Jarné básničky

Bahniatka
Vietor má rád bahniatka,
ofúka ich, pohladká.
Ofúka ich: – Čo vás bolí?
Nie je vám tu smutno v poli?
- Nie, veď sú tu vtáčatká,
podbeľ, jarná pozlátka.
Kvitnú lúky, kvitnú polia,
od krásy až oči bolia.

Jarné zlato
Na jar zlaté dukáty
popadajú do trávy.
Niektoré sú húsatká
a niektoré púpavy.

Odkaz
Slniečko, povedz, príde už škorec?
Aj tejto jari, tak ako vlani
Chystám mu domček na našej stráni.
Sneh sa už dávno v chotári tratí,
povedz mu, povedz, nech sa už vráti.

Dažďovanie
Čo to klopká? Kto ma ruší?
Pozriem von – a vonku prší!
Kvapky bežia po skle spolu
vedľa seba zhora dolu.
Fúkne vietor z nepohody,
šikmo šibú prúdy vody.
A keď sa dážď vyprší,
leží rovno v kaluži.

Hmla
Keď sa stratí svet
a zrazu ho niet,
keď zmizne náš dom,
topoľ za okno,
a keď pes šteká
z bieleho mlieka,
vtedy je isté:
ráno je hmlisté.

Jar
Prebúdza sa lúka, pole,
prebúdza sa hora,
zlietla zrána lastovička
do našeho dvora.

Na okienko prisadla si,
na okienko klope,
hor sa deti,
prvosienky sú už na priekope.

Kvapky
Padá dáždik, kvapká,
premokne mi čiapka.
Kvapi-kvapi-kvapi-kvapi,
mňa pár kvapiek neprekvapí!

Mláky
Napršalo vody veľa,
Jurko po nej bosý behá.
Čľap, čľapušky, čľapi, čľap!
Ja mám mláky veľmi rád.

Potôčik
Potôčik náš milý povedz, povedz nám,
odkiaľ že si prišiel do údolia k nám.
Spod skaly, spod skaly,
kvapôčky ma volali,
spod skaly, spod skaly,
nechcel som byť sám.

Fúkaj vetrík
Fúkaj, fúkaj, teplý vetrík,
ponad pole leť!
Pri potoku prebudil sa
prvý jarný kvet.
Prší, prší, drobný dáždik,
prší drobný dážď.
Zajtra ráno na pažiti
tráva bude rásť.

Slnko, slnko
Slnko, slnko, poď na naše líčka,
dáme ti vajíčka.
Otvoríme vráta,
dáme ti kus zlata.

Slnko, slnko, poď na naše vráta,
dáme ti kus mláta,
ešte kúštik máme,
i to ti ta dáme.