvej miestnosti bolo niekoľko veľkých kadí s mydlovou vodou a pri nich rôzne pomôcky na hru s bublinami. Kruhy rôznych priemerov, kocky, ihlany a pod. Okrem toho sme obdržali slamky – tentokrát však neboli myslené na pitie, ale na fúkanie bublín. Napr. na doske na veľkosť podľa zadaného kruhového priemeru. Menšie deti uprednostňovali samozrejme veľkosť pred presnosťou.
. A nasledoval workshop. Podlaha v miestnosti bola vystlaná protišmykovými rohožami, na ktoré sa lepili topánky. Deťom to však vôbec nevadilo. To iba my dospelí sa necháme znervózniť tým ľahko lepkajúcim pocitom.
Od moderátora akcie dostali deti igelitové plášte, aby si nezamokrili oblečenie. Potom do dvoch velikánskych “pracích” stolov nalial niekoľko vedier vody. Na okraji týchto stolov ležali pripravené mydlá. Deťom vysvetlil, ako si vytvoria mydlovú vodu. Každý z prítomného drobizgu bez ohľadu na vek usilovne mydlil, najprv v rukách, potom prišli na rad holičské štetky a nakoniec špongie.
Nakoniec, keď mala voda ten správny mydlový základ, porozdával moderátor deťom čierne kochlíky. Do jedného z nich nabral penový výtvor, rukou odstránil nadbytočnú penu a názorne začal pomocou slamky vyfukovať bublinový vodopád. Samozrejme, že sa deti s radosťou hneď pridali, takže o chvíľu mali bubliny i za ušami.
V poslednej miestnosti si potom deti mohli vyrobiť z pevného drátu vlastnú pomôcku na vyfukovanie bublín. Pod dozorom inštruktorky vytvarovali kliešťami napr. srdiečka, ktoré nakoniec obmotali bavlnkou.

Úplne poslednou atrakciou bolo tieňové divadlo s bublinami. Aj táto navonok obyčajná vec dokázala tak zaujať deti, že s nevídanou horlivosťou a radosťou naháňali tieňové bubliny na stene.