Pán Kocúr z Kocúrova

Istý človek mal starého kocúra, čo už nevládal ani myši lapať. I pomyslel si: „Načo mi je, aj tak ho nemám čím živiť. Nech si radšej chodí po hore.“ Chytil kocúra a odniesol ho do hlbokej hory.
Nechal ho samého a vrátil sa domov.
Tu príde ku kocúrovi líška a pýta sa ho:
– Čo si zač?
Kocúr odpovedá:
– Ja som pán Kocúr z Kocúrova.
Líška na to:
– Ty mi budeš mužom a ja tebe ženou.
Kocúr pristal. Líška si ho vedie do chalupy, všakovak sa mu zalieča. Vraj, len čo dakde ulapí sliepku, ani z nej neochutná, jemu ju dá celú.
Raz zajačik zazrel líšku a vraví jej:
– Líštička-kmotrička, prídem k tebe na návštevu.
A líška mu rečie:
– U mňa teraz žije pán Kocúr z Kocúrova, roztrhá ťa.
Zajac rozpovedal o pánovi Kocúrovi z Kocúrova vlkovi, medveďovi a diviakovi. Dali hlavy dokopy a hútali, kde by mohli uvidieť pána Kocúra z Kocúrova, až sa dohodli:
– Pozveme ho na obed.
A hneď vyratúvali, kto čo zaobstará. Vlk vraví:
– Ja pôjdem po mäso, aby bolo do kapustnice.
A diviak vraví:
– Ja pôjdem po zeleninu a po zemiaky.
Medveď:
– A ja prinesiem medu na zájedku.
Zajac:
– A ja kapusty.
Poznášali všetko a začali variť obed.
Keď boli hotoví, radili sa, kto má pozvať na obed pána Kocúra z Kocúrova.
Medveď vraví:
– Keby mi prišlo utekať, nevládal by som.
A diviak:
– Ani ja nie som najvrtkejší.
Vlk:
– Ja som už starý a trošičku i nedovidím.
Neostalo nič iné, len aby sa vybral zajačik.
Pribehne zajac k líščej diere. Líštička vybehne, vidí, že pri chalúpke stojí zajačik na dvoch labkách, nuž sa ho opýta:
– Čo tu chceš?
– Vlk, medveď a diviak ťa prosia, i ja ťa prosím, aby si k nám prišla na obed so svojím Kocúrom z Kocúrova!
Líška mu odvetí:
– Prídeme, ale vy sa poschovávajte, lebo vás všetkých roztrhá.
Zajačik pribehne ku svojim a chvasce sa:
– Líška odkazuje, aby sme sa poschovávali, lebo sem príde Kocúr z Kocúrova a zaškrtí nás.
Aj sa poschovávali: medveď vyliezol na strom, vlk si sadol za kriak, diviak sa zaboril do chrastia a zajačik zaliezol do kružiny. A vtom líštička vedie svojho pána Kocúra z Kocúrova. Privedie ho k stolu. Keď kocúr zbadal, že sa stôl až prehýna pod mäsom, povie:
-Maú…maú…maú…
Zvery sa nazdali, že kričí „má-lo … má-lo“, a šepcú si:
– Nespratník akýsi, i to sa mu máli! Ešte i nás zožerie!
Pán Kocúr z Kocúrova vyliezol na stôl a dal sa o dušu do jedenia. A keď sa najedol, roztiahol sa po stole a spal.
Diviak ležal v chrastí neďaleko stola, keď ho zrazu uštipol komár na chvost. Plesol chvostom. Kocúr si myslel, že to myš, a skočil ta … Diviak sa dal vnohy. Pán Kocúr z Kocúrova sa zľakol diviaka, vyskočil na strom a vyškriabal sa ta, kde sedel medveď. Keď medveď zbadal, že kocúr lezie k nemu, škriabal sa po strome ešte vyššie a vyškriabal sa tak vysoko, že ho strom neudržal. Medveď spadol – bum! Rovno na vlka.
Všetci vzali nohy na plecia; vidieť iba, ako trielia ostopäť. Zajac sa pustil za nimi, bohviekam zabehol. Vlk, medveď, diviak a zajac sa potom poschádzali a vraveli:
– Aký malý, a len-len že nás všetkých nezožral!

Vierka

Mama dvoch detí, ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z rozprávky: Lenočky (5) a Andrejka (4) a milujúca manželka svojho Miška :-). Jej deti najskôr s otvorenými ústočkami pozerajú na to, ako sa ich mame pod rukami menia veci na zlato a potom nelenia, opášu si zásterky a tvoria zlaté poklady (nielen) v kuchyni spolu s ňou. Zdroj pozitívnej energie, vždy usmiata a radosť rozdávajúca e-shop manažérka Vám bude prinášať zdravé receptíky pre malých aj veľkých papkáčov a rôzne tipy do domácnosti.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *