Beží slnko po nebi,
ponáhľa sa po chleby.
A v tom behu opreteky,
vypadli mu peniažteky.
Sedí pekár blízko vrát,
predáva chlieb za dukát
a za toliar buchtu bielu
na sviatok a na nedeľu.
Skočí slnko – stŕpne zem:
Pekár, nošu chleba sem!
Aj chce platiť za chlieb v noše,
keď tú zhíkne: – Kde mám groše?
Vystrie pekár zásteru:
– Syn môj, nedám na veru!
Mám deti – nuž moja rada:
Kto čo stratil, nech aj hľadá.
Smutno kráča slnko späť,
prekutáva celý svet,
ale čo, keď peniažteky
ležia ticho na dne rieky?
Mária Rázusová – Martáková
