Priveď zajatca!
Vyznačte dve rovnobežné čiary, vzdialené od seba 5 metrov. Potom rozdeľte hráčov na dve rovnako početné družstvá. Obe sa postavia za čiaru proti sebe a striedavo vysielajú k súperom jedného bojovníka. Vyslaný útočník má do 100 sekúnd privliecť na svoju čiaru jedného z protivníkov a tak ho zajať. Ak sa mu to nepodarí, stane sa sám zajatcom súperov.
Rozhodca sleduje čas a dbá, aby sa bojovalo čisto, bez nedovolených zákrokov. Strana, ktorá je práve v obrane, nesmie sa vzďaľovať od svojej čiary. Každý sa bráni na vlastnú päsť, nikto nikomu nepomáha.
Túto tvrdú hru je najlepšie hrať len v plavkách a naboso. Očíslujte hráčov na obidvoch stranách a vysielajte ich pre zajatcov postupne, aby neútočili náhodou len tí silnejší. Víťazí družstvo, ktoré zajme všetkých svojich protivníkov.

Vpád do štvorca
Vyznačte štvorec veľký 15×15 metrov. Družstvo útočníkov stojí mimo plochu štvorca, obrancovia sa rozmiestnia vnútri. Na signál rozhodcu vniknú do štvorca dvaja útočníci súčasne. Majú spoločne dopraviť jedného z protivníkov cez hranicu von a tak ho zajať. Obrancovia môžu v štvorci pred útočníkmi utekať, držať sa drnov, ale nesmú si vzájomne pomáhať. Na získanie zajatca má dvojica len minútu času. Ak sa im nepodarí v tejto lehote dostať niektorého súpera celým telom za hranice štvorca, musia sa ďalšieho snaženia vzdať. Obranca, ktorý bol v limite odvlečený, odchádza z hry.
Obe strany si vždy po minúte menia úlohy. Striedajú sa tak dlho, pokiaľ nie je niektorá pozajímaná do posledného muža.

Prebite sa!
Postavte proti sebe dve rovnako početné družstvá. Vyznačte na lúke 3 metre široký pás a rozdeľte ho na rad dielov, širokých striedavo 3 a 2 metre. Väčšie polia obsadia obrancovia, užšie diely zostanú prázdne, je to neutrálne územie.
Prvé družstvo prevezme na začiatku rolu obrancov a postaví do každého väčšieho poľa jedného bojovníka. Pretože pri hre hrá telesná zdatnosť jednotlivcov významnú rolu, má právo druhé družstvo (útočníci) ústami svojho kapitána po vzájomnej porade súperom určiť, kto z nich bude brániť prvé, kto druhé a kto všetky ďalšie polia. Na prvé takticky pošle toho z protivníkov, ktorého považuje za najslabšieho.
Keď sú všetky polia obsadené obrancami, vyrazí bojovník z druhého družstva z čiary, vzdialenej 3 metre od prvého poľa. Má postupne preniknúť všetkými stráženými štvorcami alebo sa aspoň dostať čo najďalej. Obrancovia sa snažia útočníka zadržať a vyniesť alebo vytlačiť ho za bočnú hraničnú čiaru. V okamihu, keď je útočník za bočnou čiarou oboma nohami a nedotýka sa poľa žiadnou časťou tela, jeho úloha končí. Ak sa však skôr dotkne rukou alebo nohou zeme v prázdnom neutrálnom páse za prvým poľom, musí ho obranca pustiť a dovoliť mu, aby tam postúpil. Útočník tým získava pre svoje družstvo jeden bod. V neutrálnom pásme sa môže zdržať maximálne 10 sekúnd, potom musí zaútočiť na druhé strážené pole. Tam prebieha opäť rovnaký boj. Útočník sa snaží dotknúť zeme v ďalšom neutrálnom pásme, kde by získal ďalší bod.
Keď je útočník niektorým obrancom vytlačený za bočnú čiaru alebo prenikne všetkými stráženými poľami, zaznamená rozhodca jeho družstvu počet vybojovaných bodov. A nastupuje ďalší člen druhého družstva k útoku na prvé pole. Body, ktoré získa, sa pripočítajú k bodom prvého bojovníka.
Keď sa všetci útočníci vystriedajú, vymenia si družstvá úlohy.

Muž proti mužovi
Dve družstvá, oblečené len v plavkách, vybehnú proti sebe z protichodných koncov lúky a keď sa niekde v strede stretnú, pustia sa do zápasu. Kto je svojim súperom zvalený do trávy a dotkne sa oboma lopatkami zeme, odchádza z boja a ďalej sa môže už len pozerať.
Môže dochádzať len k súbojom jedného proti jednému, dvaja spojenci nemôžu súčasne zaútočiť na osamelého protivníka.
Prehrá družstvo, ktorému nezostane v hre žiadny hráč.

Angličania proti Škótom
Zvoľte pre túto hru taký úsek lúky, ktorý je rozdelený na dve časti prirodzenou hranicou – lesným chodníkom, pásom stromov, potokom. Angličania sa rozostavia na ľavej polovici hernej plochy, Škótom patrí pravá polovica. Obe strany rozhádžu na svojom území rovnaký počet vecí (napr. časti oblečenia, čiapky, tričká, topánky…). A potom podnikajú nájazdy k súperom a odnášajú odtiaľ ukoristené veci a umiestňujú ich na svojom teritóriu. Kto je na cudzej strane hranice chytený a zvalený na zem (stačí, keď pri boji klesne na jedno koleno), musí nielen vydať svoju korisť, ale naviac putuje bez odporu do väzenia. Tam pobudne tak dlho, pokiaľ ho niektorý spoluhráč nevyslobodí. Zajatec môže z väzenia utiecť, len keď sa ho dotkne voľný druh. Väzenie je dosť hlboko na území nepriateľov, a tak býva pokus o vyslobodenie zajatých kamarátov spojený so značným nebezpečenstvom, že bude osloboditeľ sám premožený a zajatý.
Boj Angličanov so Škótmi môže skončiť niekoľkými spôsobmi:
1. Jedna strana je zajatá do posledného muža. Hra pre nich končí porážkou, aj keby mala na svojom území väčšinu vecí, o ktoré sa bojuje.
2. Všetka korisť sa presťahovala na územie jedného družstva, ktoré tým zvíťazilo.
3. Po uplynutí stanovenej lehoty (napr. 20 minút po zahajovacom signáli). Obe družstvá spočítajú, koľko vecí majú na svojej polovici – víťazí to družstvo, ktoré ich má viac.

Hry boli prevzaté zo stránky www.animator.sk