Hádanky o zvieratkách

> Je to biela nádhera, zaodetá do peria, lode z diaľky čaká, jej meno je … (ČAJKA)

> V tráve žijú, ver mi, muzikanti čierni. Cvrlikajú z lúčky celkom malé ..(CVRČKY)

> Na slnečnicovom kvete pasie sa, to iste viete. Líže nektár, ba aj peľ, veľký, čiernožltý … (ČMEĽ)

> Kto sa plazí popri skale, naplaší tam myšky malé, naženie strach kobylke, čo si sedí na byľke? (HAD)

> Vo vode vie dobre plávať, chodí však aj po zemi. Keď je v kŕdli veľmi gága a trepoce krídlami. (HUS)

> Nohy má lopaty, zobák má rohatý, páperové šaty. Vo vode sa mága a hovorí: „Gágá!“ (HUS)

> V potoku si oprať skúša biele pierka do vankúša. (HUS)

> Tamto letí hnedý chrobák. „Chyť ho, sliepka, otvor zobák!“ Aj mne mama často vraví, keď ma čímsi sladkým baví: „Zavri oči, otvor ústa, a dostaneš chutného …“ (CHRÚSTA)

> Jabĺčka si zbiera a slimáky tiež. Svetoznámy pichliač, náš záhradkár … (JEŽ)

> V júni, keď je tepla dosť, za šera v sad prišiel hosť. Plno ihiel a krok rýchly, skoro sme sa do rúk pichli. (JEŽ)

> Fučí, fučí, nesie horu, dogúľal ju k nášmu dvoru. (JEŽ)

> Ostré ihly, malé oči, pomaly si kráča tiež. V obrane sa v klbko stočí. Máte pravdu, je to … (JEŽ)

> Pyšný kráľ chodí v lese, na hlave strom si nesie. (JELEŇ)

> Nikdy nešije, hoc s ihlami žije. (JEŽ)

> Dobre by mu občas padlo rozhýbať si v nore sadlo. (JAZVEC)

> Jáj, čo je to? Malé je to, dobreže si pamätaj – na chrbáte horu ihiel, popichá ťa – pozor daj! (JEŽ)

> Stále nosí ihelničku, ale nikdy nešije. (JEŽKO)

> Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. (KOZA)

> Zrniečko vždy nájde v sade, na detičky počká. Je to mamka – sliepka a volá sa … (KVOČKA)

> Kto to stále kikiríka svoju pieseň strohú? Všetky sliepky a kurence stráži pyšný … (KOHÚT)

> Bol raz krásny biely dom, čosi čudné bolo v ňom. Ozval sa raz z neho zvuk: Ťuki, ťuki, ťuki, ťuk. Rozbil sa a čudo zlaté vyskočilo pápernaté! Či ho deti nepoznáte? (KURIATKO)

> Chodby vŕta, nie je v bani, koľko spraví, nevie ani, všetko robí bez nástroja, červy sa ho veľmi boja, kožúšok má hustý, krátky, nôžky sú mu za lopatky. (KRTKO)

> Keď som ešte veľmi malý, nechajú ma skákať, hrať, len čo trošku povyrastiem, už ma začnú zapriahať. (KOŇ)

> Je to vták, no nie je z lesa. Má hrebeň, no nečeše sa. Má krídla, no nevie lietať. Skoro ráno začne spievať. (KOHÚT)

> Usilovný baník sfáral pod zem, kde aj svoj byt mával. Len rukami holými vyryl chodbu do hliny. (KRT)

> Odíde a zasa príde. Bez, murára, bez tesára postaví si dom, pobýva si v ňom a po čase, hybaj zase, nechá pustý dom. (LASTOVIČKA)

> Kto obchádza kurín, chlievy? Kto sa húskam líška? Je to zlodej prefíkaný vlastným menom … (LÍŠKA)

> Kto si lieta, modré diaľky strihá, pred očami sa ti rýchlo mihá? Hosťom býva často u slniečka. Ktože iný … (LASTOVIČKA)

> Už je jar, už slnce svieti. Čierny vtáčik vzduchom letí. A za ním aj druhý, tretí … Už sú veru teplé dníčky. Prileteli … (LASTOVIČKY)

> Červený, na krovkách bodky, chrobák užitočný, krotký. Lezie po pršteku Lenke. „Neubližuj nikdy … (LIENKE“)

> Prvá stopa, druhá, tretia … V polotme jej oči svietia. Stopuješ ju – už si pri nej, nachytáš ju pri kuríne. (LÍŠKA)

> Za mladi sa plazím, dlho tak nežijem, sám sa ja pochovám a v hrobe nezhnijem. Po krátkom čase uvidíš ma zase, ako letím z hrobu v celej svojej kráse. (MOTÝĽ)

> Umýva sa, vody nemá, učeše sa bez hrebeňa. Sadne si mi na kolená a začne priasť bez vretena. (MAČKA)

> Ostré zúbky, dlhý chvostík, v komore sa tajne hostí. (MYŠ)

> Chodí nad nami hore nohami. (MUCHA)

> Živí sa z ničoho, lebo vyžiera iba diery. (MOĽ)

> Poza pníček, malinku, cestičku malilinkú bežia z lesa, bežia z krovia malilinký … (MRAVČEKOVIA)

> Kto pradie, a nikdy nič nenapradie? (MAČKA)

> Keď je malý, milo hrá sa, veľký mrmle ako basa, maliny zje hneď, potom líže med. (MEDVEĎ)

> Je to dravá šelma, ktorá v mene MED má. (MEDVEĎ)

> Podnájomník u nás býva, prichádza keď spíš. A ty možno ani nevieš, že sa volá … (MYŠ)

> Lieskovce sú v poli, v pivnici je skrýša. Na slaninku chodí ku nám malé … (MÝŠA)

> Dlhé fúzy, ostré drápy. Sivú myšku raz-dva lapí. (MAČKA)

> Strýko ľahol na pohovku, zaspal hneď pri druhom slovku. Lezie mu do nosa, ucha nezbednica malá … (MUCHA)

> V lese žijú v takom kopci, pekne spolu ako v obci. Šikovný hmyz, neboja sa žiadnej práce. Sú to pracovité … (MRAVCE)

> Maľovaná knižka letí na kvetovú stráň. Tá knižočka, milé deti, má len párik strán. (MOTÝĽ)

> Poletuje nocou tmavou, cez deň visí dolu hlavou. (NETOPIER)

> Myš, čo v noci vonku lieta … Aký je to zver? To vie predsa každé dieťa. Je to … (NETOPIER)

> Na kravičku sadne rád, najmä keď má veľký hlad. Cicia krv, vtom krava, zrada, pľasla chvostom na … (OVADA)

> Rada chodí včelám na med, ona sama má iba jed. „Ľudia pozor! Vaše nosy rady šteklia malé … (OSY!)“

> Vo dne mlčí, v noci vrčí. (PES)

> Korunu má, nie je kráľ, perie sťa by maľoval. Z chvosta krásny vejár spraví, napasie sa čerstvej trávy. (PÁV)

> Stráži dom a nemá pušku, zbadá letieť každú mušku. (PES)

> Je to majster v tkaní siete. Ako iste, deti, viete, muchám tých nití nasúka. Ony sa boja … (PAVÚKA)

> Každý mu to prepáči, že všade pchá rypáčik. (PRASIATKO)

> Havká, havká, hryzie kosti, aj na mňa sa občas zlostí. (PES)

> Ktoré zviera má oči na chvoste? (PÁV)

> Krúti sa, pod nohami moce sa. Ak ho ľúbiš naozaj, chlieb mu veru nedávaj! Daj mu veľkú kosť, nebudeš mať starosť. (PSÍK)

> Abraka – dabraka, veru je to tak – klepietkami vlnky strihá spiatočnícky … (RAK)

> Vie strihať, no nevie šiť, v čistej vode musí žiť, keď chce bežať – cúva, pod kameň sa vsúva. (RAK)

> V mokrom zámku žije panna, peniažkami posypaná, nikto nič tej panne, nepredá však za ne. (RYBA)

> Kto to pláva v zátočine, v tej najväčšej hlbočine? Pláva sem a pláva tam, plutvou máva púpavám. (RYBKA)

> Som krajčírom dobrej módy, nožnice mi trčia z vody. Ja nešijem z ovčej vlny, ale strihám vodné vlny. (RAK)

> Najväčší silák som, unesiem vlastný dom. (SLIMÁK)

> Pomaly si chodí bosý. Chalúpku so sebou nosí. Nerobí to nikdy inak. Uhádli ste! Je to … (SLIMÁK)

> Po smetisku nohou hrabe, žitko hľadá, možno mak. Keď vajíčko v hniezde znesie, zaspieva si kotkodák. (SLIEPKA)

> Má 4 dlhé nohy, niekedy aj 2 krátke parožky, má aj krátky chvost, nabehá sa v lese dosť. (SRNEC)

> Ktorý beznohý sa škriabe na strom? (SLIMÁK)

> Kade letím, sama si svietim, lampa som malá. (SV. MUŠKA)

> Nevraví, repetí, ešte nikto neprišiel, už o ňom klebetí. (STRAKA)

> Je sťa malý koník. Nie, to nie je poník. Žerie bodľač, robí „hík“, pracovitý … (SOMÁRIK)

> Čiernožltý ako osa. Dám ti radu, veru, boj sa hmyzu, čo vrndží sťa rušeň. Viem, že vieš, že je to … (SRŠEŇ)

> Sivú srsť má – nie je vlk, dlhé uši – nie je zajac, kopýtka – a nie je kôň. (SOMÁRIK)

> Vo dne spáva, večer vstáva, keď po hore letí, na cestu si svieti. (SV. MUŠKA)

> Pomaly sa k lesu vlečie, večera mu neutečie. Už mu na ňu tečú slinky, má plný dom huspeninky. (SLIMÁK)

> Jarnú pieseň krásnu nôti. Zavše zlietne pod oblok. Oráč, daj sa do roboty! Spieva zrána … (ŠKOVRÁNOK)

> Stojí domček maľovaný, vnútri zlatom vykladaný, prilož ucho zo strany, počuješ hrať organy. (ÚĽ)

> V kvietkoch bzučí a peľ zbiera bystrá, pracovitá … (VČELA)

> Skáče z výšky bez padáka, a nič sa jej nestane. Behá sem – tam po haluzách, nájde šušku – zastane. (VEVERIČKA)

> Keď sa pustí do orecha, len škrupinku z neho nechá. (VEVERIČKA)

> Ryšavé jak líšky, skáču dolu z výšky a od stromu po strom kormidlujú chvostom. (VEVERIČKY)

> Bzučí cestou na stý kvet, do košíčka zbiera med. (VČELA)

> Keď nadchádza chladný čas, na drôty si sadne zrána. Krákoravý čuť jej hlas. Ktože je to? Čierna … (VRANA)

> Vysoký stromček, v stromčeku domček. Chvostíkom kýva tá, čo v ňom býva. Oriešky hľadá, lebo ich rada. (VEVERIČKA)

> Keď má ten hmyz veľký smäd, sadne na ružu a kvet. Pije nektár, robí med, no v žihadle má aj jed. (VČELA)

> Sadá zľahka na trstinu, na pálku aj trávu inú. Krídelká má, nie je ťažká. Pri vodičke lieta … (VÁŽKA)

> Má väčší chvost ako celé telo, nikdy to zo stromu nezletelo. (VEVERIČKA)

> Šesť nôh má a po hlave chodí. (VOŠ)

> Prečo jedno dlhé uško sedí ako pajác? Prosí trochu ďatelinky, veď je predsa … (ZAJAC)

> Prečo bocian zdvihol nohu, prečo sklonil hlavu? Lebo zazrel čupieť v tráve zelenkavú … (ŽABU)

O autorovi Alinka

Ideová mama webu Alinka.sk. Okrem toho matka troch detí a manželka tolerantného manžela :-). Precízna v práci, nápaditá v článkoch, hravá vo svojom tvorení.

Názor k “Hádanky o zvieratkách

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>