| Ťuki – ťuki v jeden večer |
Pri rybníku: Šup do vody! |
| ozvalo sa spod krídla. |
Zrazu mama pozerá: |
| Mama kačka natešene |
„Deti moje, je vás deväť… |
| hneď to krídlo zodvihla. |
Nevidím tu káčera!“ |
|
| |
A tu ľa – ľa koľká krása |
„Káčer, káčer!“ volá, kričí,
|
| na ten svet sa prediera! |
behá vôkol rybníka. |
| Víta mamka deväť kačíc, |
Hľadajú ho aj sestričky, |
| desiateho káčera. |
bolaže to panika! |
|
| |
| Pred nedávnom tiché hniezdo, |
Keď tu zrazu z druhej strany |
| teraz je v ňom krik aj chlad. |
vedie mama zbojníka. |
| Túliaže sa všetci k sebe, |
„Predstavte si, dcérky milé, |
| kým utíši mamka hlad. |
schoval sa mi do kríka!“ |
|
| |
| Netrvalo teda dlho |
Kačica sa zlostí, hnevá: |
| a sú mocné ako nik. |
„Čože si to za káčera? |
| „Zajtra, deti, pripravte sa, |
Všetky sestry z tvojho rodu |
| ukážem vám náš rybník.“ |
obľubujú bystrú vodu. |
|
| |
| “Ustráchane kričí káčer: |
Potom nežným hlasom vraví: |
| „Ale, mamka, to snáď nie? |
„Káčer, syn môj jediný, |
| Ešte máme riedke pierka, |
chceš počúvať z každej strany, |
| nezvládneme plávanie!“ |
že si hanbou rodiny?“ |
|
| |
| „Káčer, káčer!“ hrozí mama, |
„Nie, nie, mamka, nesklamem ťa, |
| „viac tie reči nechcem čuť! |
už aj idem s vami, |
| Zajtra budeš plávať s nami, |
veď mám pierka vymastené |
| či máš, či nie, na to chuť!“ |
a na nôžkach blany!“ |
|
| |
|
| Skoro ráno v čele radu |
|
| cupká kačka – mater |
|
| a hneď za ňou deväť kačíc, |
|
| desiaty je káčer. |
O autorovi: Ideová mama webu Alinkin pestrofarebný svet. Okrem toho matka troch detí, Lenky , Samka a Sašky; a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.
