Ľudmila Podjavorinská
Za slniečka, skoro zrána,
vstala včielka, vybúvaná.
Vstala – a už letí, hej!
po lúčine zelenej.
Na lúčine v slnka jase
na stá kvetov rastie v kráse,
prvosienky, kašky – hľaď,
kto by ich chcel vyrátať!
A už včielka ku nim sadá
a už prosí, čo by rada:
„Kvietky-krásky, nože, hej!
Dajte šťavy medovej!“
A tie kvety a tie krásky
hneď ju pozývajú z lásky
do svetlice ružovej,
ku hostine hotovej.
A sa smejú, smejú stíška
a jej lejú do kalíška,
do hrnčíčka lejú jej
vonnej rosy medovej.
Pije včielka, chtivo pije,
u kašky i u ľalie
sladký zberá peľ i mok –
už má plný hrnčíčok!
Letí včielka poľom v lese,
hrnčíček si s medom nesie,
keď tu kopŕc! premilá
hrnčíček si rozbila!
Rozbila, jaj! hrnček, sklienku,
rozliala si medovienku –
Poďte, kto má medík rád,
poďte že si pochutnať!
Naprehliadnite na webe Alinka ani ďalšie obľúbené detské básničky a veršovánky, napríklad abecedu vo veršoch či básničky o mačkách.
Zdroj obrázku: unsplash.com
