Kráska a zviera

Kedysi dávno žil jeden bohatý obchodník, ktorý mal tri dcéry. Všetky boli veľmi krásne, ale všetci najviac obdivovali tú najmladšiu, pretože bola nielen krásna ale aj neobyčajne pôvabná a nesmierne láskavá. Od malička jej všetci vraveli „Krásne dieťa“ a meno „Kráska“ jej zostalo.
Jej sestry boli namyslené a lenivé. Každý večer chodili na ples a posmievali sa svojej najmladšej sestre, ktorá radšej zostávala s otcom a čítala si, alebo hrala na spinet.
Jedného dňa sa začala obchodníkovi lepiť smola na päty, nuž snažil sa vysvetliť svojim dcéram, že budú musieť žiť na dedine a živiť sa prácou na poli. Kráska si na nový život ľahko zvykla. Musela skoro ráno vstávať a pracovať do úmoru, ale na dobrej nálade jej to nijako neubralo. Jej sestry sa však nudili a celé dni horekovali.
Jedného dňa sa otec vydal za obchodmi s nádejou, že znova získa bohatstvo. Bolo už tma a na spiatočnej ceste stratil v lese cestu. V diaľke uvidel svetlo, tak sa pobral za ním. Došiel až k nádherne osvetlenému zámku. Zaklopal na bránu, ale nikto mu neotváral. Vošiel do zámku a v jednej miestnosti uvidel bohato prestretý stôl, ale iba pre jedného. Niekoľkokrát volal, ale nikto mu neodpovedal. Keď že mal ukrutný hlad, pustil sa s chuťou do jedla.
Keď sa kráľovsky najedol, začal sa prechádzať po prekrásne zariadených komnatách. V tichu záhadného paláca sa ozývali iba jeho kroky. Nakoniec vstúpil do jednej z komnát, a pretože bol vyčerpaný, ľahol si do mäkkej postele a zaspal.
Druhý deň ráno sa vrátil do jedálne, kde boli pripravené raňajky, ale opäť iba s jedným príborom. V duchu si vravel, že láskavosť, akej sa mu tu dostáva, je určite kúzlom nejakej víly, ktorej sa ho uľútilo, keď ho stretlo toľké nešťastie. Keď vychádzal zo zámku, chcel vyskočiť na koňa, ale uvidel pred sebou ker ruží a spomenul si, že tie má jeho Kráska najradšej.
Odtrhol dve najkrajšie, ale vtom zaburácal hrom tak silno, až sa vyľakal. Zbadal strašného Zvera, ktorý sa k nemu blížil a počul, ako ho kára prísnym hlasom:
– „Prijal som vás na svojom zámku a pohostil som vás ako princa. Namiesto vďaky mi kradnete tie najkrajšie ruže. To je trúfalosť, ktorá zasluhuje najprísnejší trest a tým môže byt len smrť!“
Neborák obchodník sa vrhol na kolená a úpenlivo prosil Zvera, na ktorého sa neodvážil ani pozrieť:
– „Môj pane, nechcel som vás uraziť, tie ruže sú pre jednu z mojich dcér, ktorá ich má veľmi rada.“
– „Oslovujte ma ‚Zver‘ a nie ‚Môj pane‘, neznášam lichôtky, odpovedala záhadná bytosť. Kedže máte dcéry, dovolím vám odísť, ale pod jednou podmienkou: privediete mi jednu z vašich dcér, ktorá zomrie miesto vás.“
Keď sa otec vrátil domov, porozprával svojim dcéram, čo sa mu prihodilo a Kráska mu povedala:
– „Otecko, tie ruže ste utrhli kvôli mne, pôjdem navštíviť Zvera a zomriem miesto vás.“
Otec bol dojatý jej dobrotou, ale odmietol. Kráska ho uprosila a tak sa ešte v ten deň vydali na cestu do zámku netvora. Tam už bol v jedálni prestretý stôl s vynikajúcim jedlom. Tentoraz boli na stole dva príbory.
Keď sa objavil Zver, obchodník myslel, že od zármutku zomrie a Kráska sa chvela po celom tele.
– „Kráska, som rád, že ste prišli“, povedal netvor vľúdnym hlasom. „A čo sa vás týka, pane, zajtra ráno odídete a už sa sem nevracajte!“
Ráno zostala Kráska sama bez kvapky nádeje. Potom sa však vydala na prehliadku zámku a nemohla sa ubrániť obdivu nad všade prítomnou krásou. Prišla až k jednej komnate, kde na dverách stál nápis: „Komnaty Krásky“. Vošla dnu a našla list s niekoľkými slovami: „Želajte si všetko, čo chcete, ste tu kráľovnou.“ Vedľa postele stála váza s jej obľúbenými ružami.
Toľká štedrosť na chvíľu upokojila jej žiaľ, ale nezabúdala na to, že sem prišla preto, aby zomrela. Určite už tento večer…
Jej komnata bola neslýchane krásna a tak prepychovo zariadená, že niečo také ešte nikdy predtým nevidela. Bolo v nej všetko, čo mala rada: knihy, spinet a tiež kytice ruží, ktoré tak milovala…. Spomenula si na list, ktorý tu našla: „Želajte si všetko, čo chcete, ste tu kráľovnou“ a vzdychla si:
– „Ách, ako rada by som opäť uvidela svojho otca a dozvedela sa, ako sa má tak ďaleko odo mňa.“
A hľa, v jednom zo zrkadiel uvidela svoj dom, svojho otca s očami plnými sĺz a svoje dve sestry, ktoré nedokázali dosť dobre skrývať radosť nad tým, že sa konečne zbavili svojej najmladšej sestry. Potom všetko zmizlo.
Nadišiel večer. Bohatá tabula bola pripravená v jedálni a Kráska si sadla za stôl. Vtom sa objavil Zver a spýtal sa:
– „Môžem sa na vás pozerať, kým budete jest?“
– „Vy ste tu pánom,“ odvetila Kráska a celá sa chvela od strachu.
– „Nie, paňou ste tu vy a ja splním všetky vaše želania, vy ste tu kráľovnou.“
Pretože Kráska neodpovedala a ani sa neodvážila naňho pozrieť, Zver pokračoval:
– „Myslíte si, že som škaredý, že?“
– „Áno,“ odpovedala Kráska. „Nemohla by som vám povedať nepravdu, ale som presvedčená, že máte dobré srdce.“
Už sa tak veľmi nebála, ale keď sa Zver spýtal:
„Chceli by ste sa stať mojou ženou?“ skoro omdlela a odvetila trasúcim sa hlasom obávajúc sa zlosti netvora:
-„Nie Zver, to nie!“
Zver zmizol a ona začula jeho beznádejné výkriky.
Dni plynuli, ale Kráska nezabúdala na to, že sem prišla zomrieť. Raz uvidela v zrkadle, že jej otec od veľkého žiaľu ochorel. Rozplakala sa a prosila Zvera:
– „Dovoľte mi, aby som mohla navštíviť svojho otca, inak zomriem. Sľubujem vám, že sa za pár dní vrátim…“
– „Ak sa nevrátite, bude to moja smrť,“ povedal Zver. „Zajtra sa zvítate so svojím otcom, lebo si to želáte. Vezmite si tento prsteň a keď sa budete chcieť vrátiť, ľahnite si a stlačte ho silno v dlani.“
Druhý deň ráno sa Kráska zobudila v dome svojho otca. Dlho ho objímala a radovala sa spolu s ním. Jej dve sestry sa medzitým vydali za veľmi bohatých mužov, ako si to želali, ale ich muži ich nedokázali urobiť šťastnými. Keď im Kráska rozprávala, ako láskavo sa k nej Zver správa, nedokázali zakryť svoje nepriateľstvo, a preto sa proti nej spikli a snovali zlé plány.
– „Zver zomrie, ak sa Kráska za niekoľko dní nevráti na zámok. Zdržíme ju tu.“ Predstierali, že sú veľmi smutné, keď Kráska chcela odísť a uprosili ju, aby ešte zostala doma.
Desiatu noc, keď bola Kráska v dome svojho otca, sa jej sníval strašný sen. Uvidela Zvera v zámockom parku, ležal na tráve a vyzeral ako mŕtvy. Vyčítala si, že nedodržala svoj sľub a pripomenula si priateľstvo, ktoré pociťovala k netvorovi. Uchopila prsteň, pevne ho stlačila v dlani a opäť zaspala.
Druhý deň ráno sa prebudila na zámku Zvera. Netrpezlivo očakávala hodinu podávania večere, kedy sa Zver pravidelne objavoval, ale tentoraz sa nikto neukázal. Čakala dlho a potom, celá nešťastná, behala po zámku a volala ho. Nikto jej neodpovedal. Zrazu si spomenula na svoj sen a ponáhľala sa do parku, kde našla Zvera ležať na tráve v mdlobách.
Objala ho a šepkala mu:
– „Prebuďte sa môj milovaný Zver. Myslela som, že k vám cítim len priateľstvo, ale teraz viem, že nemôžem bez vás žiť. Nezomierajte, stanem sa vašou ženou.“
Len čo Kráska vyslovila tieto slová, zámok zažiaril tisícmi svetiel a Zver sa premenil na mladého a krásneho princa.
– „Kde je Zver?“ spýtala sa Kráska.
– „To som bol ja,“ odvetil princ. „Jedna čarodejnica ma zakliala do podoby zvera, v ktorej som musel žiť dovtedy, kým sa za mňa nebude chcieť vydať krásna dievčina. Jedine vy ste ma mohli zachrániť vďaka vašej dobrote.“
V ten istý deň vystrojili veľkolepú svadbu a žili spolu šťastne dlhé roky vo svojom kráľovstve. V záhrade, ktorá pre nich znamenala nový život, zasadili veľa krásnych ruží, ktoré jemne voňali…

Vierka

Mama dvoch detí, ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z rozprávky: Lenočky (5) a Andrejka (4) a milujúca manželka svojho Miška :-). Jej deti najskôr s otvorenými ústočkami pozerajú na to, ako sa ich mame pod rukami menia veci na zlato a potom nelenia, opášu si zásterky a tvoria zlaté poklady (nielen) v kuchyni spolu s ňou. Zdroj pozitívnej energie, vždy usmiata a radosť rozdávajúca e-shop manažérka Vám bude prinášať zdravé receptíky pre malých aj veľkých papkáčov a rôzne tipy do domácnosti.

Prečítajte si tiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *