ROZHOVOR: Keď vás láska zaveje až k polárnemu kruhu

Danuta je Slovenka, partnerka a mama dvojčiat Aurory a Seleny, žijúca už šiesty rok vo Švédsku, kam ju zaviala láska. O tom, ako žije a čím sú naplnené jej dni v tejto chladnej severskej krajine, zdieľa na svojom blogu Danutkovo . S nadšením som jej pre vás položila zopár otázok o kultúrnych rozdieloch medzi Slovenskom a Švédskom, o jej rodinnom živote, ale aj o blížiacich sa Vianociach

Stortorget – námestie odeté vo Vianočnom šate

Ako sa to celé začalo, že si sa jedného dňa ocitla v jednej z najchladnejších krajín Európy? Máš za sebou ťažké začiatky adaptácie v cudzej krajine, ktorej jazykom si, predpokladám, na začiatku vôbec nehovorila?

Ja zvyknem vravieť, že som sa vo Švédsku ocitla úplným nedopatrením. Ak mám byť úprimná, sever som nikdy neplánovala ani navštíviť, tobôž sa sem presťahovať! V mojich predstavách som sa videla skôr kdesi pri azúrovom mori, kde je celý rok horúco. S tým morom mi to tak trochu vyšlo, s tým horúcim počasím už nie. Iróniou bolo, že prvých päť rokov vo Švédsku som prežila v Luleå, meste vzdialenom 100 km južne od polárneho kruhu. Tam som sa totiž presťahovala za svojim priateľom. Náš vzťah bol vtedy iba v začiatkoch, boli sme do seba šialene zamilovaní a vedeli sme len to, že chceme byť spolu. Čo bude neskôr, sme neriešili. Pred šiestimi rokmi som teda vôbec netušila, ako dlho tu ostanem. Martin vtedy žil vo Švédsku už dva roky, takže mi v mojich začiatkoch pomohol zorientovať sa. Bola som veľmi zamilovaná, silne motivovaná a mala podporu od partnera, možno preto mi to spočiatku neprišlo tak ťažké. Ihneď som sa zapísala do kurzu švédčiny, kde som si našla zopár priateľov. S hľadaním práce to však bolo omnoho ťažšie, na trhu práce sa mi nedarilo uspieť a bojujem s tým v podstate dodnes.

Zámok v Kalmar

Ako ťa Švédi prijali medzi seba? Je pravda, že sú tak trochu chladní, ako sa o nich vraví? Alebo sú, naopak, priateľskí a zvyknutí na dnešnú kozmopolitnú Európu viac ako my?

Švédi sú nesmierne zdvorilí, milí a vo všeobecnosti veľmi ochotní a príjemní ľudia. Sú veľmi priateľskí, zároveň sú však opatrní a držia si svoj odstup. V porovnaní so Slovákmi sú rezervovanejší a menej spontánni, možno preto nám môžu pripadať odmeraní, trochu chladní a miestami až nudní. Švédi totiž majú vo všetkom radi poriadok, dodržujú pravidlá a radi plánujú. Slováci sú, naopak, oveľa temperamentnejší, viac bezprostrední a spontánni, preto sa u nás asi ľahšie nadväzujú kontakty, no rovnako ľahko skĺzneme napríklad do hádok a máme problémy dodržiavať pravidlá. Ak sa náhodou zrazíte v meste so svojim slovenským kamarátom, je celkom pravdepodobné, že keď vás netlačí čas, zapadnete spolu do nejakej kaviarne. To sa vám so Švédom zrejme nikdy nestane. Pokiaľ ide o kozmopolitné spolunažívanie, myslím, že môžem povedať, že Švédi sú v tomto dosť otvorení. Osobne sa mi nikdy nestalo, že by tu ku mne bol niekto hrubý kvôli môjmu pôvodu. Väčšinou sa ľudia živo zaujímajú o to, odkiaľ som a veľmi často sa stretávam aj s tým, že Slovensko (či Česko) aj navštívili.

Keď láska hory prenáša ;-)

V čom sa líši vzdelávací systém vo Švédsku a na Slovensku z pohľadu teba ako mamy?

Porovnanie ti dokážem dať aj ako mama, aj ako študentka. Čo sa týka základných škôl, zaujímavosťou je napríklad fakt, že deti takmer počas celého štúdia nie sú známkované – svoje prvé vysvedčenie dostávajú až v 8. triede. Dovtedy miesto vysvedčenia škola na konci každého školského roku zavolá rodičov na rozhovor s triednym učiteľom, ktorý ich informuje o prospechu dieťaťa, resp. o jeho silných a slabých stránkach v štúdiu, no nie je to nič, ohľadom čoho by sa dieťa malo stresovať.

Na rozdiel od nášho stredoškolského a vysokoškolského vzdelávacieho systému je ten švédsky model školstva skôr ako na bifľovanie množstva teórie zameraný na praktickú stránku. Čo znamená, že študenti počas štúdia robia to, čo ich neskôr čaká v zamestnaní. Zatiaľ čo slovenskí študenti sa musia trápiť memorovaním hromady skrípt a sú zaťažení stresom z množstva skúšok, švédski študenti skôr pracujú na projektoch, pričom ústne skúšky sú tu skôr raritou. Na písomné skúšky majú vysokoškolskí študenti niekedy až 8 hodín, počas ktorých sa môžu napríklad aj v kľude najesť. Švédske univerzity a vyššie odborné školy majú neuveriteľne širokú ponuku online programov, ktoré ľuďom dávajú možnosť študovať diaľkovo. Môžete si zvoliť študovať celý program (bakalársky, či magisterský), no existuje aj možnosť zapísať sa iba na jednotlivé predmety. Štúdium je možné aj cez leto, študenti tak majú šancu dokončiť štúdium skôr. Na štátnych školách je štúdium zdarma a ten, kto študuje na 100% (je možné študovať aj „pomalšie“, napr. na 50%, čiže nie jeden, ale dva semestre), má nárok na príspevok od štátu vo výške okolo 300 Eur mesačne, prípadne si môže vziať študentskú pôžičku so smiešne nízkym úrokom, ktorú začne splácať až po ukončení vzdelania. Príspevok asi najskôr padne na nákup literatúry, ktorá je tu veľmi drahá (jedna kniha stojí okolo 40-50 Eur), no na druhú stranu je to tovar, ktorý sa veľmi ľahko predáva ďalej. Podľa nového známkovacieho systému, sa známkuje na stupnici A – E, pričom A je „výborný“ prospech a E znamená, že študent neprospel. C je považované za známku, s ktorou by mal byť človek spokojný a A je známka, ktorú študenti dostávajú ojedinele a iba za skutočne výborné výsledky.

Mestečko Kalmar

Je postup pri návšteve lekára vo Švédsku diametrálne odlišný od toho nášho? Čo by ste na ňom vyzdvihli a čo, naopak, skritizovali?

Áno, tunajší systém je odlišný od toho, na ktorý som bola zvyknutá z domu. Trvalo mi dlho, než som si na niektoré jeho aspekty zvykla. Ak by som chcela porovnávať, povedala by som, že Slováci sú zvyknutí užívať lieky veľmi často a pri každej malichernosti a preto som spočiatku i ja pri akomkoľvek probléme očakávala, že dostanem niečo na predpis. Švédi, naopak, pristupujú k chorobám dosť pragmaticky a lieky užívajú, na rozdiel od nás, umiernene. Zdravotné záznamy sa tu o pacientoch vedú výhradne v elektronickej forme, preto tu človek nemá svojho obvodného lekára tak, ako je to na Slovensku. Ošetrujúci lekár sa jednoducho pozrie do vašej elektronickej zdravotnej karty, preto sa stáva, že vás v priebehu krátkeho obdobia môže ošetriť viacero lekárov. V prípade potreby je nutné sa dopredu objednať na poliklinike, kam človek patrí. V jeden deň je počet voľných termínov obmedzený, preto je najlepšie volať hneď ráno. Ak zavoláte poobede, je dosť možné, že v ten deň vás už nevezmú a vám ostáva buď zavolať na druhý deň, alebo skúsiť pohotovosť. Pohotovosť však funguje prioritne pre ľudí v ohrození života a v takom poradí aj ošetrujú došlých pacientov. Takže ak vás trápi napríklad taká angína, je možné, že na pohotovosti stvrdnete aj niekoľko hodín. Za každú návštevu lekára sa platí cca 200 SEK, čo je niečo vyše 20 Eur. Existuje však tzv. högkostnadsskydd, finančný limit, ktorý pacientom zaručuje, že za lekárske návštevy v období 12 mesiacov zaplatia maximálne 1100 SEK. Ak som teda napríklad od januára do augusta zaplatila túto sumu, do decembra mám ošetrenia zadarmo. Podobný finančný limit je stanovený aj pre zakúpené lieky na lekársky predpis, tu je to však vo výške 2200 SEK.

Rozdiel je napríklad aj vo vybavení polikliník. Tie naše väčšinou bývajú vybavené, aby pacientov mohli čo najskôr vyšetriť. Tu na röntgen či ultrazvuk musíte mať žiadanku od obvodného lekára a väčšinou čakáte niekoľko mesiacov, než sa na vyšetrenie dostanete. Tehotné ženy nechodia do poradne ku gynekológovi, ale k barnmorske – pôrodnej asistentke, resp. zdravotnej sestre so špecializáciou na pôrody. Tie vo Švédsku pôrody aj bežne vedú, lekár je k pôrodu privolaný iba v prípade komplikácií.

Pre občanov je zriadená telefonická linka 1177, kde na konkrétne dotazy o zdravotných problémoch odpovedajú zdravotné sestry. Podľa indikácii vám poradia postup a prípadnú liečbu. Taktiež existuje stránka www.1177.se, kde si človek môže prečítať podrobné informácie o chorobách, liečbe, liekoch, odporúčania, rady a podobne. Na tejto stránke je možné prihlásiť sa do svojho profilu, kde má človek prístup do svojej zdravotnej karty. Lieky sa vo Švédsku predpisujú elektronicky, takže pri výbere sa v lekárni preukážete svojim občianskym preukazom.

Polárna žiara

S deťmi veľa tvoríte, vediete ich ku kreatívnej činnosti. Čomu by ste sa chceli venovať profesne, keď budú deti staršie?

V úvode som spomínala, že pokiaľ ide o prácu, v tejto oblasti sa mi, žiaľ, doteraz veľmi nedarilo. Mala som zopár krátkodobých prác, no nikdy sa z toho nevyvinulo nič trvalé. Celý život som pracovala na rôznych pozíciách v administratíve. Avšak tu som pochopila, že prácu, ktorú som robila doteraz, už nebudem môcť robiť. Nemám vysokú školu, chýba mi špecializácia, s ktorou by som si prácu hľadala ľahšie. Vo Švédsku mal v roku 2015 vysokoškolské vzdelanie každý štvrtý človek a na trhu už jednoducho neexistujú „obyčajné“ administratívne pozície. Zväčša od uchádzačov žiadajú napríklad vysokoškolské vzdelanie s ekonomickým zameraním a náplň práce jednoducho spoja s určitými administratívnymi povinnosťami. Pre mňa je teda riešením urobiť si vysokú školu, alebo sa vydať celkom iným smerom ako doteraz. Tri roky som bola s deťmi na materskej a popri tom som si urobila rôzne kurzy, ktoré potrebujem na to, aby som sa mohla uchádzať o štúdium na vysokej škole. V apríli budúceho roka ma teda čakajú prijímacie skúšky. Konkrétny odbor som si ešte nezvolila, ešte mám chvíľu čas. Momentálne koketujem s predstavou, že si urobím zdravotnícke vzdelanie, pretože dopyt po zdravotných sestrách neutícha a prognózy ukazujú, že to tak bude aj v horizonte najbližších 10 rokov.

Blížia sa Vianoce. Ako ich trávia Švédi? Aké jedlá a nápoje sa servírujú počas sviatkov na Štedrovečerný stôl? Kto im nosí darčeky?

Advent je vo Švédsku veľmi pokojný, teda v Luleå a v Kalmar som zažila iba kľudný predvianočný čas, lebo sú to malé mestá. Čo je príjemná zmena oproti zhonu, ktorý v tomto období panuje napríklad v centre Bratislavy, či v Prahe, kde som žila 5 rokov. Chýbajú mi však naše vianočné trhy s rozvoniavajúcimi trdelníkmi, plnenými lokšami, či vareným vínom. Ak v stánkoch na švédskych vianočných trhoch nájdete ich varené víno glögg, bude najskôr nealkoholické, alebo s veľmi slabým obsahom alkoholu.

Štedrá večera sa podáva vo forme bufetu, výraz „švédsky stôl“ tu ale nikto nepozná. Na vianočnom stole nájdete napríklad šunku, varené zemiaky alebo zemiakový šalát, párky prinskorv, či mäsové guľky köttbullar. Nesmú chýbať slede naložené v kyslom či horčicovom náleve, alebo nakladaný a údený losos. Nesmiem zabudnúť spomenúť risgryngröt – kašu z guľatej ryže, v ktorej je ukrytá mandľa a ten, kto ju nájde, sa ďalší rok ožení, či vydá. K jedlu sa podáva vianočné pivo julöl, alebo vianočný nealkoholický mušt julmust, ktorý vznikol ako alternatíva k vianočným alkoholickým nápojom.

Darčeky vo Švédsku nosí Jultomte, malý, bradatý škriatok, ktorý dobré rodiny chráni od nešťastia a zla a ktorý podľa tradície na Vianoce necháva ľudom darčeky pred dverami. Časom sa zvyky zmenili a Jultomte dnes chodí a na darčeky rozdáva doma.

Veľmi dôležitým vianočným sviatkom je Lucia, ktorou 13. decembra žijú úplne všetci. V tento deň sa deti, ale aj dospelí prezliekajú za Luciu a spievajú piesne na jej oslavu. Na Luciu sa pečú lussekatten, šafránové koláčiky z kysnutého cesta v tvare písmena S.

Böda Sand – na pláži v obľúbenom letovisku na ostrove Öland

Ako trávite Vianoce vo Švédsku vy? Osvojili ste si niektoré z ich zvykov a tradičných jedál?

Rokmi sme si postupne vytvorili svoje vlastné zvyky, čerpali sme pritom z českých, slovenských, ale aj švédskych tradícií. Naše Vianoce teda zvyknú byť taký „mačkopes“, ktorého však máme veľmi radi, pretože je náš. Na raňajky nám vždy upečiem voňavú vianočku a nesmie chýbať ani naše tradičné vianočné pečivo ako linecké koláčiky, bratislavské rožky či vanilkové rožteky. Večeru zvykneme začínať s mliečnou šošovicovou polievkou tak, ako sme to na Vianoce robievali u mojich rodičov v Bratislave. Po polievke máme český bramborový salát so švédskou vianočnou šunkou – julskinka. Pijeme k tomu švédsky julmust. Rozhodli sme sa, že kým sú deti malé, povieme im, že darčeky nosí Jultomte, pretože sme neveriaci a aj preto, že kamarátom v škôlke by asi ťažko vysvetlili, kto je Ježiško. Švédi pred rozdávaním darčekov v televízii vysielajú epizódy s Kalle Anka (Káčer Donald), my si však zvykneme púšťať slovenské a české rozprávky a filmy s vianočnou tematikou.

Vieš si predstaviť zostať vo Švédsku žiť natrvalo, alebo ťa to ešte stále láka späť na Slovensko? Myslíš si, že ak by si zostala, budú mať vaše deti ľahší život ako na Slovensku?

Toto je veľmi ťažká otázka, ktorú (ruku na srdce) riešim od momentu, kedy som sa na sever presťahovala. V zahraničí žijem už 11 rokov. Z Prahy, kde som žila predtým, som to mala za našimi v podstate na skok, preto som nikdy neriešila, či sa vrátim, alebo nie. Mala som prácu a okolo seba priateľov. Avšak vo Švédsku sa to všetko zmenilo, rodinu a priateľov vidím maximálne dva krát ročne. Odkedy sa mi narodili deti, býva mi často clivo. Pri deťoch si totiž silnejšie uvedomujem, že ich našim rozhodnutím žiť vo Švédsku oberáme o možnosť vídať sa so svojimi starými rodičmi, ktorým ich vnúčence preveľmi chýbajú. Čas, ktorý by deti mohli tráviť s našimi rodinami im tu, žiaľ, nemôžeme ničím vynahradiť. To ma mrzí najviac. Avšak, ak porovnávam možnosti, ktoré im môžeme poskytnúť tu a na Slovensku, tak jednoznačne vyhráva Švédsko. Je to teda večný boj medzi raciom a srdcom. Takže na túto otázku nedokážem odpovedať. Život ma naučil aj to, že človek mieni, no osud mení. Veď komu sa nestalo, že mal hromadu plánov a jeden moment im život totálne prehodil naruby? Vravím si, že kým sú moji milovaní zdraví, tak som šťastný človek a budúcnosť sa jednoducho nejako vyvinie.

Vo svete dvojčiat 

Čo ti Švédsko dalo? Ako ťa ovplyvnila miestna mentalita?

Švédsko mi niečo vzalo, ale aj mnoho dalo. Naučila som sa tu spomaliť a vychutnávať si obyčajné veci. Až tu som si začala vážiť to, čo som predtým považovala za samozrejmé. Napríklad takú jar, keď je všetko krásne zelené a kvitne, či horúce letá, keď sa ešte aj o polnoci dá vonku chodiť v krátkych rukávoch. Ešte viac si však vážim rodinu, ktorá pri mne vždy stála a priateľov, ktorí sa o mňa aktívne zaujímajú a s ktorými sme si ostali, aj po rokoch a napriek vzdialenosti medzi nami, blízki. Myslím, že život tu ma ovplyvnil aj v postoji k svojmu okoliu. Snažím sa byť ohľaduplná voči (nielen životnému) prostrediu a beriem to ako samozrejmosť. Po rokoch stagnácie sa znova vzdelávam, za čo som nesmierne vďačná, pretože je to dôležitý faktor v mojom osobnostnom raste. V neposlednom rade mi Švédsko dalo to najcennejšie v mojom živote – domov a moju vlastnú rodinu: milujúceho muža a dve zdravé deti.

Deti v cyklovozíku

Chcela by si čitateľkám nášho webu niečo odkázať, prípadne podeliť sa o svoje motto, ktoré ťa v týchto dňoch sprevádza životom?

Chcela by som im popriať pokojné a krásne sviatky s ich blízkymi, pretože to je to jediné, čo by som si priala ja, no tento rok to „pod stromčekom“, bohužiaľ, nenájdem.

Za rozhovor ďakuje Lucia.

Foto zdroj: rodinný archív.

Lucia

Šéfredaktorka, editorka – mama dvoch slečien Chantal (13) a Laury Sofie (10), manželka admina tohto webu, Vladka :-). Autorka, prekladateľka, editorka, blogerka, manažérka, ale aj mama, gazdinká, organizátorka, multifunkčná osôbka. Písanie vždy bolo jej vášňou, či už formou blogu, alebo externe do printového časopisu pre mamičky a tiež formou prekladov kníh z anglického jazyka. Bude pre Vás zdrojom autorských článkov na rôzne spoločenské témy, ale aj kuchárkou zdravých receptov vrátane vegan a raw a inšpirátorkou pre tvorivé dielničky. Kontaktovať ju môžete na luciagaborova2@gmail.com.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *