Symboly Vianoc

Určite každý z nás má počas Vianočných sviatkov postavený stromček, niekto má na stene zavesený adventný kalendár, mnohí určite postavia na stôl adventný veniec, niekto pečie práve vtedy vianočku a každý pozná pieseň Tichá noc, svätá noc. Sú to všetko tradičné symboly Vianoc a to nie sú ešte všetky.

Vianočný stromček
Prvé zmienky o vianočnom stromčeku ozdobenom ovocím a sladkosťami pochádzajú zo 16. storočia z Brém. V 17. až 18. storočí sa vianočný stromček rozšíril na nemeckom a rakúskom území a začiatkom 19. storočia sa zjavuje najprv v Čechách a neskôr aj na Slovensku. Na vidieku sa vianočný stromček ujímal až od šesťdesiatych rokov 19. storočia. Obce v blízkosti miest a zámkov preberali túto novotu skôr než tie odľahlejšie. Zámožnejšie vidiecke rodiny zaviedli zvyk pred rodinami chudobnými. Stromčeky sa vešiavali na strop alebo stáli na stolčeku. Spočiatku sa zdobili skromne. Dávali sa na ne perníčky, domáce pečivo, sušené ovocie, podomácky vyrobené ozdoby z papiera a sviečky.
Zhruba po roku 1900 vytlačili stromčeky definitívne do tej doby veľmi obľúbené staročeské jasličky. Veľmi rýchle rozšírenie tohto zvyku na vidieku ovplyvnila staršia tradícia – zelené ratolesti v každom dome, ktoré symbolizovali nový život a zdravie pre všetkých. Pastieri ich zastrkávali za vráta chlieva ako záštitu dobytka pred všetkým zlým. Hospodári zas za trámy v chalupe, aby chránili svoju rodinu.
S vianočným stromčekom súvisí aj tradícia vzájomného sa obdarúvania. Štedrosť si neprejavovali len ľudia medzi sebou, ale aj k svojmu dobytku. Darčeky si dávali navzájom príbuzní, priatelia, ale na štedrovečerný darček čakali predovšetkým deti. Väčšinou to boli len darčeky od rodičov – okrem jabĺk a orechov najčastejšie obuv a veľmi jednoduché hračky. 

Betlehem
Tradíciu betlehemov zaviedol svätý František z Assisi “Vynálezcom” betlehemov alebo jasličiek je svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Napodobnením situácie, opísanej v Biblii, chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. 
Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári. Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v Kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z Kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti.
S postupným rastom počtu figuriek sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.
Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru. Jeho pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.

Adventný veniec
Nielen čas Vianoc, ale aj adventu sa má prežívať v kľude a pohode. Ľudia si zhotovovali adventné vence už v 19. storočí. Prvý obrovský čečinový veniec si uvil v roku 1860 hamburský duchovný Johann Wichlern a zavesil vo svojom dome na strop a pripevnil naň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Dnes do venca vkladáme obyčajne štyri väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.
V súčasnosti môžeme vidieť na domoch obmenenú formu adventných vencov, ktoré majú ľudia zavesené na vchodových dverách, samozrejme na týchto sa nenachádzajú žiadne sviečky, ale sú rôzne ozdobené. 

Adventný kalendár
Pôvod adventného kalendára sa môže sledovať spätne do 19. storočia. Prvé podoby pochádzajú z protestantského územia. Kresťanské rodiny robili kriedové čiarky za každý deň v decembri až do Štedrého dňa. Prvý známy adventný kalendár, ktorý bol spravený ručne, je z roku 1851. Iné podoby boli adventné hodiny, alebo adventná sviečka – sviečka za každý z 24 dní do Vianoc, ako dnes adventný veniec.V kresťanských rodinách boli povešané na stene malé obrázky – jeden za každý deň v decembri.
Later Lang bol spolučlenom tlačiarne Reichhold and Lang. Vyrábali malé farebné obrázky, ktoré mohli byť zafixované na kartóne na každý deň decembra. Toto bol prvý tlačený adventný kalendár, avšak bez okienok na otváranie, publikovaný v roku 1908. tento kalendár bol nazvaný “Vianočný kalendár” alebo “Mníchovský Vianočný kalendár”.
Začiatkom 20. rokov Lang vyrobil prvý adventný kalendár s malými okienkami na otvorenie. II. svetová vojna ukončila úspech tejto nemeckej tradície. Kartón bol na prídel a bolo zakázané vyrábať Kalendáre s obrázkami. Prvé tlačené vzory po vojne boli vytlačené Richardom Sellmerom v roku 1946. Vieme, že adventné kalendáre plnené čokoládou boli k dispozícii v roku 1958. 

Imelo
Tejto vždyzelenej rastliny si všimli už naši predkovia. Pripadala im tajomná – veď rastie vysoko v korunách stromov a jeho plody, biele bobule, sa podobajú perlám a dozrievajú práve v decembri. A pretože bolo imelo tajomné, malo mať i kúzelné účinky. Verilo sa, že chráni pred ohňom a zavesovalo sa do domov, aby chránilo v prístupe čarodejniciam a zlým duchom. Verilo sa, že prináša šťastie rovnako ako podkova alebo štvorlístok.
Podľa Keltov zaisťuje plodnosť, preto sa pod ním dodnes objímame a dávame si bozky. Naviac prináša do domu šťastie, odvahu a lásku. V stredoveku sa používalo ako významná liečivá rastlina a moderná veda liečivé účinky imela potvrdila.
O imele existuje tiež mnoho legiend. Podľa jednej bolo imelo kedysi stromom, z ktorého dreva bol zhotovený kríž, na ktorom zomrel Kristus. Strom vraj hanbou zoschol, aby sa premenil na rastlinu, ktorá zahŕňa dobrom všetkých, ktorý popod imelo prejdú. Imelo vraj nosí šťastie tomu, kto nim je obdarovaný a nie tomu, kto si ho sám kúpil.
Vianočné imelo rastie na listnatých stromoch, ktorých listy na jeseň opadávajú a jeho používanie ako dekoračná vianočná rastlina sa do Európy rozšírilo z Anglicka. Tento zvyk sa u nás doteraz dodržiava a ľudia strieborné, zlaté či zelené vetvičky imela pripevňujú na luster alebo si ich dávajú do vázičiek na stôl. 

Vianočná ponožka
Povera pochádza z príbehu o St. Nicholasovi. V roku 1800 si otec troch mladých panien nemohol dovoliť veno pre jeho dcéry. St. Nicholas sa dopočul o chudobnom nešťastníkovi a tajne mu hodil vrecko mincí dolu ich komínom. Hovorí sa, že zlaté mince pristáli v ponožkách, ktoré si slečny sušili zavesené v krbe. Neskôr deti v Holandsku začali chystať dreváky v nádeji, že ich. St. Nicholas naplní sladkosťami. 

Vianočná ruža
Dr. Joel Poinsett, prvý veľvyslanec Mexika priniesol ohnivo červený kvet do spojených štátov pred viac ako 100 rokmi. Mexická legenda o vianočnej ruži (Poinsettia) hovorí o malom mexickom dievčatku Maríi a jej bratovi Pablovi. Tieto deti milovali každoročne vianočné predstavenie s veľkou kulisou jasiel, ale každý rok boli sklamaní, lebo nemali peniaze, aby mohli kúpiť darček pre Ježiška. Jeden vianočný večer sa María a Pablo po ceste do kostola zastavili, aby natrhali pár kvietkov, ktoré smutne rástli pri ceste, aby mali aspoň niečo pre Ježiška. Ostatné deti sa im preto smiali, ale María a Pablo vedeli, že ich darček bol od srdca, a okrem toho to bolo jediné, čo mu mohli dať. Keď kvietky dávali ku jasličkám, zelené lístky na vrchu sa zázračne premenili na nádherné červené lupienky. Čoskoro boli jasličky obklopené prekrásnymi kvietkami v tvare hviezdy, ktoré my dnes radi vidíme počas sviatkov. 

Vianočka
Vianočka má dlhú históriu a drží si obľubu až do dnešnej doby. Prvá zmienka o vianočke je z 16. storočia za dlhé roky prešla drobnými premenami. Sprvoti vianočku mohli piecť len cechoví remeselníci – pekári. od 18. storočia si ju začali ľudia piecť doma sami. Prvé z doma upečených vianočiek mal dostať hospodár, aby sa mu urodilo veľa obilia. Veľká vianočka sa na záver štedrovečernej večere rozkrájala. Niekde z nej počas Štedrého večera dávali po krajíčku aj dobytku, aby bol zdravý a neškodili mu zlé sily. 

Zhotoviť vianočku nebolo a nie je jednoduché, a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali tvorbe vianočky zaistiť úspech. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, nesmela hovoriť, pri kysnuté cesta mala vyskakovať vysoko do výšky. Dávnym zvykom tiež bolo zapekanie mince. Kto ju pri krájaní našiel, mal istotu, že bude zdravý a bohatý po celý budúci rok. Pripálená alebo natrhnutá veštila neúspech.
Vianočka je dodnes nevyhnutnou a nepostrádateľnou súčasťou vianočných sviatkov, či už pečená doma alebo kúpená v obchode. I dnes sú zruční majstri, ktorí dokážu spodný pletenec zhotoviť zo siedmich prameňov (najčastejšie sa pletie zo štyroch), alebo upletú celú vianočku naraz zo šiestich prameňov.

O autorovi Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>